Už sa vám niekedy v dopravných zápchach na slovenských cestách stalo, že zrazu nervózni vodiči prestali na seba trúbiť, pustili volanty z rúk, vystúpili z áut a začali spontánne spoločne spievať a tancovať? Že nie? A chceli by ste niečo také zažiť? Keďže v reálnom svete z mnohých dôvodov niečo podobné nie je možné, neostáva vám nič iné, ako sa vypraviť do kina na najnovší hollywoodsky muzikál s názvom La La Land.

Pochopiteľne tie príčiny, prečo niečo podobné denne nezažívame, sú iba smutnými výhovorkami. Sme jednoducho zakomplexovaní, permanentne smutní, deprimovaní a nedokážeme si užívať život plnými dúškami. Možno ani preto nie sme v súčasnosti v kinách tak často svedkami filmov typu La La Land. A pritom kedysi, v 30. a 40. rokov 20. storočia, na rozjasaných muzikáloch stála značná časť producentských príjmov. Ľudia boli (často podstatne) chudobnejší ako dnes, mali tendenciu unikať od reality do sveta filmových snov, ale najmä mali v sebe iskru, tak potrebnú pre užívanie si každého momentu života.

Názov La La Land nie je iba akýmsi vtipným popevkom, ale skrýva v sebe zmysluplnejšiu symboliku. Los Angeles, ktorého súčasťou je aj továreň na sny, akýsi Hollywood, nazývame ľudovo "el ej". Že skratka "mesta anjelov" je zároveň dvojslabičným popevkom, je čistá náhoda, ale škoda ju nevyužiť. Napadlo to istého Damiena Chazella, mladíka stojaceho za oscarovým hitom Whiplash spred dvoch rokov. Málokto sa môže pochváliť tak úspešným a ktitikou uznávaným debutom, o to ťažšie je úspech zopakovať a neskĺznuť rýchlo do škatuľky "one hit wonder". O nejakom napätí, vyplývajúceho z veľkých očakávaní publika, ale nemôže byť v prípade Chazella ani reč. Jeho najnovší počin je ešte suverénnejším a kvalitnejším filmom, akým bol výborný Whiplash.

Takže Los Angeles, súčasnosť. V istej kaviarni v rámci štúdií Warner Bros. pracuje mladá a pekná servírka Mia (Emma Stone), pravidelne sa zúčastňujúca rôznorodých hereckých kastingov na filmové a seriálové úlohy. Neďaleko, v akejsi snobskej reštaurácii, hráva na klavíri po večeroch pre znudených zbohatlíkov talentovaný milovník jazzu Sebastian (Ryan Gosling). Náhoda, respektíve vopred napísaný filmový osud tomu chceli, že sa títo dvaja stretávajú a na svete je veľká láska ako z muzikálu zo zlatého veku Hollywoodu. Obaja majú svoj veľký americký sen. Zatiaľ čo Mia sníva o kariére herečky, Sebastian by si rád otvoril jazzový klub. Stačí na splnenie sna talent, odhodlanie, alebo človek musí mať iba šťastie? Život je na jednoduché odpovede na podobné otázky príliš komplikovaný, ale isté je jedno. Ak máte pri sebe milujúceho človeka, všetko ide ľahšie. Záruky na úspech však neexistujú.

