Dánsko je nielen známe svojou kultúrou a prírodnými krásami, ale už dlhší čas aj kinematografiou. Preslávil ju predovšetkým Lars von Trier, Bille August, no tiež Thomas Vintenberg a teraz sa derie do popredia Martin Pieter Zandvliet, ktorý ako svoj druhý film nakrútil životopisnú drámu o obľúbenom dánskom hercovi Dirchovi Hartvigovi Passerrovi (18.5.1925 - 3.9.1980), ktorý sa preslávil svojimi improvizačnými schopnosťami. Hral v takmer 90 filmoch a patrí k najväčším hercom Dánska. Zandvliet nazval film jednoducho Dirch.

Martin Pieter Zandvliet (1971) po krátkych a dokumentárnych filmoch nakrútil svoj celovečerný debut Potlesk (Applaus) v roku 2009 a úloha hlavnej postavy bola šitá na mieru populárnej Papriky Steen. Vyjadril sa, že chcel nakrútiť film o žene – herečke, ktorá  nie je schopná bojovať so svojimi osobnými démonmi a žiť normálnym životom. O Potlesku sa hovorilo ako o post-Dogma filme, ale tvorca sa ohradil, že to nemalo na snímku nijaký vplyv, skôr ho inšpirovali americké a francúzske filmy 60. rokov. Aj hrdinom jeho druhého filmu je herec - známy dánsky komik Dirch Passer, takisto zvádzajúci boj so svojimi osobnými démonmi, uplatnením sa, nespokojnosťou so zaradením medzi komikov, túžiacom po zaujímavejších úlohách a komplikovanom súkromnom živote. Jeho snom je zahrať si v divadelnej hre O myšiach a ľuďoch. Keď si to presadí, obecenstvo túto jeho polohu odmieta, stále vidí v ňom obľúbeného zabávača a klauna.

To som však už predbehla udalosti. S populárnym komediantom Dirchom (vynikajúci Nikolaj Lie Kaas) sa stretávame, ako s človekom, ktorý je svojim spôsobom závislý na hereckom kolegovi i priateľovi Kjeldovi Petersenovi (Lars Ranthe). Kjeld je ten, ktorý v spolupráci udáva tón, dokonale nahráva, ale napriek všetkému populárny je len Dirch. Dirch zažíva standig ovation, Kjeld nikdy. Scéna, v ktorej obaja podajú brilantný výkon, jednému len zatlieskajú, pri Dirchovi aj vstanú, je veľavravná. Kjeld to znáša ťažko, čím častejšie sa pozerá sa na dno fľašky, čím si vyslúži výhadzov z divadla. Rozchod znášajú obaja ťažko, dlho bez seba nevydržia a ich comeback je oslňujúci, no zároveň posledný. Kjeld po premiére nečakane zomiera, Dirch stratí najlepšieho priateľa, jediného rivala, ktorý mu vždy povedal pravdu a mal ho rád. Ostane jedinou hviezdou súboru, žne úspechy na javisku a jedno fiasko za druhým v osobnom živote. Žien a alkoholu má nadostač a už s podlomeným zdravím stretne prineskoro, možno svoju jedinú lásku, mladučkú šepkárku v divadle. Týmto som v krátkosti popis deja prakticky vyčerpala.

