Detektív Down (Detektiv Downs)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Detektiv 2 resizeAll you need is love. Hitom britskej hudobnej skupiny The Beatles by sa dala najvýstižnejšie vyjadriť základná myšlienka nórsko-česko-dánskeho filmu Detektív Down (2013) režiséra Barda Breiena, ktorý do slovenských kín prináša distribučná spoločnosť Barracuda Movie. Žiaľ, morálne posolstvo nevyplýva organicky z neuveriteľného príbehu, ale je k nemu prilepené a niekoľkokrát zopakované expressis verbis.

Nórsky režisér a scenárista Bard Breien sa preslávil hneď na začiatku svojej kariéry, keď za debut Kurz negatívneho myslenia (2006) získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za réžiu. Príbeh rebela na vozíčku, ktorý odmieta pokusy skupiny podobne postihnutých ľudí o terapiu prostredníctvom pozitívneho Detektiv 3 resizemyslenia, rovnako kladne zarezonoval u poroty, kritiky i publika. Už v tejto prvotine B. Breien skumuloval niekoľko žánrov, okrem psychologickej drámy škandinávskeho typu aj sarkastickú čiernu komédiu, pričom im dodal kvázi dokumentárny vzhľad. Podobnú žánrovú kombináciu (detektívka, rodinná dráma a čierna komédia) použil aj vo svojom druhom filme Detektív Down, nakrútenom po sedemročnej prestávke, ktorý však nedosahuje kvalitatívne parametre debutu.     

 

Pri voľbe hlavného hrdinu zostal v spoločnosti zdravotne postihnutých, ba zašiel ešte ďalej. Titulnou postavou je zhruba tridsiatnik Robert Bogerud, ktorý trpí Downovým syndrómom, Detektiv 9 resizerozširujúc škálu podivuhodných kriminalistov, kam možno zaradiť napríklad Sherlocka Holmesa, Adriana Monka, inšpektora Jacquesa Clouseaua či zvieracieho detektíva Ace Venturu. Robert, zrejme inšpirovaný povolaním otca – vyšetrovateľa, sa hrá na detektíva, vonkajšími znakmi kopírujúc Chandlerovho Philipa Marlowa v podaní Humphreyho Bogarta. Prepásaný baloňák a klobúk posunutý do čela, ktoré na mužnom hercovi vyzerali štýlovo, sú na zavalitej postave s detskou tvárou, signalizujúcou duševnú poruchu, smiešne. Robert sa však nedá odradiť posmeškami otcových kolegov ani ironickým článkom v novinách a vo svojej „pracovni“, replike Marlowovej kutice, zriadenej v sociálno-liečebnom ústave Lienka, čaká na svoj veľký prípad. Ten vstúpi do jeho života súčasne s Ritou Stjernenovou, manželkou slávneho nórskeho rýchlokorčuliara a majstra sveta v tejto športovej disciplíne Olava, ktorý zmizol. Rodina, prinútená Detektiv 12 resizeOlavovou matkou hľadať strateného syna, najme na túto prácu Roberta, predpokladajúc, že neschopný mladý muž prípad nevyrieši a najmä neodhalí rodinných kostlivcov v skrini. Čaká ich však prekvapenie – Robert sa pustí s nadšením do pátrania, používajúc svoju metódu vciťovania sa do postavy zmiznuvšieho Olava, čo vo filme znamená predovšetkým vonkajškové prijatie jeho totožnosti, t.j. presťahovanie sa do vily, preoblečenie do Olavových šiat (vzhľadom na rozdielnosť výšky oboch postáv dosť bizarné), pokusy o totožné správanie a postupné odhaľovanie tajomstva do takej miery, že je to rodine nepríjemné a potrebuje sa mongoloidného detektíva, ako ho nenávistne volajú, zbaviť. Všetky morálne defekty jednotlivých postáv, kam patrí aj obézny, neschopný syn Lars Erik a extravagantná, no v jadre dobrá dcéra Isabel, vysvetľuje i ospravedlňuje Robert nedostatkom lásky, ktorým aj sám trpí.
   

Film má dobrý začiatok, keď Robert vo svojej „pracovni“, náležite vystrojený, parafrázuje Marlowove slová. Ponurá atmosféra miestnosti naznačuje, že by mohlo ísť o poctu filmu noir, s ktorým má Breienova snímka niekoľko spoločných čŕt: osamelého hrdinu, ktorý Detektiv 7 resizemimo obrazu komentuje svoje počínanie a ktorého pátranie sledujeme z jeho pohľadu, femme fatale, ktorá vstúpi in medias res a oplyvní detektívov ďalší život, iróniu až čierny humor, subjektívnu kameru, neobvyklé uhly záberov, typické osvetlenie. Žiaľ, väčšina týchto atribútov sa postupne stráca, z kvázi reálneho príbehu o ambíciách prekračujúcich schopnosti sa stáva absurdný kompilát prvkov, ktoré sa navzájom popierajú. Napriek hrdinovmu komentáru nie sme svedkami postupného pátrania, pri početných dejových skratkách sa dozvedáme vždy len výsledok, nepoznajúc proces, ktorým sa k nemu dospelo. Odhalenia sú čoraz bizarnejšie, hľadaný otec rodiny stále negatívnejší, a tak nevedno, prečo práve on získava záverečný bonus v podobe splnenia všetkých túžob. Žeby irónia osudu?

