„Je to geniálne, je to nanič“ – tak rozporné boli ohlasy na uvedenie najnovšieho filmu francúzskeho režiséra Leosa Caraxa Holy Motors na vlaňajšom festivale v Cannes. Prvá skupina film vynášala do nebies, druhá ním takmer opovrhovala. No aj tak to bol jeden z favoritov na cenu – nedostal nič. Osobne patrím do skupiny, ktorá originálny pohľad a neobyčajné fortiele Caraxovho filmového umenia oceňujem.

Leosovi Caraxovi (1960) prischlo, že je enfant terrible francúzskeho filmu, zrejme sa tejto nálepky už nezbaví, lebo vybočuje z davu. Tak trochu francúzsky Tarantino, ktorý má však menej šťastia, sa narodil v Paríži, nevyštudoval nijakú filmovú školu, chvíľu si doplňoval vzdelanie na Cinémathèque française a potom už nič. Tento originálny samouk debutoval v roku 1980  krátkometrážnym filmom Strangulation Blues , dostal zaň cenu na festivale v Hyères, čo mu otvorilo dvere do filmového sveta. Veľký úspech mal aj  jeho prvý celovečerný film Boy meet girl s Denisom Lavantom v hlavnej úlohe. Hádam v jeho najúspešnejšom filme Zlá krv (Mauvais sang) hral opäť Lavant, partnermi mu boli Juliette Binoche a Michel Piccoli. Kto iný ako Denis Lavant hral opäť aj v jeho ďalšom filme Milenci z Pont - Neuf (Les amants du Pont -Neuf), partnerkou mu bola Juliette Binoche. Film vraj vo Francúzsku prepadol, ocenila ho len kritika a v tomto prípade mala pravdu. Neúspech filmu spôsobil zrejme jeho osem ročnú pauzu, vrátil sa ku kinu snímkami Pola X  a Tokio! ktorého súčasťou je Caraxova poviedka Merde, žiaľ, bez väčšej odozvy. Epizóda Merde mu však bola po trinástich rokoch inšpiráciou pre celovečerný film Holy Motors. „Vznikol z mojej bezmocnosti nakrútiť niekoľko projektov v cudzine a v cudzej reči. Vždy som narazil na prekážky. Inšpiroval som sa experimentom Merde, čo bola  japonská objednávka. Naplánoval som si teda taký istý projekt vo Francúzsku. Podľa možností urobiť ho rýchlo a za málo peňazí“, priznal sa Carax. A tak vznikol Holy Motors opäť v hlavnej úlohe s Denisom Lavantom, ale aj s popovou hviezdou Kylie Minogue a pôvabnou Evou Mendes. Carax nenakrútil toho veľa, ale  každý film, viac či menej vydarený, je osobitý a neopakovateľný, a tak sa nemôžeme čudovať, že mu nedávno v Locarne udelili cenu za celoživotné dielo. Vzhľadom na vek trochu skoro, ale ako vzpruha do ďalšej práce je to opodstatnené.

Vyrozprávať dej filmu  Holy Motors sa jednoducho nedá. Snímka, plná symboliky, bizarnosti života a mnohých filozofických úvah, je príbehom Oscara (Denis Lavant), o ktorom nevie nikto nič. Preváža sa v bielej limuzíne, ktorá je jeho šatňou, maskérňou, bytom. Záhadná Céline (Edith Scob) má za úlohu prevážať ho hore-dole a upozorňovať na stretnutia. Oscar, človek odnikiaľ, hrá na objednávku rôzne postavy, blázna požierajúceho kvety na cintoríne, potom má za úlohu uniesť modelku do nehostinnej jaskyne (Eva Mendes), znovu prežiť romancu so svojou vraj bývalou láskou speváčkou (Kylie Minogue), prijať úlohu otca dcéry, dokonca aj umierajúceho. Žije vo virtuálnom svete, prežíva životy rôznych postáv, len ten svoj nežije. Oscar je všetko a nikto – nemá byt, ženu, rodinu, kamarátov. Jediná osoba mu hádam rozumie, lebo je takisto vykorenená, je Céline. Viac sa povedať nedá – film treba vidieť, lebo čo slovo, záber, detail, všetko niekam a niekde zapadá a má svoj zmysel. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je to celé nezmyselný blábol, výtvor schizofrenika. Všetko je intelektuálne iracionálne a predsa pravdivé. Carax sa mimoriadnou ľahkosťou pohráva s rôznymi citáciami z francúzskej kinematografie i z vlastných filmov, snaží sa svojim spôsobom vzdať hold Parížu a unášať nostalgickými spomienkami. Napríklad zánik známeho obchodného domu Samaritaine pri Pont-Neuf mu ponúka množstvo úvah o vzniku, zániku a zmene mesta. To čo odišlo sa už nikdy nevráti, smútime za tým nielen preto, že sme si na to zvykli a bude nám chýbať, ale odíde s ním aj atmosféra, ktorú vytváralo. Smúti aj za svetom limuzín, ktorý nenávratne odchádza. Limuzína je pre Caraxa svet, v ktorom môže človek nadobudnúť rôzne identity, skryť pred svetom, odísť nepozorovaný, vrátiť sa a tento kolobeh si niekoľko razy zopakovať. Film nenúti k racionálnemu uvažovaniu, všetko chápať a dokázať rukolapne vysvetliť, ale ceľavedome navádza diváka, aby sa dal unášať obrazom i počutým, vnímal film čisto pocitovo ako vizuálny pôžitok. No a sem-tam (dosť často) mu istá udalosť, scéna, gesto niečo pripomenie. Mozaika prežitých pocitov vyjadrená v obrazoch aj takto by sa dal film charakterizovať.

