Hoci sa jedná o autorské dielo scenáristu a režiséra Nicholasa Stollera, po výtvarnej, animačnej i obsahovej stránke je americká rodinná dobrodružná komédia Bociany úplne bežný, tuctový, s rutinou nakrútený animák, akých každý rok vidíme v našich kinách viacero. Nemá márne nápady, ale nevie ich pretaviť, realizovať, rozvinúť. Alebo sa bojí, že by tým odsplašil nenáročné masové publikum.

Nenesie žiadne znaky výrazného výtvarného rukopisu, podobné postavičky zvierat i ľudí vídame v amerických digitálne animovaných snímkach rozličných tvorcov, producentov a štúdií už viac než desaťročie. I animácia, hoci nesporne špičková, už dnes nedokáže prekvapiť… ani pomocou stereoskopického obrazu. Možno by filmu dokázalo pomôcť ešte tak extrémne veľké plátno formátu IMAX. Ale pravdepodobne ani to nie, pretože pôsobí, ako keby bol plytko, neinvenčne a neoriginálne nakrútený zámerne, ako vzorný produkt marketingu, určený masám.

Rovnako tuctový je príbeh o ceste za splnením úlohy. Hoci trailer, nasadený do inzertných blokov dlho pred premiérou, sľuboval niečo iné, máme tu opozeraný, neoriginálny dej, otestovaný už v stovkách podobných filmov. Ani bociany, známe tým, že nosia deti, neušli moderným časom. Pretože podnikateľsky zaujímavejšie je roznášať zásielky internetového obchodu, museli sa preorientovať. Neroznášajú viac deti, ale tovar. Ba dokonca roznášať deti majú prísne zakázané! Zo starých čias v sídle bocianov zostalo nielen komplikované zariadenie na „výrobu“ bábätiek. A jedno nedoručené dieťa. Vyrástla z neho osemnásťročná ryšavá chaotička Tulip, spôsobujúca jednu pohromu za druhou. Ambiciózny bocian Junior dostane podmienku: ak chce povýšenie, musí sa jej zbaviť. Lenže Junior má jednak dobré srdce a je tiež poriadne popletený, takže všetko dopadne práve naopak: znenazdajky Junior a Tulip spolu potajomky, za chrbtom vedenia, doručujú dieťa. Vyžiadal si ho jedináčik Nate, ktorého večne zaneprázdnení rodičia zanedbávajú.

Ešte je tu starý, tajomný, zatrpknutý bocian Jasper, ktorý má svoje tajomstvá a zvláštny vzťah k Tulip (v origináli ho narozprával Danny Trejo), hlúpy namyslený holub, nápadití no nemenej hlúpi vlci, bojový oddiel nindžatučniakov (pozdravujeme Madagascar!) a zopár ďalších komických figúrok. Dejové línie sú dve: príbeh Juniora s Tulip a príbeh malého Natea a jeho večne zaneprázdnených, mimoriadne ambicióznych rodičov – podnikateľov Záhradníkovcov. V podstate sú vlastne obe línie variáciami jediného príbehu: o hľadaní ceste k sebe, porozumení, uvedomení si skutočných (rozumej konzervatívnych rodinných) hodnôt a rozhodnutí žiť podľa nich.

Hoci animácia má v štúdiách Warner Bros. dlhú a bohatú tradíciu, spojenú s klasickými kreslenými sériami Looney Tunes a Merrie Melodies, pod hlavičkou divízie Warner Animation Group sa do kín dostal len celovečerný film Lego Movie. Pôvodne mal po jeho úspechu nasledovať ďalší celovečerný filmový príbeh animovaný z kociek Lega, ale z rôznych príčin sa ho nepodarilo dokončiť, Bociany sa teda do kín dostali ako druhý dlhometrážny projekt Warner Animation Group. Predstavenie v kinách sprevádza krátky animovaný film The Master: A Lego Ninjago Short v réžii kameramana a tvorcu efektov Jona Saundersa. No ak sú predfilmy k disneyovkám a pixarovkám spravidla malými klenotmi, plnými nápaditosti, hravosti a imaginácie, Saundersov film je nezvládnutá chaotická absurdita, slúžiaca ako neveľmi vydarená reklama na pripravovaný celovečerný animovaný film The Lego Ninjago Movie, ktorý by sa najnovšie mal do kín dostať o rok. V ére globalizácie, keď je každý spojený s každým, neprekvapí, že samotnú animáciu realizovala spoločnosť Sony Pictures Imageworks (Oblačno, miestami fašírky, Hotel Transylvania, Lovecká sezóna, Angry Birds vo filme, Polárny expres).

