Rozprávka, ktorú J.R.R.Tolkien rozprával svojím deťom na dobrú noc mala pôvodne zostať iba domácim príbehom. V roku 1937 bola predsa len vydaná knižne a stala sa nielen obľúbenou detskou literatúrou, ale najmä prvotnou inšpiráciou k vzniku obrovského mytologického sveta fascinujúceho polovicu planéty. Hlavným hrdinom tej rozprávky bol istý Bilbo – Hobit.
Hobiti – ako isto viete – žijú v čistých, útulných norách. Majú radi dobré jedlo, pohodičku a piesne. Príchod trinástich nepozvaných hostí je pre Bilbovu myseľ (a špajzu) pohroma rovnajúca sa útoku draka. To, že nakoniec v sebe objaví zmysel pre dobrodružstvo je šok podobný tomu, ako keby nejaký z trpaslíkov zistil, že miluje lietanie na orloch. A svojím 
spôsobom je to víťazstvo väčšie ako porážka skalných obrov. Ale nebojte sa, príde aj na obrov, goblinov, orkov (slovenské titulky sa museli držať slovenského prekladu, ja nie) a ďalšie príšery.
Je to už osem rokov, čo sa zavreli dvere do Stredozeme a predsa od prvých sekúnd filmu budete mať pocit, že to bolo naposledy včera, čo ste sa tešili z príletu orlov. Nielen preto, že Hobit začína v ten istý deň, ako začalo Spoločenstvo prsteňa. Podobností je omnoho viac. Tá istá štruktúra filmu (prológ, Kraj, Divočina), staré známe postavy (Christopher Lee vyzerá veľmi, veľmi staro), známe trademarkové oblety kamerou. Čo ma najviac potešilo boli mnohé pripomienky veci budúcich, 
zámerné opakovania známych scénok s trochu iným osadenstvom. Tak ako Rohani obkľúčili troch bežcov, teraz elrondová hliadka obkľúči trpaslíkov, podobný výplach aký dostal Pipin pred stretnutím s Denethorom dostal teraz od Gandalfa Thorin pri príhode do Roklinky. Takýchto situačných odkazov nájde fanúšik mnoho a pomáhajú mu užiť si návrat do zeme hobitov, trpaslíkov a elfov.
Pretože, ak je Hobit o niečom, tak predovšetkým o návrate a užívaní si starého známeho prostredia. Peter Jackson si doprial luxus o akom snívajú všetci tolkienovskí fanúšikovia. Vrátil sa do svojho milovaného 
sveta, aby sa v ňom len tak poprechádzal a porozprával. Tak ako v open world hrách môžete „odísť za roh“ a túlať sa v lesoch, tak aj PJ za mohutnej finančnej, organizačnej a trikovej podpory štúdií vytvoril svoj vlastný datadisk. Tí, ktorých to baví sa môžu pridať. Bolo vám ľúto, že Spoločenstvo nestrávilo viac času medzi hobitmi? Nech sa páči, je tu večera u Bilba. Chýbal vám Tom Bombadil? Tu máte Radagasta Hnedého! Bol vám jeden Gimli málo a Gandalf vlastne nečaroval? Teraz je čas a peniaze na každý sen.
Keď je ničoho priveľa, býva to často aj na 
škodu veci. Učí nás to prológ o trpasličom poklade a podobný prímer sedí aj na film. Ak nie ste fanúšik, ktorý je nadšený už zo samotného návratu do Stredozeme, tak sa budete možno chvíľami trochu nudiť. A možno ani nie pre pomalší rozbeh a rozprávania, ako skôr pre absenciu vnútorného napätia. Rozdelením príbehu na tri časti sa proste cieľ vzdialil a Neočakávaná cesta stráca na osudovosti. Nie každému môže byť po chuti aj občasné pripomenutie, že Hobit je pôvodne rozprávka. V okamihu keď Radagast zapriahne svoje zajace nedá sa nespomenúť si na Nekonečný príbeh.
Peter Jackson a jeho spolupracovníci sú však príliš dobrí filmári a príliš dobre poznajú svoj materiál, aby sa im to vymklo z rúk. Je to ich sen, ale vedia veľmi dobre, ako ho vystavať tak, aby dával zmysel a bavil. S ťarchou dvanástich trpaslíkov (ktorí sú viac menej štatistami aj v knihe) sa vyrovnáva, ako to len ide, Thorin dostáva priestor pre svoje chmúry, no a výborným ťahom je predovšetkým oživenie Azoga, ktorý dáva filmu dejovú výplň a predznačuje skutočné vyvrcholenie príbehu. A ako náhle príde na akciu, tak režisér a kameraman ukazujú naozaj veľmi slušné remeslo, cit pre výtvarno a nezameniteľný zmysel pre humor. Veľký kus roboty robí pochopiteľne skvelá hudba. Keď sa do toho Howard Shore oprie, tak je to naozaj pôžitok. Navyše výborný Martin Freeman (Stopárov sprievodca, Sherlock) ustojí potenciálne rozpačitý úvod aj hľadanie hrdinského ja s 
presvedčivosťou, ktorá vám vytlčie z hlavy spomienky na Iana Holma či Elijaha Wooda.
Hobit sa vrátil. Úvodná radosť premiešaná obavami z rozťahovania príbehu na tri filmy dostáva konkrétne kontúry. Hobit aj je ako Pán prsteňov, aj nie je. Aj vám môže byť trochu dlhý, aj nemusí. Znie to ako hádanka z rozprávky? Veď to aj je. Aj nie je.
Ešte jedna faktická poznámka. Film som videl v 3D verzii, keď si ho pozriem v 3D IMAX, možno zmením názor, ale v tejto chvíli mám pocit, že formát 3D je zbytočný a filmu skôr ubližuje, ako pomáha. (Kinema)
Hobit: Neočakávana cesta (The Hobbit: An Unexpected Journey), USA, Nový Zéland, 2012
Réžia: Peter Jackson
Námet: J.R.R. Tolkien
Scenár: Fran Walsh. Philippa Boyens, Peter Jackson, Guillermo del Toro
Kamera: Andrew Lesnie
Strih: Jabez Olssen
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Martin Freeman, Stephen Hunter, Peter Hambleton, Eric Vespe, Ian McKellen, James Nesbitt, Jeffrey Thomas, John Callen, Graham McTavish, Mark Hadlow, Richard Armitage, Orlando Bloom, Cate Blanchett, Elijah Wood, Andy Serkis, Hugo Weaving, Christopher Lee, Lee Pace, Dean O'Gorman, Aidan Turner, Ian Holm, Evangeline Lilly, Adam Brown
Premiéra: 13.12.2012
Foto: Continental film