Popredný francúzsky filmár Luc Besson má  zo štyroch manželstiev päť detí – štyri dcéry a jedného syna - a pravdepodobne práve on  ho inšpiroval  v roku 2006 k napísaniu knihy  Arthur a Minimojovia o príhodách  desaťročného chlapca, ktorý v záhrade starej mamy objavil svet malých bytostí . Nakrútil podľa nej  rovnomenný film v žánri rodinnej fantasy rozprávky. V roku 2009 vzniklo filmové pokračovanie Arthur a Maltazardova pomsta a o rok neskôr tretia časť Arthur a súboj dvoch svetov, ktorá sa pred tohtoročnými Vianocami dostáva i do našich kín.

Mimochodom, slovenskí čitatelia sa s knižnou podobou Arthurovych príbehov stretli už pred niekoľkými rokmi  a následne aj s ich filmovým spracovaním. Ale  aj divák, ktorý sa s Arthurom stretáva po prvý raz, nie je ukrátený, pretože začiatok záverečnej časti trilógie tvorí krátka rekapitulácia predchádzajúcich dobrodružstiev. Krátku rekapituláciu si zaslúži i dramatický príbeh  samotného tvorcu - Luca Bessona  - celým menom Luc Paul Maurice Besson, ktorý je známy  nielen ako scenárista a režisér, ale aj strihač a producent a jeho filmy boli niekoľkokrát nominované na cenu Cézar. Narodil sa v roku 1959 v Paríži,

ale ako syn inštruktora vodného lyžovania a učiteľky plávania žil od detstva v rôznych oblastiach Stredomoria. Zdalo sa,  že láska k moru  ho privedie k povolaniu oceánografa či morského biológa.  Lenže ako sedemnásťročný  prežil  ťažkú dopravnú nehodu, po ktorej sa musel rozlúčiť s  profesionálnym potápačstvom. Ako osemnásťročný sa začal zaoberať filmom. Vyskúšal si rôzne filmárske práce i profesie. Napríklad bol nosičom  techniky, fotografom, asistentom réžie i pomocným režisérom. Režijne debutoval v roku 1981 krátkometrážnym filmom L´avant  dernier a v roku 1983 celovečerným čierno-bielym  filmom Posledný súboj, sci-fi o  svete po globálnej katastrofe. Nasledoval romanticky ladený krimi príbeh Metro (1985), ale kultovým sa stal až  titul o rivalite dvoch potápačov Magická hlbočina z roku 1988, ktorý pôvodne pri uvedení v Cannes vypískali. Svoj hold podmorskému svetu vzdal aj  pôsobivým dokumentom Atlantis (1991). Svetový úspech získal kriminálnymi drámami Brutálna Nikita (1990) - dočkala  sa aj amerického remaku a kanadského seriálu - a Leon (1994) či sci fi Piaty  element (1997). Neskoršie filmy  ako ambiciózna Johanka z Arku (1999) či Angel A (2005)  sa  však nestretli  s takým ohlasom, ako očakával. Neobmedzilo to však jeho početné aktivity tvorcu dokumentov,  scenáristu a producenta, ktorý sa podpísal pod  rad  komerčne úspešných filmov. Kritika ich  však označuje za béčkové diela (patrí medzi ne napríklad  i Taxi, taxi (2000) či  Wasabi (2001) a ďalšie). Čo sa týka jeho súkromia v roku 1986 sa oženil Annou Parillaud, ktorá vytvorila titulnú úlohu vo filme Brutálna Nikita a má s ňou dcéru Juliette. V roku 1992 si vzal  šesťnásťročnú modelku Malwenn Le Besco, ktorá mu o rok na to porodila dcéru Shanu. V rokoch 1997 až 1999 bol ženatý s herečkou Millou Jovovich, ktorej zveril hlavnú ženskú úlohu vo filme Piaty element i Johanka z Arku. V roku 2004 sa oženil s filmovou producentkou Virginiou Sillu, s ktorou má  tri deti - dcéry Taliu, Satine a syna.

