David Ayer je nepísaný kráľ filmov o policajnej korupcii. Bodaj by nie, keď s ňou v mladosti prichádzal pravidelne do styku. Slúžil dokonca aj v ponorke a všetky svoje životné skúsenosti pretavil do filmovej podoby. Či už to bol scenár k Ponorke U-57, alebo išlo o spomínané policajné záležitosti ako Training Day, Králi ulice, Patrola, alebo nedávna Sabotage. Dokonca bol jedným z tých, ktorí pomohli scenáristicky naštartovať úspešnú sériu Rýchlo a zbesilo.

Železné srdce je však z úplného iného súdka. Sabotage, na ktorej sa podieľal so Skipom Woodsom mu nevyšla podľa predstáv okolia, do istej miery tak šlo o jeho reparát. Reparát, v ktorom sa vydal na zatiaľ neprebádané polia, a to do často spracovávanej druhej svetovej vojny. Železné srdce je príbeh tankistov, ktorí v časoch najväčšieho odporu brázdia nacistické Nemecko. Datuje sa apríl 1945 a do ukončenia vojny ostávajú doslova len dni. Hlavným hrdinom ešte bude, nanešťastie, poriadne horúco.

Nebolo by prekvapujúce, ak by bol Železné srdce tak trochu vysnený Ayerov projekt. Nie je ťažké uveriť, že všetko predtým robil len preto, aby mohol raz v budúcnosti spracovať podobnú tematiku. Tematiku, ktorou dokáže, že má aj na niečo iné, ako nakrúcal doteraz. Jeho novinka je citeľne drahšia, pretože na rozdiel od jeho predošlých počinov nie je zasadená do súčasnosti. Čo si pochopiteľne vyžadovalo vyššiu investíciu do dobovej výpravy a vojnovej techniky. Je nutné spomenúť, že film si na tom dáva naozaj záležať, čo by mohli oceniť predovšetkým skutoční fajnšmekri. Nakoľko má Ayer v Hollywoode dostatočne veľký kredit a spolupráce s ním sa neštítia ani hviezdy, aj v tomto prípade sa mu podaril poriadny úlovok. Jednej z hlavných postáv sa zhostil Brad Pitt, ktorý je sám o sebe zárukou hereckej kvality. Toto tvrdenie by však bolo nefér k zvyšku obsadenia. Do neho dokonale zapadol aj v poslednej dobe skôr problematický Shia LaBeouf, čoraz obsadzovanejší Jon Bernthal, alebo Michael Peña z Patroly. Jedinou postavou, ktorá do posádky tankistov spočiatku nezapadá je Logan Lerman. Lenže to pramení z jeho charakteru a postupom času tento dojem logicky vyprcháva.

Aj keď film sledujeme z pohľadu piatich členov tanku Fury, nie je Pittova postava, ktorá je v centre diania. Svojou prirodzenou charizmou veliteľa na seba síce strháva pozornosť, je to však práve Logan Lerman ako nováčik Norman, cez ktorého sú nám približované hrôzy vojny. Ten sa k posádke dostane viac -menej náhodou a jeho neskúsenosť v boji a morálne zásady sú v ostrom kontraste so zvyškom posádky. Práve jeho očakávaný prerod do podoby zoceleného hrdinu je ústredným motívom tohto vojnového eposu. Dejová kostra je totiž v zásade jednoduchá a slúži len k tomu, aby režisér a scenárista v jednej osobe rozpútal čo najpôsobivejšie divadlo.

O to viac zamrzí, že spomínaný prerod nepatrí k najuveriteľnejším, práve naopak. Ayer odvádza na poste režiséra výbornú prácu, ale Ayer, scenárista, mu úplne nestíha. Zápletka je v podstate banálna, bez akéhokoľvek presahu, dialógy sú občas adekvátne, občas zase šuštia vatou. Tvrdenie, že sled scén, v ktorých sa charaktery premiestňujú z bodu A do bodu B, by sa dal ľubovoľne pozmeniť, by asi nebolo úplne pravdivé. Tvrdenie, že sa dala odviesť aj lepšia práca, zrejme áno. Takto situáciu často musia zachraňovať práve herci, minimálne v konverzačných scénach. Aj tam sa pritrafí výnimka a to je jemne tarantinovská návšteva čerstvo dobytého mesta. Tá je jedným z vrcholov viac než dvojhodinového snímku.

Slabší scenár tak kompenzuje predovšetkým akcia. Z vojnových scén cítiť Ayerov zápal pre vec, je radosť sledovať jeho vizuálne nápady, atmosféra je doslova hmatateľná. Intenzívnejší a realistickejšie pôsobiaci vojenský zážitok v kinách nebol už dlhšiu dobu. Scény akou je napríklad aj stret s nemeckým tankom dokážu natoľko prikovať do sedadla, že divák ani nestíha uvažovať nad aktuálnym dianím. Hrdinovia majú pritom chvíľami dosť veľké šťastie alebo aspoň toľko šťastia, aby relatívne bezproblémovo dokrivkali do samotného záveru. Divák im aj napriek tomu neustále drží päste a bojí sa o ich životy. A pokiaľ sa nad tým aj stíha zamýšľať, špičkové remeslo by mal oceniť tak či tak. Určite pomáha aj kvalitné ozvučenie a vhodne dávkovaná hudba od oscarového Stevena Pricea. Tá neznie príliš často, ale vo vygradovaných, či emočne vyhrotených momentoch funguje viac než dokonale - ako čistý priestrel, ktorý dokáže naraz skoliť viacerých nepriateľov.

Železné srdce nie je príjemná zábava. Je to drsná chlapská záležitosť, ktorá nepotrebuje hektolitre krvi a brutálne výjavy na to, aby ste sa pri jeho sledovaní cítili nepohodlne. Všadeprítomnú depresiu dokáže predávať až prekvapivo jednoducho a s veľkou pravdepodobnosťou vás psychicky vyčerpá. Ale to je pri danom žánri v poriadku.

Železné srdce, (Fury), Veľká Británia, Čína, USA, 2014
Dĺžka: 135 minút
Scenár a réžia:
David Ayer
Kamera: Roman Vasyanov
Strih: Jay Cassidy, Dody Dorn
Hudba: Steven Price
Hrajú : Brad Pitt, Shia LaBeouf, Logan Lerman, Jon Bernthal, Michael Pena, Kevin Vance, Jason Isaacs, Anamaria Marinca, Scott Eastwood, Jim Parrack, Marek Oravec a ďalší.
Premiéra v SR: 13. novembra 2014
Foto: Itafilm