Vážnu tému – nespokojnosť s vlastným životom, neschopnosť čokoľvek v ňom zmeniť, z bezmocnosti vyplývajúcu depresiu vedúcu až k samovražde – prináša nový britský film Dlhá cesta dole (A Long Way Dow). Spracúva ju ľahkým spôsobom, a tak film neustále balansuje medzi tragikou a komikou. Nakrútil ho v angličtine francúzsky režisér Pascal Chaumeil podľa románu populárneho anglického spisovateľa Nicka Hornbyho.
Nick Hornby (1957) patrí k najčítanejším britským spisovateľom. Jeho knihy o životoch a najmä vzťahoch súčasníkov, vždy okorenené veľkou dávkou typického anglického humoru, sú častým a vďačným námetom pre filmárov, napríklad Všetky moje lásky, Ako na vec, Futbalová horúčka, Fanaticky zamilovaný, Nečakaná hviezda a ďalšie. Hornby je nositeľom Oscara za adaptovaný scenár filmu Škola života (2009), ktorého získal za spracovanie spomienok novinárky 
Lynn Barberovej na šesťdesiate roky v Londýne. Román Dlhá cesta dole vyšla v roku 2005 a o rok neskôr bola preložená do češtiny. Scenár napísal ostrieľaný televízny tvorca Jack Thorne, réžiu ponúkli producentky – Hornbyho manželka Amanda Posey a Finola Dwyer – francúzskemu režisérovi Pascalovi Chaumeilovi, spolupracovníkovi Luca Bessona. Po období nakrúcania televíznych reklám, sitkomov a seriálov debutoval v roku 2010 romantickou komédiou Zvodca na prenájom o súkromnej spoločnosti, zameriavajúcej sa na rozbíjanie partnerských vzťahov, ktorej služby si objedná boháč nespokojný s dcériným partnerom. O dva roky neskôr nakrútil Chaumeil ďalšiu romantickú komédiu Un plan parfait o prekliatí jednej rodiny, ktorej členom sa vydaria vždy až druhé manželstvá. Dlhá cesta dole je teda jeho tretí celovečerný film.
Film sa začína ako čierna komédia. Počas silvestrovskej noci sa na streche Fleet Tower, londýnskej výškovej administratívnej budovy, náhodne zídu štyria zúfalci. Šesťdesiatnik Martin Sharp, bývalý populárny televízny moderátor, ktorého profesionálny i osobný život zničil sexuálny styk s maloletou dievčinou. Päťdesiatnička Maureen, unavená neustálym bojom o prežitie a najmä nepretržitou starostlivosťou o zdravotne ťažko postihnutého syna. Teenagerka Jess, dcéra vplyvného politika, ktorá si po zmiznutí sestry nevie nájsť miesto v živote, nerozumie si s rodičmi a potáca sa medzi početnými večierkami a bezperspektívnymi vzťahmi. A napokon JJ, americký rocker, neschopný 
presadiť sa v hudobnej brandži, ktorý sa živí donáškou pizze. Štyroch ľudí, líšiacich sa generačnou príslušnosťou a spoločenským postavením, každodennými problémami i životnými predstavami, spája jediné: rozhodnutie spáchať samovraždu skokom z výšky. Keďže samovražda je intímny akt, vyžadujúci samotu, a na vrchole veže je zrazu nával, rozhodnú sa potenciálni samovrahovia, že sa pokúsia prežiť do ďalšieho vhodného dňa – do Valentína. Svoje rozhodnutie spečatia zmluvou a podpismi (na rozlúčkovom liste Maureen) a rozídu sa. Séria náhod ich však znova a znova dáva dokopy, takže vytvoria spoločenstvo podobné dysfunkčnej rodine: viac z prinútenia ako dobrovoľne 
začnú sa zaujímať o životy tých ostatných a už svojou prítomnosťou ich podporujú v úsilí nájsť dôvody pre ďalšiu existenciu.
Scenárista Jack Thorne pri transformácii románu, ktorý je písaný v ich-forme, rozdelil príbeh do štyroch kapitol, pomenovaných podľa jednotlivých postáv. Martin, Jess, JJ a Maureen si postupne odovzdávajú slovo, aby vykreslili – s istými limitmi – svoj životný problém a dopátrali sa hlavného dôvodu, prečo sa chcú rozlúčiť so životom. Napriek tomu, že sa snažia byť k sebe úprimní, neodkrývajú karty úplne a naďalej si zachovávajú malé tajomstvo. V týchto kapitolkách prestáva pôsobiť aj „skupinová terapia“, postavy stoja osamotené zoči-voči 
svojej životnej traume. V súlade s týmto dejovým smerovaním ubúda aj humoru, miska váh sa preklápa na stranu tragiky.
Novú energiu vnáša do filmu Martinov nápad, aby svoj príbeh predali bulvárnym médiám, ktoré sa oň aj tak živo zaujímajú, veď Martin je televízna celebrita a Jess politikova dcéra. Predpokladajú, že budú môcť sami určovať smer informácií o sebe a navyše si zarobia potrebné peniaze. Nápad im však nevyjde – jednak ich niekto predbehne a jednak hlavným manipulátorom sú médiá, nie objekty ich záujmu. Výrazne sa to prejaví v televíznej debate, keď sa moderátorka Penny (známa Rosamund Pike) neštíti bezohľadne zneužiť pád svojho bývalého kolegu na zvýšenie vlastnej popularity a v záujme čo najvyššej sledovanosti neberie ohľad na Jessine city, 
ktorá sa pred kamerou psychicky zrúti. Od médií, ktorých ostrá kritika s nádychom satiry sa vinie celým filmom, si partička neoddýchne ani na dovolenke v populárnom prímorskom letovisku, kam pred nimi unikla. Náhodný sexuálny úlet rockera JJ sa ukáže ako dobrá kalkulácia inej senzácie chtivej príslušníčky siedmej veľmoci...
