Na tohtoročnom MFF v Karlových Varoch mal svetovú premiéru film Petra Krištúfka Viditeľný svet, kde ho uviedli v súťaži Na východ od Západu. Odvtedy obišiel viacero festivalov, aby sa na tohtoročnom 13. medzinárodnom filmovom festivale Bratislava predstavil aj slovenskému publiku. Film, v ktorom exceluje český herec Ivan Trojan, prijalo festivalové publikum veľmi priaznivo a snímka si zrejme nájde svojich prívržencov aj mimo festivalu.

Peter Krištúfek (1973) vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU. Okrem toho, že nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentov, sa venoval  predovšetkým literárnej činnosti. Debutoval s knihou krátkych próz Nepresné miesto (2002), po ktorej nasledovali kniha poviedok Voľným okom, román Hviezda vystrihnutého záberu, kniha scén z filmov Ronyho Escherwooda Rota pomalého nasadenia a satirický román Šepkár. Je trojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka (2001,2002,2004) a je tiež členom hudobnej skupiny EYE. Spomínam  to podrobne preto, lebo pod Viditeľný svet sa podpísal okrem réžie aj ako scenárista, aj ako autor hudby. Jeho celovečerný hraný debut  predchádzal však v roku 2004 ešte hraný televízny film Dlhá krátka noc.

V šedivom panelákovom sídlisku (mnohým dôverné známy obraz) žije izolovane 45-ročný Oliver Fabián. Izolovanejšie ako všetci ostatní. Jediný človek, s ktorým ako – tak  komunikuje je jeho hysterická hypochondrická matka. Aj tej sa však vyhýba, čo záber v expozícii filmu jasne naznačí. Dlho stojí pred jej domom až sa nakoniec rozhodne odísť do svojho azylu (stroho zariadeného panelákového bytu) a sám oslávi svoje narodeniny. Povolaním je Oliver letecký dispečer, ku kolegom sa správa odmerane, takmer nič o ňom nevedia a možno ani nechcú. Jeho chlad a odmeranosť odradí od akéhokoľvek zblíženia každého. Podobne sa správa aj k osamotenej, nadbiehajúcej mu susede, Veronike, ktorej jasne naznačí, čo môže od neho očakávať. A veru nič, čo by ju potešilo. No aj tento „psí čumák“ poznačený traumami z detstva, najmä z rozvodu rodičov, túži po láske. A svoju obeť zahliadne na balkóne náprotivného  bytu, kde šťastná dvojdetná rodinka raňajkuje, večeriava. Oliver nezaháľa, kúpi si kvalitný  ďalekohľad a sme svedkami zrodu novopečeného voyera. Lenže on neostáva pri voyerstve, ale za každú cenu sa chce k rodine priblížiť, vnútiť sa do jej súkromia. Urobí, od anonymného udania až po krádež ich odpadkov, všetko. Odpadky starostlivo triedi, odkladá, a tak keď príde k prvému kontaktu s matkou rodiny, Máriou, už vie aké víno má rada a všeličo iné. Mimochodom už samotná humorná odpadková scéna je brilantná, ale to, ako sa s odpadkami režisér neskôr pohral je veľavravné v tom zmysle, čo všetko o človeku smeti prezradia (aby sa ich človek bál vyhodiť!). Teda prvý kontakt so svojou vyvolenou má vyhratý. I ona konštatuje, že toľko o nej vie akoby žil s nimi. Nevie, ako blízko je od pravdy. Oliver, s posadnutosťou  jemu vlastnou, zdanlivo dosiahne čo chcel, ale nie je všetko tak jednoznačné. Keď prídu v jeho vysnívanom vzťahu prvé trhliny, zrúti sa mu svet. A ako každý psychopat, či  duševne chorý a nevyrovnaný človek, nedokáže zabrániť skratovému správaniu a ovládať svoje emócie. Viac nemôžem prezradiť inak by divák prišiel o pointu filmu. Môžem však dodať, že si ju každý môže vysvetliť po svojom. Fantázie sa medze nekladú.

