Ambiciózna viedenská rodáčka, absolventka filmovej akadémie vo svojom rodnom meste, rakúska režisérka a scenáristka Jessica Hausner (1972) sa preslávila najmä svojím tretím celovečerným filmom Lurdy (2009). Jej svojský pohľad súčasníčky na svetoznáme pútnické miesto, cirkev, vieru a zázraky získal rad ocenení, medzi nimi aj štyri na festivale v Benátkach. Slovenské publikum sa s ním zoznámilo vďaka spoločnosti Film Europe, ktorá teraz prináša do našich kín aj režisérkin štvrtý celovečerný opus Láska šialená.
Označuje ho za netradičnú romantickú tragikomédiu, čo je samo osebe trochu mätúce, keď si uvedomíme, že autorkinou inšpiráciou bola romantická samovražda známeho nemeckého dramatika, básnika a publicistu menom Heinrich von Kleist (1777-1811). Ten totiž, na rozdiel od väčšiny svojich rovesníkov, nehľadal spriaznenú dušu, s ktorou 
by mohol žiť, ale spoločne zomrieť. Príbeh sa odohráva v Nemecku v roku 1811, keď je básnik Heinrich (Christian Friedel) čoraz viac frustrovaný zo svojich literárnych i životných neúspechov. Navyše, sestrenica Mária, ktorú márne presviedča o svojej zamilovanosti i o tom, aby spolu odišli do večnosti, iba sa ironicky usmieva a oznámi mu, že sa ide vydať do Francúzska. Zdá sa však, že jeho vyvolenou by mohla byť Henriette (Birte Schnöink). Je síce dvanásť rokov šťastne vydatá za obchodníka Friedricha Vogla (Stephan Grossmann), s ktorým majú dcéru Paulínku, ale Heinrich ju dokáže svojimi rečami tak „obalamutiť“, že začne pochybovať o tom, 
či jej život stojí zato. Navyše „chorá duša“ sa prejaví aj chorobou tela (podľa historických prameňov mala rakovinu, ale vo filme sa hovorí o nesprávnej diagnóze). Ide o platonický vzťah, o láske sa iba hovorí, ale smrť má celkom reálnu podobu.
Jessica Hausner vychádzala v scenári z reálií devätnásteho storočia pri stavbe príbehu, vykreslení charakterov a situácií i samotných dialógov. Takže skromná Henriette o sebe rozpráva ako o manželovom majetku, ktorý sa snaží zveľadiť šetrením (napríklad hostí prijíma v tých istých bielych šatách) a manželovi podáva „hlásenie“ koľko minula na 
domácnosť. Slúžka pánovi pravidelne obúva papuče. Heinrich egoisticky „fňuká“ nad tým, ako sa mu nedarí. No a pri návštevách sa pravidelne rozpráva o „zlom vplyve Francúzska“ na morálku i zavedenie povinných daní pre všetkých, teda sedliakov, nevoľníkov, šľachty i meštiakov či o tom, že nie sme si a nemôžeme si byť rovní.
Film však pôsobí predovšetkým výtvarne. Občas máme pocit, že vidíme obrazy, ktoré ožili. Napríklad slúžka v čepci akoby vystúpila z obrazu starých majstrov. Rovnako ako dievčinka pri klavíri, domáca pani, ktorá 
upravuje kvety vo váze (pôsobivá úvodná scéna) alebo vyšíva. Niektoré scény zas pôsobia ako divadelná inscenácia, v ktorej sa protagonisti takmer nepohnú z miesta, ale po izbe pobehujú psí miláčikovia. Režisérka, zdá sa, rada strieda žánre. V celovečernom filme debutovala príbehom o dospievaní Lovely Rita (2001). Jej druhý film bol nekonvenčný psychologický thriler Hotel (2004).Tretí film Lurdy (2009) bol psychologickým príbehom o 
čakaní na zázrak. Z tohto hľadiska je Láska šialená (2014) ako výtvarne štylizovaná sonda do literárnej nemeckej histórie vari aj istým prekvapením, ak nie sklamaním. Možno oceniť výbornú kameru Martina Geslachta a režisérkin zmysel pre detail. Ale pre našinca celok pripomína skôr televíznu inscenáciu v historických kostýmoch a kulisách ako celovečerný film. Nepoučený divák totiž ťažšie „prežúva“ takýto príbeh na motívy skutočných udalostí, i keď asi ocení filmárske remeslo.
Ťažko si odčítať použiteľné posolstvo pre dnešok, ale je to zaujímavý experiment. Divák sa chvíľu pri niektorých dialógoch (pôsobia až vyumelkovane) a nekonečných domácich koncertoch nudí, potom však začne vnímať ironický podtext slov i absurdnosť situácií. Objavuje tragikomický tón, ktorý sprvu nie je ochotný priznať. A v duchu sa spytuje: takto mysleli a žili v 19. storočí, ale nesprávame sa takto občas aj my v 21.storočí? Neofrfleme všetko, nesťažujeme sa stále? Ceníme si vôbec to, čo máme, vnímame problémy ako výzvu alebo porážku? Je aj dnes láska šialená? Ako vlastne žijeme?
Láska šialená (Amour fou)
Luxembursko, Nemecko, Rakúsko – 2014
Dĺžka: 90 min.
Réžia: Jessica Hausner
Scenár: Jessica Hausner
Kamera. Martin Geslacht
Strih: Karina Ressler
Hrajú: Birte Schnöink, Christian Friedel, Stephan Grossmann, Sandra Hűller, Holger Handtke a ďalší
Premiéra v SR: 27. novembra 2014
Foto: Film Europe