Tretia časť Bessonovej  kapitoly tvorby pre deti sa opäť vyznačuje prelínaním hraných a animovaných scén a akcentom na súdržnosť rodiny. Besson priznáva, že aj keď v Arthurovi vychádzal čiastočne z vlastných spomienok na detstvo, v jednotlivých postavách sa prihovára akoby vlastným deťom, keď hovorí o morálke a vzájomnom rešpekte. Príbeh sa odohráva v americkom mestečku Daisy

Town niekedy na rozhraní päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Tretia časť sa prakticky začína v okamihu, keď sa zlý Maltazard pomocou klamstva dostal do sveta ľudí v skoro dvojmetrovej veľkosti a vytvorí si obriu armádu netvorov, s ktorou chce ovládnuť  ľudstvo. Zdá sa, že jeho plány môže prekaziť iba Arthur . Ten je však uväznený v tele dvojmilimetrového Minimoja. Aby opäť nadobudol ľudské rozmery musí sa  napiť elixíru, ktorý vytvoril jeho starý otec a je v starodičovskom dome. Spolu so svojimi priateľmi – minimojskou princeznou Seleniou a jej bratom Betamechom – absolvuje rad neuveriteľných dobrodružstiev a bojuje aj s Maltazardovym synom Darkosom, ktorý sa nakoniec pridá na ich stranu. Veci sa však neuveriteľne skomplikujú a s elixírom života im môže pomôcť iba Včelia kráľovná. Priatelia sa vydajú do jej  hniezda  i napriek tomu, že Arthur je na včelie pichnutie alergický a riskuje život.  Ale oň ide už aj obyvateľom mestečka, lebo medzitým ho napadli obrie komáre pod vedením Maltazarda, s ktorými si nevie rady ani armáda.  Ešteže ide o rozprávku a dobro nakoniec zvíťazí...

Možno detského diváka, zvyknutého na počítačové hry, poteší rad súbojov a akčných naháňačiek, prípadne Darkosova zovňajšková inšpirácia punkovým spevákom. Dospelého diváka skôr pobaví napríklad  jazda v kvapke vody alebo  sekvencia, v ktorej  sa Darkos ocitne v maske Temného hrdinu Dartha Vadera z Hviezdnych vojen, čo podčiarkuje aj hudobný motív. Inak, pod pôsobivú filmovú  hudbu sa podpísal stály Bessonov spolupracovník, hudobný skladateľ Eric Serra.

Prvým filmom o Arthurovi Besson divákov na celom svete navnadil a zaujal. Druhým mnohých sklamal. Tretím titulom Athur  a vojna dvoch svetov  akoby chcel všetko napraviť. Nuž, ktohovie ako na to zareaguje slovenský divák, ktorý sa musel uspokojiť s českým dabingom. Druhý a tretí diel trilógie o Arthurovi sa vraj nakrúcal naraz z praktických dôvodov. Jedným z nich bola aj skutočnosť, že detský hrdina Freddie Highmore, podobne ako jeho vrstovníci v tomto veku, vraj rastie ako z vody. Ešteže takéto starosti nemali animátori z BUF štúdia s jeho minimojsko podobou.Naopak, práve v animovaných častiach sa tvorcovia očividne bavia a svoju radosť prenášajú aj na diváka. Horšie je to v hraných častiach, ktoré vyznievajú neraz ako fraška. Možno preto, že scenár uplatňuje detský pohľad na to, čo sa deje a vníma situácie ako gagy, či už ide o akcie šerifa, hasičov alebo „oslobodzujúcu americkú armádu“. Dospelí herci vytvárajú skôr figúrky ako postavy. Napríklad Mia Farrow ako stará mama veľa čo hrať nemá, iba ak výraz strachu o vnuka či postoj rozšafnej kuchárky. Podobne sú na tom aj jej kolegovia, najmä predstavitelia trochu nemotorných a hysterických rodičov. Arthur hodnotí svoju rodinu  s istým nadhľadom ako bláznivú, ale  má ju rád.

Napriek výhradám je to však celkom  príjemný rodinný film. Možno aj pre Bessona bolo najdôležitejšie na filmovom plátne glosovať vzťah otca a syna. Na jednej strane je to intrigánsky Maltazard a Darkos, na druhej strane Arthur a jeho otec Archibald, ktorý má tiež problémy s otcom – cestovateľom a bádateľom, Arthurovym starým otcom Besson opakovane a trochu mentorsky zdôrazňuje, akoby sa ospravedlňoval: Rodičia nemajú často na svoje deti čas, ale to neznamená, že im na nich nezáleží a že ich nemajú radi. Dôležitá je láska v rodine, vzájomné porozumenie a dôvera.

Arthur a súboj dvoch svetov

pošli do vybrali.sme.sk