Film, neustále balansujúci medzi vážnym a smiešnym, sa odvíja v dynamickom tempe, rýchlo mení prostredia i nálady (strih Chris Gill a Barney Pilling). Kamera Bena Davisa dôsledne sleduje filmových hrdinov, vtiera sa im do životov i pocitov. Hoci strecha výškovej budovy – obľúbeného miesta samovrahov nie je vo film reálna, ale vytvorená v ateliéri, scény na nej, rámcujúce film, majú presvedčivú atmosféru a priam z nich sála 
neustále nebezpečenstvo chybného kroku. Navyše je odtiaľ prekrásny panoramatický pohľad na Londýn s dominantou – Katedrálou sv. Pavla. Najväčším kladom filmu sú však herecké výkony dobre zostaveného medzinárodného teamu. Ír Pierce Brosnan (jeden z Jamesov Bondov, Mamma mia!, Muž v tieni, Svadba medzi citrónmi) ako celebritný Martin Sharp presvedčivo vyjadril neistotu človeka, ktorý spadol z výšky dovtedajšieho bezproblémového života a nevie sa s tým vyrovnať. Najviac ho trápi poníženie, ktorému je neustále vystavovaný, ako to priznáva v opileckej scéne na Tenerife. Kým utrápenosť a neschopnosť zariadiť si život po novom odčítame z jeho výkonu spoľahlivo, menej sa mu darí v sekvenciách uvoľnenej zábavy, kde 
z neho predsa len vyžaruje príliš okato predstieraná, kŕčovitá bezstarostnosť. Američan Aaron Paul (Svet podľa Prota, Mission Impossible III, Exodus) ako JJ predviedol disciplinovaný výkon v tlmených tónoch. Jeho veľkou chvíľou je záverečný monológ na streche, kde presne formuluje svoje vnútorné pocity neistoty a obáv zo života, v ktorom nedokáže nič zmeniť a vlastne ani nevie, ako by to mal urobiť, aby naplnil svoje ambície. Ženské hrdinky svojimi výkonmi prečnievajú nad mužskými spoluhráčmi. Londýnčanka Imogen Poots (28 týždňov potom, Noc hrôzy, Jana Eyrová) ako Jess je prototypom moderného dievčaťa z finančne zabezpečenej rodiny, ktorému naoko nič nechýba, len zrejme od dobroty nevie, čo robiť. Postupne však odkrýva svoju traumu, ktorou je neobjasnené zmiznutie milovanej sestry a z neho vyplývajúci pocit nepokoja, 
neistoty a obáv. Ukazuje sa, že za extravagantným zovňajškom je krehká, citlivá bytosť, plná energie a lásky. Vrcholný výkon podáva známa Austrálčanka Toni Collette (Muriel sa vydáva, Hodiny, Malá miss Sunshine, Šiesty zmysel, Tara a jej svet) ako Maureen, ktorá má obdivuhodnú schopnosť vierohodne prechádzať veľkými zmenami vnútorne i navonok. Jej životom ubitá matka, nešťastná z osudu nevyliečiteľne chorého syna, sa dokáže rozžiariť ako vianočný stromček, keď sa stretne s pozitívnymi reakciami okolia a stráca pocit, že je na svete sama.
Možno sa film mal skončiť vo chvíli, keď sa JJ na Valentína vyznáva zo svojho debakla, no vďaka prítomnosti ostatných členov partie rezignuje na ďalší samovražedný pokus. Bolo by to dokonalé aj po formálnej stránke – kde sa príbeh začal, tam sa aj končí. No jeho 
tvorcovia v snahe priamočiaro zdôrazniť jemne naznačenú nádej zrejme potrebovali jednoznačný happy end, a tak k filmu prilepili akýsi dodatok, odohrávajúci sa o 320 dní neskôr, opäť na Silvestra. Rozžiarená Maureen s flitrami na tvári má doma veselú spoločnosť, Martin nežne bdie nad spiacim dieťaťom (nevedno, odkiaľ sa vzalo, žeby dcérka zo skrachovaného manželstva?), Jess a JJ sú šťastne spolu – hoci to na skype pred ostatnými skrývajú...Čierna komédia sa zmenila na melodrámu.
Dlhá cesta dole, ktorú do kín prináša Magic Box Slovakia, nie je veľkým, ale príjemným, kultivovane, s francúzskym šarmom nakrúteným filmom. Jeho prednosťou je prítomnosť humoru, dobré herecké výkony a posolstvo, ktoré možno osloví mnohých divákov. Tvrdí, že v živote sa môže prihodiť všeličo, ale vždy existuje druhá šanca, príležitosť začať odznova a inak. Definitívna je len smrť. Ak je nablízku niekto, kto vás pred pádom podrží, potom ste – napriek všetkému – šťastný človek.
Dlhá cesta dole (A Long Way Down), Veľká Británia, 2014
Námet: Nick Hornby – rovnomenný román, 2005
Scenár: Jack Thorne
Réžia: Pascal Chaumeil
Kamera: Ben Davis
Strih: Chris Gill, Barney Pilling
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Pierce Brosnan, Aaron Paul, Imogen Poots, Toni Collette, Rosamund Pike a ďalší
Premiéra v SR: 24. apríla 2014
Foto: Magic Box Slovakia