„ Film som nakrútila zo zúfalstva“, priznáva režisérka Zuzana Piussi (na obrázku). Celovečerný dokument Od Fica do Fica potom zo „zúfalstva“, ako ho multiplexy – Aupark, Eurovea, Polus – odmietli premietnuť, raz preto, že je vraj nedokončený, druhý raz preto, lebo nechcú mať nič spoločné s politikou (už pred premiérou sa o ňom hovorilo ako o politicky nežiaducom), by sa mal za mierny poplatok objaviť na internete. Konkrétne budú si ho môcť pozrieť predplatitelia Piana.
Toľkej pozornosti sa filmu i režisérke dostalo azda aj preto, že jej hrozí trestné stíhanie za jej predošlý dokument Nemoc tretej moci. Mňa však v tomto prípade nezaujíma táto kauza, ale jej najnovší dokument, ku ktorému je nutné vyjadriť sa. Najmä pre natýskajúcu sa otázku, čo také poburujúce Piussi v ňom nasnímala? No nič mimoriadne, vyšla do ulíc, vzala do 
ruky kameru a nakrúcala. Nakrúcala to, čo sme medzi dvomi voľbami videli skoro každý večer na televíznej obrazovke. Jej najväčším hriechom je, že tomu dala rámec a udalosti zhrnula. A to robiť nemala. Podarilo sa jej niečo, čo možno ani sama nechcela – ukázala, kto je slovenský volič. Aké sily spoločnosťou hýbu, kto je ochotný niesť kožu na trh. Až na niekoľko svetlých výnimiek, obraz je to tentoraz zúfalý. Zúfalý z rôznych aspektov a divák nevie, či sa má smiať alebo plakať.
Pozrime sa na to však od začiatku. Už porovnanie so skandujúcimi davmi pred 23 
rokmi, s protestmi proti Gorile, je mierne šokujúce. Piussi zachytáva udalosti ešte pred voľbami v roku 2010, sleduje kampaň, oslavu a radosť v centrálach strán. Robert Fico síce voľby vyhral, ale vládu nevedel zostaviť. Boli to časy, keď sa spoločnosť definitívne rozlúčila s mečiarizmom, nastalo obdobie, od ktorého si mnohí veľa sľubovali a po roku bolo po všetkom. Nové voľby, zdrvujúce víťazstvo jednej strany, a to všetko sprevádzali protesty proti prevalenému škandálu o korupcii politických strán, ktorý sa zapísal do dejín ako Gorila. Všetci trochu pragmatickejšie uvažujúci ľudia vedeli, že kauza Gorila je až príliš 
nafúknutá a po voľbách spľasne. O korupcii sa u nás vedelo, dokonca aj o spise Gorila, ale niekomu sa mimoriadne hodilo použiť a výdatne ho živiť pred voľbami. Komu to ma nezaujíma, ale zaujíma, kto do ulíc na obranu očisty spoločnosti vyštartoval. Niekoľko spravodlivých nadšencov (všetka im česť), kampaň však organizovali neskúsené deti, ktoré sa nevedeli o ničom dohodnúť a, žiaľ, v uliciach miest bolo až priveľa čudných indivíduí, dovolím si povedať aj exhibicionistov. Ak toto má byť vzorka, ktorá rozhoduje o smerovaní našej krajiny pri voľbách, tak nech nás nebesá ochraňujú. Som presvedčená o tom, že cieľom Piussi nebolo poukázať na tento slovenský „fenomén“, ona len snímala udalosti tak, ako išli po sebe a snažila sa ukázať v akom 
marazme sa nachádzame. Ani vo sne ju nenapadlo, že jej spravodlivé rozhorčenie sa nad korupciou a podpora potrestať hlavných aktérov, odkryje zároveň odvrátenú tvar našej spoločnosti a možno oveľa nebezpečnejšiu. Vychádzam z dlhoročných skúseností (nie mojich), že protest je účinný vtedy, ak sa na ňom zúčastnia študenti, inteligencia a robotníci, ku ktorým sa potom všelikto ešte pridá. Možno sa mýlim, ale tentoraz bolo garde obrátené. Nechcem nikoho uraziť ani tvrdiť, že tí čo vyšli do ulíc neprotestovali za správnu vec, jedno je však nepopierateľné mnohí možno presne nevedeli za čo bojujú a prišli si len zakričať.