Snímka je jedinečná a neopakovateľná aj pre herecký výkon Denisa Lavanta. Nie je to herec, ktorý uchváti svojim pôvabom, často pôsobí až odpudzujúco, ale toľko premien a s takou bravúrou by zahral máloktorý krásavec. Lavantov Oscar je úžasný ako blázon, dojemný vo vzťahu k svojej láske Eve Grace (Kylie Minogue), surový a bezohľadný ako únosca Kay M. (Eva Mendes) a úctivý, poslušný a plný pochopenia k Celine, dáme s dlhými blond vlasmi. Celine v podaní Edith Scob je na jednej strane neprístupná a záhadná žena, vydávajúca stroho rozkazy, či skôr odkazy pre svojho podriadeného pán Oscara, na druhej  úspornými gestami dala vycítiť, že je len človek, tiež niečo skrýva a je takisto osamelá. Osamelá a určená k zániku ako biele limuzíny. Zaujímavú postavu, zahalenú v maske mlčania, odmeranosti, z ktorej niekedy presvitnú aj črty ľudskosti a porozumenia zahrala herečka s minimálnymi gestami presvedčivo. Ani voči hereckým kreáciám Evy Mendes a Kylie Minogue nemožno mať nijaké výhrady, režisér vedel, čo od nich požaduje, a to mu splnili na sto percent. Po hereckej stránke je to však predovšetkým filme Denisa Lavanta, herca mnohých tvári a veľkého talentu. Nečudo, že sa Carax k nemu neustále vracia.

Symbolika, metafora, nostalgia, bizarné situácie, by však neútočili na diváka s takou naliehavosťou bez vyšperkovaného obrazu kameramanky Caroline Champetier. Obraz hrá totiž v tomto príbehu mimoriadne dôležitú úlohu. To čo nevyčítame z dialógov a deja dokresľuje kamera. Kamera vytvára tú neopakovateľnú atmosféru, ktorá pri iných príbehoch nehrá až takú dominantnú rolu. Carax si v nej našiel ideálnu partnerku naladenú na rovnakú vlnu.

Som presvedčená, že Holy Motors aj na Slovensku rozdelí divákov na dve skupiny – jedni budú nadšení, druhí nadávať. Aj kladné aj záporné emócie však majú v tomto prípade svoj zmysel – film je vážnou témou do diskusie akými rôznymi smermi by sa kinematografia mohla i mala uberať. Je nespravodlivosť, že Caraxov novátorský prístup obišla canneská porota bez povšimnutia. Cenu by si bol zaslúžil. Nás však teší, že vďaka Asociácie slovenských filmových klubov si môžeme tento pozoruhodný film pozrieť.
   
   
Holy Motors, Francúzsko, Nemecko, 2012
Réžia: Leos Carax
Scenár: Leos Carax
Kamra: Caroline Champetier
Hudba Neil Hannon
Hrajú: Denis Lavant, Edith Scob, Eva Mendes, Kylie Minogue, Michel Piccoli, Cordelia Piccoli, Élise Lhommeau, Annballe Dexter –Jones, Jean Balmer
Premiéra: 21. februára 2013
Foto: ASFK