Tempo filmu je pomalé, miestami až ospalé, aby si divák uvedomil monotónnosť života ľudí na sídlisku, osobitne však psychicky narušeného človeka, ktorému táto monotónnosť na jednej strane vyhovuje, na druhej ho ešte viac ubíja. Bol by to však veľmi zjednodušené, najmä nepravdivé konštatovanie, že hrdina Viditeľného sveta je výplodom panelákového sídliska. V nijakom prípade nie jeho obeťou, len jeho atmosféra mu dáva viac priestoru na akciu. Sledovať ľudí v náprotivnom dome možno nakoniec všade, no možno nie až tak nepozorovane. Snímka, ktorá má nesporne dusivú atmosféru, na všeličo (v prvom i druhom pláne) upozorňuje, nabáda k zamysleniu sa, nie je  bez chýb. Predovšetkým tak trochu udivuje fakt, ako sa náš hrdina tak jednoducho prepracoval k mladej Márii. Je síce pravda, že zranená žena je všeličoho schopná, ale aj tak sa mi jej zblíženie s neznámym susedom zdá prirýchle. Tvorca sa v tomto prípade mohol ešte trochu pohrať s motívmi. Napriek tomu, že sa Oliver na  nadchádzajúce udalosti dôkladne pripraví,  predsa len mu všetko ide až príliš hladko. Náhod je priveľa. Z náznakov sa síce dozvedáme, čo spôsobilo jeho traumy, ale aj tu mi ešte niečo chýba dodať. Možno však netreba veľa dumať nad tým prečo a ako, ale prijať Olivera ako fakt, že by tak konal aj bez predošlých traumatizujúcich okolnosti. Prosto ako duševne narušeného človeka. Pravdepodobne je to aj pravda, lebo ak sa okolo seba obzrieme, musíme uznať, že bláznov v poslednom čase akosi pribúda. Výhrady k filmu však jeho celkové vyznenie neoslabia aj vďaka parádnemu hereckému výkonu hlavného predstaviteľa Ivana Trojana.

Trojan svojou kreáciou, strnulou tvárou, vyžarujúcim chladom, pokusom o nežnosti, ktoré neraz vystrieda nekontrolovaná zúrivosť, vdýchol svojej postave hodnovernosť. Uveríme mu všetko aj to, čo vo filme ešte chýba alebo by malo byť. Je to herec, ktorý zahrá, od  milovníka cez vagabunda až po vraha, všetko. Tento herecký výkon  by nemal ostať bez povšimnutia, lebo bez Ivana Trojana by Viditeľný svet nevyšiel až tak priaznivo  Na malej ploche mu výborne sekundovala na nepoznanie zmenená Jana Hlaváčová v úlohe opustenej, zradenej, ufrflanej a neznesiteľnej matky. Kristína Turjanová ako Mária akcentovala svoju zraniteľnosť a nerozhodnosť, ako vybŕdnuť zo „zapeklitej“  situácie. Jej decentný nevtieravý herecký prejav bol prínosom a vhodne zapadol do celkovej koncepcie príbehu. Svoju príležitosť využila ešte Dagmar Bruckmeyer ako frustrovaná, osamotená, trochu i živočíšna a intrigánska Veronika. Ostatné postavy nemali veľký priestor, ale žiada sa ešte spomenúť Martin Mňahončák, ktorý síce nemal veľa čo hrať, ale v tom čo mu scenár ponúkol bol presvedčivý. 

Viditeľný svet, najskôr psychologická dráma i psychologický thriller, bude rozhodne obohatením tak repertoáru našich kín, ako aj súčasnej slovenskej kinematografie celkove, najmä pre solídne spracovanie aktuálnej a pálčivej témy, ktorá vďaka hereckému výkonu Ivana Trojana (aj ostatných) podčiarkla jej naliehavosť. Možno príbeh niečím i podráždi, rozčúli, ale o to tvorcom išlo, aby sa divák nad problémami aspoň trochu zamyslel.


Viditeľný svet, SR, 2011
Réžia: Peter Krištúfek
Scenár: Peter Krištúfek
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Peter Krištúfek
Hrajú: Ivan Trojan, Jana Hlaváčová, Kristína Turjanová, Dagmar Bruckmeyer, Martin Mňahončák
Foto: Bontonfilm