Snímku poznačilo mnoho ďalších rôznorodých vplyvov. Scenárista a spolurežisér Nicholas Stoller napísal predlohy pre hrubo komerčné, nie práve najkvalitnejšie, inteligenciu divákov urážajúce filmy ako Gulliverove cesty, Muppets či Zoolander No. 2. Zároveň však tiež režíroval kasové trháky Kopačky, Dostaň ho tam! aj Susedia na odstrel 1 a 2. Tak či onak – nič z toho nie je tou najpresvedčivejšou kvalifikáciou na tvorbu rodinných animákov. Spolurežisér Doug Sweetland začína v legendárnych štúdiách Pixar, ale po tom, ako ho počas nakrúcania zbavili réžie snímky Monsters University, Pixar opustil a svoj dlhometrážny debut zažíva až teraz u Warnerovcov. Za výpravu zodpovedal tvorca vizuálnych efektov pre Pána prsteňov Paul Lasaine, podpísaný aj pod animákmi Divoké vlny a Škatuliaci, oveľa ambicióznejšími i a vo výsledku i presvedčivejšími ako Bociany.

Rutinérskemu rozprávaniu nemožno uprieť drajv bez hluchých miest. Svieži príbeh sa výdatne posmieva odľudštenej dobe biznisu a peňazí, no film robia výnimočným najmä postavy a humor. Tulip, vlci, holub a tučniaky sú príkladom typovej štylizácie ad absurdum. Suchý, chvíľami až čierny humor, vyplývajúci z ich bláznivých charakterov, síce nemusí vyhovovať všetkým, no je nepochybne originálny. Jeho absurdnosť často prekračuje hranice poetického nezmyslu. Slovenský dabing sa s ním snaží držať krok, hoci občas nie je jasné, či ide o dokonale absurdný vtip, alebo či sa niečo stratilo v preklade. Či pomlky sú miestom vyhradeným pre smiech publika, ktorý sa však nedostavil, alebo či slúžia na to, aby si divák uvedomi, precítil a vychutnal extrémnu absurditu, hraničiacu s anarchiou. Podstatné je, že film o doručovaní bábätiek v žiadnom prípade nie je určený najmenším detským divákom. Viac si ho užijú a naplno vychutnajú rodičia.

V tejto súvislosti sa nemožno nezmieniť o zvrhlom zlozvyku moderných rodičov: privedú do kinosály svoje päť-šesť ročné deti, usadia ich na miesta… a odídu preč, venovať sa  v takto získanom voľnom čase až do skončenia predstavenia podľa nich dôležitejšej činnosti, napríklad nakupovaniu či sedeniu na káve s kamoškami. Celkom malé deti zostávajú v zatemnených kinosálach, využívaných ako detské kútiky, odkázané len samé na seba. Odhliadnuc od nezákonnosti a bezpečnostných rizík takéhoto hlúpeho správania sa, film pre osirelých detských divákov nie je príjemným spoločenským (a spoločným) zážitkom. Absentujúci rodičia im nemôžu vysvetliť menej zrozumiteľné momenty, upokojiť ich, keď sú vystrašené, umravniť ich, keď znudené začnú vystrájať, ani naučiť ich, že návšteva kina nemá byť zdrojom sebeckého potešenia, ale altruistickej spoločnej zábavy, keď pod vplyvom filmu cítime, premýšľame a reagujeme podobne. O rozhovoroch po skončení predstavenia ani nehovoriac. Sebeckí, výlučne len na svoje blaho orientovaní "moderní" rodičia takto prispievajú k výchove novej generácie divákov. Generácie, akú sme tu ešte nemali – a po akej nemôže túžiť žiaden (normálne) mysliaci človek.

V prípade filmu Bociany je to zároveň aj popretím jeho odkazu. Hocako sú Bociany výtvarne, animačne, rozprávaním i dramaturgiou priemerným, rutinérskym filmom, predstavujú optimálnu formu masovej zábavy pre celú rodinu. Je škoda používať ich inak.

Bociany (USA 2016)