Pojedeme k moři

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Pojedeme k mori resize„Jirka je typ absolútne dokonalého neherca, ktorý hrá často lepšie ako herci,“ povedal o Jiřím Mádlovi (1986) režisér Karel Janák, ktorý ho uviedol do českej kinematografie pred desiatimi rokmi trojicou komerčne úspešných filmov Snowborďáci, Rafťáci a Ro(c)k podvraťáků. Dnes má tento „naturščik“ za sebou viac ako tri desiatky filmov a v týchto dňoch režijne debutuje snímkou Pojedeme k moři, nakrútenou podľa vlastného scenára. Zúročil v nej bohaté skúsenosti, ktoré získal za roky pôsobenia pred kamerou, najmä v práci s detskými hercami, ktorú mnohí znalci pokladajú za skúšobný kameň režisérskej schopnosti a trpezlivosti.

Mádlov debut je žánrovo označený ako rodinný film s odporúčanou prístupnosťou od dvanásť rokov, pričom v povedomí diváka sa tento žáner spája predovšetkým s ľahkými úsmevnými príbehmi, aké nakrútila napríklad Marie Poledňáková (Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, Ako dostať otecka do polepšovne, Ako sa krotia krokodíly). Debutujúci režisér pripomína v tejto súvislosti Svěrákovu Obecnú školu, teda príbeh s vážnejšou tematikou. Jeho prvotina spája obe polohy – hravú i vážnu, no výnimočná je perspektívou, z ktorej sa na ne pozerá, a to je pohľad jedenásťročného More 2 resizechlapca. Prvotnou Mádlovou inšpiráciou bola kniha britského autora Marka Haddona Čudná príhoda so psom uprostred noci (2003), v ktorej reflektuje život okolo seba vrátane detektívnej zápletky pätnásťročný autistický chlapec. Hrdina filmu Pojedeme k moři má o štyri roky menej a netrpí žiadnymi zdravotnými problémami. Na narodeniny dostane kameru a rozhodne sa nakrútiť v štýle Miloša Formana svoje prvé filmové dielo. Prirodzene, o tom, čo najlepšie pozná, čiže o mame – psychoterapeutke, otcovi – internetovom obchodníkovi s nábytkom, babičke, najlepšom priateľovi, polovičnom Chorvátovi a talentovanom futbalistovi Harisovi, prvej láske - pôvabnej  Stáni a ďalších spolužiakoch, o drsnom futbalovom trénerovi a spoluhráčoch z teamu, do ktorého chodí nerád a iba kvôli otcovi, lebo jeho jediným skutočným koníčkom je nakrúcanie More 4 resizefilmu, nie kopanie do lopty. Tomáš sa tak stane rozprávačom, kameramanom, strihačom i režisérom svojho dielka, čo je nóvum a šikovne to zdôrazňujú nielen úvodné titulky celého filmu Pojedeme k moři, ale aj „technické nedostatky“ predkladaného materiálu, ako je občasná neostrosť či roztrasenosť obrazu, nesprávne nastavenie kamery, ktorá sníma niečo iné, ako Tomáš zamýšľal, dlhšie zatmievačky a podobne. Nakrúcalo sa troma druhmi fotoaparátov Nikon, ktorý je popri autách a zmrzline jeden z najdôležitejších propagačných produktov, v tomto prípade umiestnených do filmu funkčne a nerušivo.

 

Tomášovými jedenásťročnými očami, čistými, zvedavými a múdrymi,  sa dívame na všetkých More 5 resizeľudí i udalosti s nimi spojené. V prvej polovici filmu je nakrúcanie chlapcovou hračkou, nevinnou zábavkou, ktorou chce zdokumentovať svoj každodenný život. Vo chvíli, keď začne podozrievať otca z nevery a prostredníctvom kamery sa snaží dopátrať pravdy, naberá film na vážnosti, ktorá získava až tragické tóny paralelne s druhou dejovou líniou – letmým pohľadom do rodiny Tomášovho dôverníka Harisa s otcom násilníkom a fyzicky týranou matkou (mladší brat je iba štatista, ktorý sa mimo dramatických sekvencií domáceho násilia neobjaví). Jiří Mádl nezneužíva tento dejový motív na citové vydieranie diváka, drámu v Harisovom rodinnom prostredí zobrazuje primárne nie cez obraz, ale cez zvukovo predimenzované scény, no aj tak je to tvrdý kontrast oproti nezidealizovanej, normálnej Tomášovej rodine.

