Konečne sme sa, po viac ako desaťročí, dočkali slovenskej celovečernej filmovej rozprávky Láska na vlásku (2014). Continental film ju od októbra uvádza v našich kinách a vďaka pohotovosti vydavateľstva Ikar vychádza zároveň aj jej knižná podoba.
Onedlho by sme sa s týmto titulom mali stretnúť aj na televíznej obrazovke. Veď podnet k jeho vzniku vyšiel práve z dramaturgie RTVS, ktorá oslovila scenáristku a režisérku Marianu Čengel-Solčanskú (1978). Táto rodáčka z Nitry, absolventka štúdia politológie a kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v 
Nitre v roku 2005 a filmovej a televíznej réžie na VŠMU v Bratislave v roku 2008, vošla do povedomia verejnosti v roku 2010, keď debutovala celovečerným historickým filmom Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (získala zaň Igrica za réžiu i Cenu kritiky za najlepší slovenský film a scenár spracovala ako knihu) a vzápätí televíznym filmom Obhliadka zo série Filmoviedky). Nasledoval film o vzťahoch zo súčasnosti Miluj ma, alebo odíď (2012) a v roku 2014 spomínaná rozprávka Láska na vlásku.
Autorka sa nechala inšpirovať známou prózou Marka Twaina Princ a bedár o tom, čo sa môže 
stať, keď si na vlas podobní dvojníci vymenia šaty a okolie ich považuje za niekoho iného. Dej zasadila do 15. storočia na Slovensku a jej protagonisti - korunný princ Matej a kováčov syn Tomáš (Samuel Spišák) - na rozdiel od slávnej predlohy, už nie sú deti, ale mládenci súci na ženenie. Obaja sú nespokojní so svojím osudom. Princ sa cíti na hrade ako v klietke. Je osamelý, pod ustavičným dozorom, hoci ho láka slobodne cestovať a poznávať svet. Navyše ho otec – kráľ Ján (Tomáš Hanák) - chce kvôli blahu ríše a obavám pred osmanským vpádom oženiť s 
neapolskou princeznou Beatrix (Celeste Buckingham). Aj Tomášov otec kováč (Milan Bahúl) uvažuje, že najstaršieho zo svojich desiatich detí ožení s pracovitou sirotou Hanou (Judit Bárdos). Lenže ten by sa radšej učil písať a čítať a viac ako kováčske remeslo ho láka les, v ktorom jedného dňa pomôže potulným komediantom. Zblíži sa s ich principálom Gašparom a dozvie sa o sile príbehov, ktoré stvárňujú i o kráse ďalekých krajín. Pod vplyvom tohto rozprávania sa rozhodne utiecť z domu a spoznať život v kráľovskom meste. Náhodne sa stretnú s princom. Matej sa rozhodne využiť ich podobu. Predstavuje si, že ak si vymenia šaty, podarí sa mu aspoň jednu noc vychutnávať slobodu 
a ráno sa všetko vráti do starých koľají. Lenže nepočíta s lakomým krčmárom a starou múdrosťou „šaty robia človeka“. Keď ráno nemá čím v krčme zaplatiť útratu, nik mu neuverí, že je princ a veliteľ stráží (Attila Mokos) ho zavrie do žalára. Na zámku sú zas presvedčení, že sa princ zbláznil, keď Tomáš tvrdí, že ním nie je. Aby sa však všetko zamotalo ešte viac, chlapci sú síce na nerozoznanie, ale ich srdcia sú odlišné a vzbĺknu pre rôzne dievčiny. Ešteže principál Gašpar po čase pochopí, čo sa vlastne stalo a obom chlapcom svojským spôsobom pomáha.
Autorka scenára a zároveň režisérka 
neexperimentuje, ale priznáva inšpiráciu nielen Twainovou predlohou, ale i rôznymi rozprávkami. Napríklad použije motív zradných dvoranov – ako hvezdár Kazimír (na nepoznanie zamaskovaný Tomáš Matonoha), či princezninej falošná komorná Guta (Gabriela Dolná). Alebo príbeh siroty Hany a jej zlej macochy. No a nezanedbateľný je motív rodinnej súdržnosti, ktorú reprezentuje milujúca Tomášova sestrička Dorotka a jej sen o princeznej vo vysokej veži. V predpremiérových rozhovoroch režisérka zdôrazňovala, že sa vyhla motívu zásahu nadprirodzených síl. A naozaj je v deji všetko reálne vysvetliteľné a psychologicky ako-tak zdôvodniteľné, keďže postave principála Gašpara prisúdila nielen 
úlohu pomocníka, ale aj rozprávača. Nechýba to známe „Kde bolo, tam bolo...“ a opakované, že všetko viselo iba na vlásku, kým nezískali lásku. Nechýbajú však ani náznaky humoru a vtipné záverečné riešenie situácie.