 

Skutočným víťazom je však Robert, ktorý Detektiv 11 resizenapriek mentálneho postihnutiu vyrieši prípad, získa (zatiaľ iba za priateľku) najpôvabnejšiu dievčinu, presťahuje sa do atraktívnej karibskej oblasti a dokonca napíše o svojich skúsenostiach knihu. Možno preto, že si svoj handicap neuvedomuje, je dostatočne sebavedomý, ide rozhodne za svojím cieľom (s obrovskou pomocou šťastnej náhody, ktorá je ďalším hlavným hrdinom filmu) a prostým objatím v pravej chvíli získava spojencov, ba dokonca zafunguje aj ako zvodca svojej klientky.
   

Titulnú postavu vytvoril Svein André Hofso Myhre, neherec postihnutý Downovým syndrómom, ktorého režisér objavil po dlhom hľadaní v jednom ústave. Bola to dobrá voľba. Detektiv 13 resizeHoci o vedomom hereckom výkone zrejme nemožno hovoriť, predstaviteľ Roberta Bogeruda pôsobí vierohodne. Na jeho okrúhlej detskej tvári dominujú veľké začudované oči a vzdorovito našpúlené pery. Pri minimálnej mimike a obmedzených slovných prejavoch vyjadruje svoje pocity najmä kladným či záporným pohybom hlavy a dotykmi. Prekvapujúca je scéna v parku, keď svoju radosť dá ťarbavý mladík najavo perfektne strihnutým tancom. Jeho otca Eddieho, policajta, ktorý sa zrúti po smrti manželky a nedokáže sa postarať ani o syna, presvedčivo stvárnil Per Schaanning, hoci aj jeho konaniu občas chýba logika. Hlavu rodiny, ktorou nebol slabošský Olav Stjernen, ale jeho energická manželka Rita, zahrala Liv Bernhoft Osa. Žena, ktorá je pre peniaze ochotná aj vraždiť, ťaží predovšetkým zo svojej ženskej príťažlivosti, i keď výrazne poznačenej vekom. Babička v podaní Kari Simonsenovej pôsobí na začiatku príbehu najrozumnejšie, ale rýchlo sa prepadá do nepríčetnosti, aby napokon zmizla z deja úplne.
  

Pravda, nič z toho netreba brať vážne, režisér Bard Breien sa zrejme rozhodol, že nakrúti žánrovú oddychovku, v ktorej si vystrelí zo všetkých: z nefunkčnej rodiny (frekventovanej severskej témy), ktorú držia pohromade iba peniaze, z nečinnej polície, ktorá neoslavuje šampanským vyriešenie prípadu, ale jeho zametenie pod koberec, z úspešných športovcov, ich pokrivených morálnych vlastností a pofiderného podnikania, z väčšinovej spoločnosti, Detektiv 5 resizeneprijímajúcej odlišných jedincov, ale aj zo samotných postihnutých a ich enormných nárokov nezodpovedajúcich možnostiam. No najviac si zrejme vystrelil z diváka, ktorého mätie žánrovo, dejovo i eticky od začiatku do konca, čo by sa možno dalo akceptovať, ak by mal film svižnejšie tempo (také, ako optimistická hudba) a neopakoval už povedané. Mimochodom, nakrúcalo sa v Prahe, no ak sa nesústredíte na hľadanie pražských exteriérov, ani si nevšimnete, že nie ste v Osle. Ku kladom filmu, v ktorom realizácia predčí scenár, možno zarátať relativizovanie pojmov normálnosť a výlučnosť, kde sa tvorcovia jednoznačne stavajú na stranu nezvyčajného hrdinu, a absenciu citového vydierania pri tejto téme. Druhou stranou mince je však neschopnosť emocionálne zainteresovať publikum na prekomplikovanom príbehu.
    

Z piatich divákov, ktorí sa stretli na prvej projekcii v jednom z bratislavských multiplexov, sa najlepšie zabávala dievčina, ktorej bolo smiešne všetko. Možno to je ten správny prístup k Breienovmu filmu: zabudnúť na logiku, nevšímať si obchádzanie žánrových zákonitostí detektívky, prijať mätež motívov i dejových zvratov a brať film ako letnú oddychovku, na ktorú zabudnete pri východe z kina.

 

Detektiv resizeDetektív Down (Detektiv Downs), Nórsko – Česko – Dánsko, 2013
Scenár: Bard Breien, Eske Troelstrup
Réžia: Bard Breien
Kamera: Gaute Gunnari
Strih: Zahlina Stojcevska
Hudba: Chris Minh Doky
Hrajú: Svein André Hofso Myhre, Ida Elise Broch, Nils Jorgen Kaalstad, Sven Nordin, Liv Bernhoft Osa, Per Schaanning, Kari Simonsen a ďalší
Premiéra v SR: 26. júna 2014
Foto: Barracuda Movie
       
   

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.