 

More 6 resizeS nástupom vážnejších tónov do ľahkého filmového záznamu všedného života žiaka základnej školy sa spomaľuje dovtedajšie dynamické tempo filmovej narácie a s narastajúcou nedôverou Tomáša voči otcovi sa rozširuje priestor venovaný jeho „detektívnemu“ pátraniu. Od chvíle, ako chlapec objaví cieľ otcových utajovaných ciest, divák začne predvídať pointu, ktorá sa ukáže ako pravdivá len spolovice. Jej druhá časť je neočakávaná, pre chlapcov osud možno podstatnejšia, napriek tomu sa s ňou Tomáš vyrovná rýchlo a ľahko. Možno určená minutáž neumožňovala hlbšiu analýzu tohto náhleho zásahu do chlapcovej psychiky a možno to scenárista ani nemal v úmysle. Podobne skratkovito a „mimo obrazu“ poňal aj prekvapujúco rýchlu smrť milovanej babičky, nad jej odchodom však vnuk žiali v mĺkvej, no myšlienkovo a citovo obsažnej scéne kŕmenia labutí, čo bola činnosť, na ktorú si za babičkinho života – napriek jej prosbe - nenašiel čas...      

 

More 7 resizeDebutujúci režisér urobil dobre, keď sa rozhodol sám realizovať svoj premyslený scenár s uzavretou dramatickou štruktúrou a súhrou jednotlivých dejových i obrazových motívov. (Napríklad more, ktoré je súčasťou Harisovej vlasti, je nielen obraz na stene jeho detskej izbičky, neskôr rozdrapený násilníckym otcom, ale aj cieľ jeho bezpečného prístavu a metafora nenaplnenej Tomášovej túžby.) Mádl nakrútil hlboko ľudský, autentický príbeh zo súčasnosti s prvkami komédie i drámy, s presvedčivými hereckými výkonmi dospelých a bezprostrednými prejavmi detských  predstaviteľov. Petra Šimčáka do postavy cieľavedomého „mudrlanta“ Tomáša hľadal pol roka a vybral z Pojedeme resizepiatich stoviek adeptov. Jan Maršál ako Haris má na rozdiel od neho isté filmové skúsenosti (filmy Nežné vlny a Modrý tiger, televízny seriál Gympl). Je to aj nadaný futbalista, čo vidieť pri žonglovaní s loptou, a v súčasnosti sa rozhoduje medzi športovou a umeleckou budúcnosťou. “Chémia“ medzi chlapcami funguje, ich úprimný vzťah je oslavou chlapčenského priateľstva, ktoré víťazí aj nad prvou láskou. Ondřej Vetchý, podľa Mádla najlepší český herec, je v postave otca tradične disciplinovaný, vo vonkajších prejavoch zdržanlivý, ale cítiť, že za ostrými črtami tváre pulzuje bohatý vnútorný život. Dobrou partnerkou mu je Lucie Trmíková v úlohe Tomášovej matky, ktorej vážnu tvár len občas rozžiari nečakaný úsmev. Jaroslava Pojedeme 2 resizePokorná, nedávno sláviaca úspech ako Palachova matka v triptychu Horiaci ker, hrá láskavú babičku, dôsledne skrývajúcu rodinné tajomstvo i vlastné zdravotné neduhy. V epizóde empatického taxikára sa mihne skvelý Miroslav Táborský.

 

Film Pojedeme k moři sa odohráva vo fotogenickom prostredí Mádlovho rodiska – v Českých Budějoviciach. Kameramanka Edita Kainrathová, ktorá mala sťaženú úlohu vzhľadom na použitie fotoaparátov pri nakrúcaní a vyvolanie želaného efektu, že ide o prácu dieťaťa, zachytila historický pôvab tejto juhočeskej metropoly i jej – vo filme slnkom prežiarenú – modernú tvár. Výborný strih, dynamický najmä v prvej polovici, je dielom Jakuba Vansu, svižnú hudbu skomponoval René Rypar, dvomi pesničkami More resizefunkčne prispeli aj bratia Nedvědovci, vo filme obľúbení babičkini interpreti.

 

Autor filmu si vo svojom vydarenom debute – zrejme po vzore niektorých slávnych kolegov – vhodne zažartoval: Tomáš so svojou (neopätovanou) láskou Stáňou idú na prvom a jedinom rande do kina – na film Prebudím sa včera. Pred kinom visí  propagačný plagát a na ňom vidieť hlavného predstaviteľa a spoluautora scenára Jiřího Mádla... Na dobrú náladu má autor nárok, veď jeho prvotinou sa česká kinematografia obohatila o očividný scenáristicko-režijný talent. Verím, že sa to v druhom filme presvedčivo potvrdí.

 

K mori resizePojedeme k moři (ČR, 2014)
Scenár a réžia: Jiří Mádl
Kamera: Edita Kainrathová
Strih: Jakub Vansa
Hudba: René Rypar
Hrajú: Petr Šimčák, Jan Maršál, Ondřej Vetchý, Lucie Trmíková, Jaroslava Pokorná, Michaela Majerníková, Zdeněk Barinka, Miroslav Táborský a ďalší
Premiéra v SR: 10. apríla 2014
Foto: Continental film
   

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.