Za bonusy filmu možno určite považovať zobrazenie krás Slovenska a výpravu i kostýmy. Kameraman Ivan Finta sa „pohral“ so zábermi prírody i kultúrno-historických pamiatok. Pôsobivý je predovšetkým Oravský zámok (pamätníci si možno spomenú na to, ako „hral“ v rozprávkach Kráľ Drozdia brada či Sokoliar Tomáš), skanzen oravskej dediny v Zuberci, ale aj jedinečný kostolík v Dražkovciach a podobne. Nuž a k rozprávke patria aj tie gýčovito sladké, ale 
neodmysliteľné romantické scény vytúženého konečného bozku princa a jeho princeznej. Ak filmová rozprávka, tak výpravná. Veď, ktorá malá filmová diváčka by netúžila byť princeznou a sotva jej ujde čo len jediný detail toho, čo má na sebe oblečené princezná či princ. Absolutórium za kostýmy si preto zaslúži Ivana Struhárová i keď predpokladám, že značnú pomoc jej poskytol aj bohatý a medzinárodne využívaný fundus Barrandova.
Pozornosť mladých divákov sa však v prípade tohto filmu sústredí asi najviac na hercov – predstaviteľov hlavných úloh. Výborným 
marketingovým ťahom bolo obsadenie populárnej „suprestarovej“ speváčky Celeste Buckingham (1995) do postavy princeznej. (Ako herečka v hranom filme debutuje, i keď sme ju toto leto už videli na televíznej obrazovke v titule Moje povstanie.) Navyše naspievala pesničku, ktorá, ako je to poslednom čase u nás zvykom, sprevádza záverečnú titulkovú časť filmu a na internete je spojená s videoklipom k nemu. Mimochodom pesnička vznikla v anglickej i slovenskej verzii. Hudbu si speváčka skomponovala sama, kým slovenský text jej dotvoril slovenský spevácky objav Katarzia (v civile dcéra herečky Evy Pavlíkovej). Postavu princa Mateja a kováčovho syna Tomáša mali, 
podľa predstav scenáristky a režisérky v jednej osobe, hrať pôvodne sedemnásťročné dvojčatá. Nakoniec však voľba padla na Samuela Spišáka (1992), ktorý nezaprie rodinné umelecké gény (syn herečky Lenky Barilíkovej a režiséra Ondreja Spišáka a vnuk režiséra Karola Spišáka). Vo filme Nesplnený sľub úspešne debutoval už ako šesťnásťročný a hral i v ďalších filmoch, slovenská verejnosť ho však pozná predovšetkým z televízneho seriálu Panelák. Princ je v jeho repertoári nóvum, ale podarilo sa mu naplniť slogan príbehu: „jedna tvár, dve srdcia“.
Hovorí sa, že aj známi herci sú ochotní prijať 
hoci aj „štek“ vo filmovej rozprávke, lebo vedia, že ak sa podarí, tak sa budú Vianoce čo Vianoce pripomínať divákom. V novej slovenskej rozprávke sa však stretneme aj mnohými ešte neopozeranými tvárami a menami zo Slovenska i Čiech, čo nie je na škodu. Rozprávky dávajú človeku nádej, lebo aspoň v nich je vždy zlo potrestané a dobro odmenené. Pravda však nemusí ani v nich zvíťaziť, lebo zdá sa, že svet chce byť klamaný. O tom sa však viac dozvedia diváci a 
ešte viac čitatelia knihy Láska na vlásku. Pretože raz darmo, autorka scenára Čengel- Solčanská musela v niektorých prípadoch ustúpiť režisérke Čengel-Solčanskej a strihom zostručniť niektoré situácie. V každom prípade vznikla pôvabná klasická rodinná rozprávka. Knihu venovala autorka dcére Ester, ktorá má ešte len niečo okolo roka a chvíľu potrvá, kým si ju dokáže sama prečítať. Film však už dnes dokáže zaujať veľa deti a vari aj ich rodičov.
Láska na vlásku,Slovensko,2014
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Mariana Čengel– Solčanská
Scenár: Mariana Čengel-Solčanská
Kamera: Ivan Finta
Hudba: Vladimír Martinka
Kostýmy: Ivana Struhárová
Strih: Ondrej Azor
Hrajú: Celeste Buckingham, Samuel Spišák, Judit Bárdos, Milan Bahúl, Tomáš Matonoha, Tomáš Hanák, Karol Čálik, Attila Mokos, Gabriela Dolná, Marek Igonda a ďalší
Premiéra v SR: 9. októbra 2014
Foto: Continental film