Škatuliaci chcú vzbudiť dojem, že sú najnovším dielom z radu, ktorý v roku 1993 začala Predvianočná nočná mora Tima Burtona a pokračovali v ňom Mŕtva nevesta, Koralína a svet za tajnými dverami, Norman a duchovia. Azda najbližšie však majú k tomu poslednému. Ručne metódou stop-motion animovaná adaptácia fantastickej knižnej predlohy zaujme, pobaví, ale nevymanila sa z tieňa slávnych predchodcov.
Štúdiá Laika vznikli v roku 2005 ako nasledovník Will Winton Studios, špecializovaných na klasickú animáciu postavičiek z modelovacej hliny a nakrúcanie animovaných reklám. Hneď od začiatku niesli pečať gotických príbehov, hororov a poetického humoru. Prvý šéf Laiky Henry Selick je režisérom neprekonateľnej Predvianočnej nočnej mory Tima Burtona. Žiaden div, že jedným z prvých veľkých kontraktov bola práca na Burtonovej Mŕtvej neveste (2005). No prvým dlhometrážnym filmom, ktorý štúdiá Laika vyrobili pod vlastným menom, bola adaptácia hororovej novely Neila Gaimana pre mládež Koralína a svet za tajnými dverami (2009) – v réžii Henryho Selicka. O tri roky nasledoval Norman a duchovia o malom fanúšikovi hrôzostrašných príbehov, ktorý musí zachrániť svoje mestečko pred kliatbou zlej bosorky a inváziou nemŕtvych. Škatuliaci (The Boxtrolls) sú tretím dlhým filmom štúdií Laika.
Podobne ako pri Normanovi, ani Škatuliaci sa nemôžu pýšiť menami Gaimanovho a Burtonovho formátu. Námet i základy vizuálu pre Škatuliakov obstaral spisovateľ a výtvarník Alan Snow svojou knižkou Here Be Monsters! z roku 2005. Má byť prvou časťou zamýšľanej série The Ratbridge Chronicles. Do podoby scenára ju prepísali remeselne zruční scenáristi Irena Brignull a Adam Pava, texty piesní sú dielom britského komika Erica Idlea z legendárnych Monty Python.
Na rozdiel od Normana chýba silný príbeh. Syrovany sú typické starosvetské anglické mesto z čias Charlesa Dickensa. Vládne mu roztržitý lord, predseda Klubu bielych klobúkov. Viac ako mesto, ba dokonca i viac ako vlastná dcéra Winnie ho zaujíma – syr. Klub bielych klobúkov je spoločnosť znalcov a milovníkov kvalitných syrov. Debatám o vôni a štruktúre dobrého čedaru dáva mestská smotánka prednosť pred nudnými rečami o riadení mesta.
Na opačnom konci spoločenského rebríčka, úplne dole, v podzemí pod mestskými kanálmi žijú Šaktuliaci, v origináli boxtrollovia. Trollovia, ktorí namiesto odevu používajú staré lepenkové obaly a veria, že sú s nimi zrastení ako korytnačky. Dokonca i mená a povahy majú podľa nápisov na škatuliach: Ryba, Olej, Topánky, Sušienky... a najčudnejší z nich je Vajo (v origináli Eggs). Pretože odmalička vyrastá u Škatuliakov, vôbec netuší, že nie je jeden z nich, ale ľudské mláďa, vlastne dospievajúci človek, mladý muž. A svoju sladkú nevedomosť by nemusel stratiť, keby nebolo ctižiadostivého pána Chmatoša. Ten, hoci má alergiu na syr, tak veľmi túži preraziť medzi miestnu smotánku s bielymi klobúkmi, že sa rozhodne pre falošnú hru. Rozchyruje o Škatuliakoch najhoršie klebety, že sú nebezpeční, špinaví, násilnícki, že kradnú malé deti... rozdúchava nenávisť voči nim – a lordovi zároveň sľubuje, že v meste s nimi raz a navždy zatočí. Za nepatrnú odmenu: biely klobúk. Prirodzene, popri tom splieta svoje vlastné plány, do ktorých nikoho nič nie je!
V skutočnosti sú Škatuliaci neškodní, láskaví a remeselne mimoriadne zruční. Ich vášňou je z rôzneho odpadu, ktorý uchmatú po nociach z ulíc mesta, zostavovať nové senzačné stroje a vynálezy. Lenže dobromyseľných príšeriek začne ubúdať. Chmatoš so svojimi kumpánmi na nich poľuje čoraz efektívnejšie. Iba Vajo sa môže vydať na zemský povrch cez deň, aby zistil, čo sa deje a pokúsil sa to napraviť. Ako prvú tam náhodou stretne lordovu dcéru Winnie...