Pri tomto filme je však zaujímavejšie sústrediť sa na to, ako režisér pristupoval k životopisnej dráme človeka so sklonmi k sebazničeniu, človeka, ktorý je napriek všetkej sláve stále osamotený, často bezradný a nespokojný so sebou. Predovšetkým určil štýl rozprávania, oprostený od zbytočných rafinovaností a zodpovedajúci tak exteriérmi, ako aj  interiérmi dobe, v ktorej sa odohráva. Precízna práca vo všetkých zložkách (kulisy, kostýmy, kamera) je najväčším kladom filmu. Evokuje atmosféru celej jednej generácie krútiacej sa okolo divadla, so všetkými starosťami i radosťami, pozlátkou i podenkovou slávou. Dovolí divákom prežívať pocity zúfalstva, neistoty a nenaplnenej cesty, najmä hlavného hrdinu, ale aj ostatných jej aktérov. Nesklzne pritom do patetičnosti, scény nie sú vypjaté, mnohé sa domyslíme z náznakov. Smrť priateľa, rozchody so ženami sú jednoducho len naznačené, neraz nepriamo slovne, neraz strihom. Nie je podstatné, čo viedlo Dircha k neustálym rozchodom, všetko je dané v jeho postoji k životu a v sebe nevyriešeným problémom. Tvorca sa neznížil k zaužívaným klišé, čo podobný námet ponúka, neodsudzuje, nepredstavuje svojho hrdinu ako bezbrehého egoistu, ktorý každého len využije. Ba naopak neraz nám pripadá ako obeť. Je tiež pravda, že Dirch obdarený mimoriadnym talentom je človek váhavý, často nerozhodný a do istej miery manipulovateľný. Aby tvorca diváka vtiahol do divadelnej atmosféry 80. rokov mu vo veľkej miere poslúžila aj disciplinovaná kamera Jespera Tøffnera, snímajúca precízne významné detaily i efektné celky divadelných vystúpení, podmanivá hudba Sune Martina zasa vzácne doplnila pocity slávy, zúfalstva a neistoty jednotlivých aktérov.

Hovorí sa, že komici a klauni bývajú v súkromnom živote tí najvážnejší a najsmutnejší ľudia. Presne to platí aj o hlavnom hrdinovi filmu hercovi Dirchovi Passerovi. Že si herci svoje role užívali platí najmä o hlavnom predstaviteľovi Nikolajovi Lie Kaasovi. Jeho emocionálne vypätý a sústredený výkon umožní divákovi vžiť sa do jeho pocitov, sklamaní i chvíľ vzácneho pocitu spokojnosti z úspechu i trápenia a prehier. Kaasov Dirch je zložitá osobnosť, plná protikladov a protirečení. Na jednej strane dokáže byť verný a citlivý priateľ vyrovnanejšieho a uvážlivejšieho Kjiela a na druhej ho vie aj podraziť. Aj jeho vzťah k ženám je komplikovaný, rozporuplný a plný emócií. Tak, ako dokáže vzplanúť k novému objektu tak oň stratí záujem. Jediné k čomu sú jeho city stabilné sú deti. Možno aj preto, že je sám veľké dieťa. Nikolaj Lee Kaas dostal za túto prepracovanú zrelú hereckú kreáciu cenu Únie dánskych filmových kritikov Bodil Award. Vynikajúcim protihráčom mu bol Lars Ranthe v úlohe Kjelda Petersena. Rantheho Kjeld trpí, že je stále v Dirchovom tieni, no predovšetkým je to jeho priateľ, ktorého má rád a za každých okolností mu je ochotný pomôcť. Dalo by sa povedať, že v podtexte je tento film aj o veľkom priateľstve, ktoré neprerušila ani smrť jedného z nich. Lepší pár ako títo dvaja si ani neviem predstaviť. Dopĺňali sa dokonale. A ich herecké umenie  vhodne doplnil aj bohatý ansámbel ostatných hercov.

Bolesť a utrpenie, chvíle šťastia a smútku sa vo filme striedajú a tvorca kládol dôraz na všetko, čo robí životopisný film pútavým - herecké výkony, pôsobivé obrazy, ale tiež snové vízie evokujúce duševné rozpoloženie hrdinu. Nečudo, že filmu udelila Dánska filmová akadémia v roku 2011 šesť svojich Robert Award. Zaslúžene. Kto nehľadá v kine len zábavu istotne ho zaujme mimoriadny herecký výkon Nikolaja Lie Kaasa a tiež precízna réžia Martina Pietera Zandvlieta, bez ktorého by film nebol filmom.
 

Dirch (A Funny Mann), Dánsko, 2011
Réžia: Martin Pieter Zandvliet
Scenár: Anders Frithiof August, Partin Pieter Zandvliet
Kamera: Jesper Tøffner
Strih: Per Sandholt
Hudba: Sune Martin
Hrajú: Nikolaj Lie Kaas, Lars Ranthe, Lars Brygmann, Malou Reymann, Morten Kirkskov, Frederikke Cecilie Berthelsen, Silja Eriksen Jensen, Laura Christensen, Sarah Grünewald, Martin Buch, Laura Bro
Premiéra: 25. apríla 2013
Foto: Film Europe