Zuzana Piussi je kontroverzná osobnosť, rada provokuje, no chyba jej zatiaľ hĺbka poznania problémov, ktorým sa venuje. Môžeme ju považovať za odvážneho človeka, ktorý si stojí za svojim názorom, ale v nijakom prípade za investigatívneho filmára. To by bola musela siahnuť na dno svojich možností a nielen pozorovať, snímať, ale aj pátrať. Pátrať po tom, prečo sa za 23 rokov nevybudovala (ale stratila v bludisku) silná stredná vrstva, ktorá by mala byť osou každej demokratickej spoločnosti a prečo je mimo akéhokoľvek diania (zašitá stále v panelákoch)? Pátrať to tom, prečo rozhodujú o našim bytí a nebytí maličkí úradníci, kto podporuje permanentnú agóniu spoločnosti (s malými svetlými prestávkami), 
skutočne vlečúcu sa od jedných volieb k druhým? Prečo sa dobré predsavzatia všetkých doteraz existujúcich vlád zvrhnú na kritiku tej predchádzajúcej a počas hašterenia o nepodstatných veciach nezamestnanosť z roka na rok stúpa? A takto by som mohla pokračovať do aleluja. Problém je oveľa zložitejší ako film Od Fica do Fica nastoľuje. A predsa musíme byť radi, že vznikol a niekto z filmárov je ochotný sa neduhom spoločnosti permanentne venovať, ako to robí Zuzana Piussi.
A preto nechápem prečo sa pri snímke o neschopnosti a nejednostnosti našej spoločnosti zmeniť veci k lepšiemu, zdvihla taká vlna odporu zo strany vrchnosti. Prečo človeka, ktorý len registruje udalosti, idú udupať? Kvôli snímke Nemoc tretej moci, v ktorej kritizuje justíciu, jej vraj hrozí väzenie a dokument Od Fica do Fica odmietli uviesť v kinách multiplexov. To sme skutočne zasa takí úbohí, že sa bojíme filmov ? Väzenie za film ? A prečo ? Čo sa vraciame pred rok 1989 ? Zákazy a príkazy nie sú prejavom sily, ale slabosti. Iste nie je všetko v tejto spoločnosti v poriadku, žiaľ, prevažujú negatíva (korupcia a nezamestnanosť), ale návrat k minulým praktikám je príliš zlý sen. Otázok je až tak veľa, že si dokument priam vynucuje pokračovanie.
Paradoxne, rozhodnutím neuviesť film v kinách, urobili režisérke obrovskú službu. Na adresu kinárov sa žiada škodoradostne povedať: Bravo! Režisérka a producent sa totiž rozhodli film uviesť, ako som už spomenula, na internete. Nedokážem odhadnúť akú návštevnosť by mal v kinách, ale na internete si ho pozrie celé Slovensko. Poteším ešte režisérku príbehom fínskeho režiséra.Timo Vuorensola nakrútil v roku 2005 na video celovečernú sci-fi paródiu pod titulom Star Wreck: In the Pirkinning a priznáva, že to urobil len pre kamarátov. Dal ho zadarmo na internet a stal sa medzinárodným hitom. Pozitívne ohlasy ho presvedčili, že sa môže pustiť aj do náročnejšieho projektu a vznikol film Iron Sky. Vuorensola je dnes už medzinárodne uznávaný režisér. Dokument Od Fica do Fica by mal mať anglické titulky a tiež mu možno nič nestojí v ceste, aby sa stal medzinárodným hitom.
Od Fica do Fica
Námet, scenár, réžia: Zuzana Piussi
Strih: Marek Šulík
Producent. Mario Homolka
Premiéra: Asi 4.12. 2012 na festivale Jeden svet v Bratislave
Foto: LEON Production a Ultrafilm