Vizuálne a časťou nálady chcú mať Škatuliaci blízko k poetike Tima Burtona. Bláznivosťou, technologickými gagmi a štýlom humoru zasa poukazujú na ikony štúdia Aardman – pána Wallacea a jeho múdreho psíka Gromita. Samotný Vajo viac ráz pohybmi a výzorom pripomenie Hubíka (Wybieho) z Koralíny. Je tu, pravdaže, aj niečo z Dickensa a z Monty Python’s Flying Circus. Nechýba nádych steampunku. Kúsok toho, štipka onoho, dohromady však iba zvláštna všehochuť bez výraznej autorskej pečate. Graham Annable má skúsenosti z tvorby videohier, podobne ako jeho spolurežisér Anthony Stacchi, ktorý napísal aj scenár pre animovaný film Lovecká sezóna. Obaja dlhometrážnym ručne animovaným filmom debutujú.
Ich Škatuliaci zaujmú skvelou výpravou, do najmenších detailov prepracovanými stavbami, kulisami, kostýmami i rekvizitami. Výtvarné riešenie je v znamení estetiky ošklivosti a extrémov. Ešte aj princeznička Winnie má zvrhlé maniakálne čaro hororovej bábiky posadnutej démonom. No v Mŕtvej neveste, Koralíne aj Normanovi má ohavnosť svoj logický zmysel a význam, tu je to občas zbytočná až mätúca.
Dych vyráža animácia. Je... nedá sa to povedať inak: je dokonalá. Mimika, gestá, pohyb – často aj bláznivý – rafinované naháňačky, tance, prepletania sa davmi postáv, súboje – všetko je dokonale plynulé, detailné a bez náznakov zjednodušení či obmedzení, ktoré dávajú ručnej animácii stop-motion pečať jedinečnosti, svojrázneho štýlu. Po nádejných pokusoch v Koralíne sa už Norman a duchovia stal prvým animovaným filmom, pre ktorý bábky tlačili farebné 3D tlačiarne. Výtvarníci teda pracovali na návrhoch ako v digitálnej animácii na počítači a rozfázované bábky s mimikou a gestami nerezali rezbári ani nemodelovali z hliny modelári, ale chrlila ich tlačiareň. Klasicky animovaný film sa priblížil k digitálnej animácii tak tesno, až musíme rozmýšľať, čo je na tomto druhu ručnej animácie také kvalitné a výnimočné, že prekonáva animáciu digitálnu.
Ťažká otázka. Škatuliaci sú dokonalí, ale zároveň značne sterilní. Chýba im práve tá "nedokonalosť", ktorá znamená jedinečnosť, rukopis, dušu. Nájdeme v nich všetko, čo treba, ale nič viac. Žiadne burtonovské gotické čaro, nijakú gaimanovskú nadprirodzenú mágiu. Nič, čo by radostne prekvapilo a zažiarilo. Nič, čo by do diela otlačila výrazná autorská osobnosť. Rozprávanie plné detailov, tvorivých nápadov a efektov zostáva – najmä v porovnaní so svojimi predchodcami – chvíľami bezradné a nenaplnené. Pokúša sa utekať toľkými smermi odrazu, až stráca pôvab celistvosti a jednoty.
Zaujímavé je, že v čase, keď štúdiá Laika začali nakrúcať Škatuliakov, ohlásili Walt Disney Pictures adaptáciu vysoko cenenej klasiky Neila Gaimana – „rodinného hororu“ pre deti aj ich rodičov The Graveyard Book (Záhrobná kniha). O chlapcovi, ktorého odmalička vychovávali láskaví duchovia na starobylom cintoríne. O réžiu sa postupne uchádzali Neil Jordan a Henry Selick (ktorý v roku 2009 Laiku opustil a od roku 2010 je zmluvným spolupracovníkom štúdií Pixar), naposledy sa hovorilo o Ronovi Howardovi.
Chlapca vychovaného duchmi teda nateraz predbehol chlapec vychovaný trollmi, navlečenými v škatuliach. Poteší výtvarnými nápadmi a dokonalou animáciou, ktorá znesie aj opakované zhliadnutie. Náročnejší diváci si však radšej doma opäť pozrú Koralínu alebo Mŕtvu nevestu.
Škatuliaci (USA 2014)