Nechcel by som pri podrobnejšom popise kladov La La Landu vyzdvihovať niektorú zložku nad ostatné, pretože sa jedná o príliš koherentný celok, kde je všetko premyslene prepojené. Ak by medzi ústredným hereckým duom nefungovala dokonalá chémia, nefungoval by ani scenár, ani tanečné a pevecké čísla. Ryan Gosling a Emma Stone tvorili už uveriteľný milostný pár v Bláznivej, hlúpej láske (2011) a stretli sa aj v nie príliš vydarenej retro gangsterke Gangster squad: lovci mafie (2013), pri ktorých si evidentne dokonale sadli a ich ďalšia spolupráca sa tak ukazuje ako logické vyústenie tejto spolupráce. Avšak až ich spoločné vystúpenia v La La Lande, ako pri začiatkoch ľúbostného vzplanutia, tak pri dramatickejších momentoch alebo pri muzikálových číslach, sú bez preháňania bezchybné. Ťažko nájsť v súčasnom Hollywoode podobne elegantný filmový pár. Dôležité dejotvorné cameo tu má vďaka Whiplashu oscarový J. K. Simmons. Nedávno som bol sklamaný z prvoplánovosti obsadenia Adama Levina z kapely Maroon 5 v romantickej hudobnej komédii Love song (2013), a preto som trochu zneistel v momente príchodu inej novodobej mainstreamovej hviezdy, Johna Legenda, na scénu Chazellovho filmu. Obavy boli zbytočné, Legend ani náhodou nepúta na seba zbytočnú pozornosť, ale plní scenárom premyslenú funkciu v rámci vývoja deja.

Genialitu, hravosť a inovatívnosť muzikálových čísiel naznačuje už v úvode článku popísaná scéna na diaľnici. Tá nastaví latku veľmi vysoko a v priebehu filmu ju málokedy podlezie, aby ju v záverečnej kvázi retrospektívnej rapidmontáži (nechajte sa prekvapiť!) prekonala nielen po technickej, ale najmä emocionálnej stránke. Nedočkáme sa precízne naaranžovaných pódiových čísiel ako v klasických filmoch Busbeya Berkeleyho, postavy začínajú spievať a tancovať nečakane priamo na uliciach alebo v interiéroch pri bežných situáciách. Nejednému znalcovi napadne paralela s Ginger Rogersovou a Fredom Astairom a nepochybne to bol zámer tvorcov. Podobným spôsobom pracoval v 60. rokoch Jacques Demy napríklad v legendárnom filme Slečinky z Rochefortu (1967).

Keď už som skončil pri podobných postmodernistických prirovnaniach, v súvislosti s La la landom je tento filmársky prístup signifikantný. Chybou by však bolo tvrdiť, že na podrobnej znalosti histórie kinematografie a špeciálne Hollywoodu prvej polovice 20. storočia stojí divácka prístupnosť filmu. Chybou by bolo, ak by takto koncipoval scenár aj Chazelle, čo sa, našťastie, nestalo. Často som v tomto smere smutným svedkom akéhosi analfabetizmu mladého publika a vôbec ma neprekvapí, ak plagát Ingrid Bergman v Miinej izbe bude pre mnohých teenagerov iba prehliadnuteľným artefaktom v mizanscéne. Postmoderný štýl La La Landu je príjemným osviežením, akousi veľmi chutnou a veľkou čerešňou na torte a nie jej sladkou výplňou. Možno však vďaka nej sa bude nová generácia divákov pýtať na filmy ako The killers, Rebel bez príčiny alebo Casablanca. A čo na záver? Po veľmi, veľmi dlhom čase som v kine pocítil skutočné dojatie a slzu stekajúcu na líci. Po tom, čo som chcel po väčšinu času vstúpiť na plátno a tancovať s postavami. Až sa mi ani nechce kritizovať mierne nevyrovnanú dramaturgiu a o desať minút prepálenú stopáž vďaka zdĺhavejšej tretej štvrtine filmu.

La La Land, USA, 2016
Dĺžka: 128 minút
Scenár a réžia: Damien Chazelle
Kamera: Linus Sandgren
Strih: Tom Cross
Hudba: Justin Hurwitz
Hrajú: Ryan Gosling, Emma Stone, Amiée Conn, Terry Walters, Thom Shelton, Cinda Adams, Callie Hernandez, Jessica Rothe, Sonoya Mizuno, Rosemarie DeWitt, J.K. Simmons, Claudine Claudio, Jason Fuchs, D.A. Wallach, Trevor Lissauer, Olivia Hamilton, Anna Chazelle a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 29. decembra 2016
Foto: Forum Film