Na film producentov Paranormal Activity, Sinister a Insidious som išla s obavami. Ukázalo sa, že neopodstatnene. Nemusela som loviť v nezmyselnostiach ani prelúskať sa k deju v spleti vizuálnych efektov. Režisér Scott Stewart napätie vo filme Temné nebo dávkoval s mierou, mali sme dostatok času báť sa, ale aj vydýchnuť.

Scott Stewart (1965) nakrútil päť celovečerných filmov, z ktorých zaujal najmä snímkou Légia, po ktorej nasledoval menej úspešný Kazateľ. Napriek tomu, že je podpísaný pod mnohými filmami ako majster vizuálnych efektov, pod celým menom Scott Charles Stewart (napríklad Iron Man, Harry Potter a Ohnivá časa, Mars útočí!), sa vo filme Temné nebo pohyboval v únosných medziach. Neohuroval vizuálnymi efektmi, kamera bola striedma, zbytočne neexperimentoval. Vďaka tomu sa mohol divák ponoriť do života postáv, stotožniť sa s ich neľahkým osudom a súcitiť s nimi. Či už veríte, že nie sme vo vesmíre sami, alebo pochybujete, nič nemení na fakte, že snímka síce neohúri, ale je veľmi solídnym sci-fi hororom. Nič mimoriadne, ale vo svojom žánri solídne kino.

Nadprirodzené sily hrdinov nestrašia, neohrozujú, prichádza však hrozba väčšia – mimozemšťania v podobe šedivých mužíčkov. Rodina Barrettovcov žije pokojným životom  v rodinnom dome na predmestí. Otec rodiny Daniel (Josh Hamilton) prišiel o zamestnanie, má problémy sa zamestnať, dlžoby klopú na dvere a snaží sa to pred manželkou nedať najavo. Mladá žena Lacy (Keri Russell) tuší, že niečo nie je v poriadku, ale oveľa viac ju znepokojujú čudné zmeny v ich dome. So starším synom Jessem (Dakota Goyo) začína mávať puberta, mladší Sam (Kadan Rockett) sa s niekým imaginárnym neustále zhovára. Matku to začína znepokojovať až vtedy, keď sa v dome začnú diať čudné veci (prestavaný nábytok, zmiznú fotografie z rámov). No strach dostane až vtedy, keď na dom zaútočia vtáci. Nehľadajte nijakú podobnosť s Hitchcockovými Vtákmi, tá je čisto náhodná. Nejde o útok, ale o skôr o zastrašenie rodiny. Jediný, kto o mimozemšťanoch pochybuje je otec. Takmer do posledného momentu nie je ochotný prijať tento fakt. Daniel sa na veľký nátlak Lacy vyberie k odborníkovi na mimozemšťanov. Tam sa mu dostane vysvetlenia, že invázia sa nekoná, tú už máme dávno za sebou, ufóni si vopred rodiny vyhliadnu, ničia im život, kým si neodnesú jedného člena rodiny. Najohrozenejší je ten, s kým, ako s prvým nadviazali kontakt. A hneď je jasné, že to bude asi malý Sam, no je nádej tomu zabrániť, ak rodina bude držať pohromade. Útecha malá, ale predsa nejaká...

Snímka adekvátne deju nemá ani pomalé, ani rýchle tempo, dlho nedrží diváka v očakávaní hrôzostrašných scén, to čo ho asi čaká mu tvorcovia hneď naznačia. Bojíme sa od začiatku, ale s mierou. Bojíme sa, aby Lucy nepodľahla panike, bojíme sa, aby sa malý Sam nepomiatol, bojíme sa, aby susedia vidiac „označkované“ deti ukazujúce na domáce násilie nikoho z rodiny vážne neinzultovali (k jednému veľkému incidentu aj dôjde) a začneme sa báť aj o staršieho Jeseeho. Zarazil ma len fakt, že sa niekde na Zemi v susedstve dejú také prečudesné veci a nikoho ani len nenapadne, že niečo nie je v poriadku. Namiesto toho, aby sa priatelia lepšie prizreli, obviňujú jednoznačne rodinu. To nesedí, ale budiž. Scenárista a zároveň režisér filmu sa rozhodol uzavrieť príbeh do mikrosveta jedného domu a jednej rodiny. Možno aj so zámerom, že o mimozemšťanoch sa môžu dozvedieť len vyvolení. Komunikácia s okolím je nežiaduca. Nie celkom domyslená štruktúra deja má však aj svoje prednosti, ak sa niektoré nelogickosti môžu tak nazvať. Dovoľuje niečo nedopovedať a len naznačiť, čo je pozitívum, na druhej strane zasa zviazala ruky na prijateľné finále, ktoré je zmätočné a nelogické. Zmätok však trochu „vyžehlí“ otvorená pointa dávajúca nádej i priestor pre fantáziu.

Najväčším pozitívom filmu je herecké obsadenie tak hlavných, ako aj epizódnych postáv. Keri Barnett ako Lucy Russelová je skvelá a objektívna matka rodiny, milujúca nadovšetko svoje deti a sekvencie vypätých situácií zvládla s prehľadom a s civilným hereckým prejavom. Josh Hamilton v úlohe Daniela jej vynikajúco nahráva, zdôrazňujúc realistickú črtu svojej osobnosti a vyhrotene emocionálne sa prejaví až vtedy, keď nebezpečenstvo už skutočne klope na dvere. Je veľa detských hercov, ktorí nezaostanú za výkonmi dospelých, no len málo z nich má takú iskričku v oku ako pôvabný Radan Rockett v úlohe Sama. Bola by som nespravodlivá keby som nevyzdvihla aj herecký výkon Dakotu Goya ako staršieho brata Jesseho. Povšimnutie si zaslúži aj herecký výkon odborníka na mimozemšťanov v podaní J. K. Simmonsa. Práve vďaka jeho sugestívnemu vysvetleniu začíname celému príbehu veriť, samozrejme, len ten, kto sa nad ufónmi nemávne rukou. K štýlovo vyváženému celku vo veľkej miere prispela aj striedma kamera Davida Boyda, ktorý sa vzdal mágie vizionárstva, akčné scény sú neprepjaté, realistické, a preto presvedčivé. Celkovú atmosféru vhodne dopĺňala aj hudba Josepha Bisharu.

Ak sa rozhodnete isť do kina na Temné nebo neporovnávajte ho s Paranormálnymi aktivitami ani s Aktami X, je z toho tam síce zo všetkého trochu, ale predsa len prináša niečo nové ešte neopozerané, možno aj originálne. Nie je to veľký film, ktorý sa zapíše zlatými literami do dejín kinematografie, ale veľmi solídny príspevok do kategórie sci-fi hororov.

Temné nebo (Dark Skies), USA, 2013
Réžia: Scott Stewart
Scenár: Scott Stewart
Kamera: David Boyd
Hudba: Joseph Bishara
Produkcia: Jason Blum
Hrajú: Keri Russell, Josh Hamilton, Dakota Goyo, Kadan Rockett, J.K. Simmons, L.J. Benet, Rich Hutchman, Myndy Crist, Annie Thurman, Jake Brennan
Premiéra: 9. mája 2013
Foto: Continental film