Hovorí sa, že čas sú peniaze. V americkom akčnom sci-fi thrilleri Vymedzený čas to tvorcovia vzali doslovne – peniaze neznamenajú nič a menovou jednotkou je čas. Chudobným sa ho nedostáva, zomierajú, ale bohatí ho majú na ich úkor nadbytok, nevedia ho využiť a žiť zmysluplne.

Určite, príbeh o túžbe nezostarnúť a žiť večne  nie je v umení novinkou. Ale režisér, scenárista a producent Andrew Niccol (1964) prišiel s originálnym nápadom. Škoda, že  sa  mu ho nepodarilo  pretaviť do rovnako originálneho a vyváženého scenára, čo sa podpísalo i na konečnom filmovom výsledku. Je to prekvapujúce už i preto, že  muž, ktorý sa narodil na Novom Zélande, kariéru začal nakrúcaním reklám v Londýne a ako filmár sa presadil v Los Angeles, upozornil na seba v  druhej polovici deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia práve ako scenárista.. Za scenár k filmu Truman show získal  Oscara  a je autorom pôvodného scenára aj k Spielbergovmu  filmu Terminál. Podľa vlastného scenára  debutoval ako režisér v roku 1998 sci-fi  filmom Gattaca, za ktorý ho nominovali na Oscara za najlepšiu réžiu. Jeho druhá režijná práca –satira Simone z roku 2002  sa síce nestretla  s úspechom , ale zabodoval Obchodník so smrťou z roku 2005. V súčasnosti pripravuje adaptáciu  románu Stephenie Meyer Hostiteľ.

Pri príprave filmu Vymedzený čas sa Niccol obklopil  osvedčenými spolupracovníkmi ako je napríklad kameraman Roger Deakins, deväťkrát nominovaný na Oscara alebo trojnásobná držiteľka Oskara za kostýmy Colleen Atwood. Dôležité však bolo i herecké obsadenie. Herci, ktorí pôsobia mladistvo a vedia zahrať „starú dušu“. Vymedzený čas sa totiž odohráva v neďalekej budúcnosti, keď sa podarilo ovládnuť gén starnutia. Každý sa rodí s akýmisi zabudovanými hodinami, ktoré začínajú fungovať, keď jedinec dosiahne 25 rokov. Scenárista a režisér Niccol zdôrazňuje, že „je to vek, keď sme úplne zrelí, lebo sa vyvinul mozgový lalok, ktorý kontroluje impulzy a nezodpovedné chovanie.“

Vtedy dostávajú  postavy príbehu vymedzený  rokživota, ktorý môže  znásobiť ťažkou prácou v továrni,  krádežou alebo dedičstvom. Znamená to, že  ľudia bez ohľadu na reálny vek vyzerajú stále rovnako mladí. Je to však čoraz problematickejšie, lebo za všetko sa platí časom a výdaje stále stúpajú. Väčšina tých, čo žijú v najchudobnejšej zóne Dayton,  ako hrdina príbehu Will Salas (Justin Timberlake)  a jeho matka Rachel (Olivia Wilde), prežívajú zo dňa na deň alebo zomierajú. Môžu len závidieť tým, čo žijú v bohatej zóne  New Greenwich. Tam je čas luxus, ktorý si môžu dovoliť všetci, teda sa nikam neponáhľajú a ako časoví milionári môžu žiť takmer večne. Čo však nebráni ich strachu pred krádežou a bolesťou, pohybujú sa  väčšinou opatrne iba pod ochranou osobných strážcov.

Jedného dňa  sa v  Daytone ukáže bohatý Henry (Matt Borner). Will ho zachráni pred zlodejmi času a Henry mu vysvetli celú nespravodlivosť systému, ktorý podmieňuje nesmrteľnosť a bohatstvo  niekoľkých utrpením a smrťou mnohých. Zároveň  prizná, že  je unavený z takého života. Daruje Willovi sto rokov a spácha samovraždu. Organizácia Strážcovia času na čele s Leonom (Cillian Murphhy)  však obvinia Willa  z vraždy a prenasledujú ho. Will, ktorému sa medzitým nepodarilo zachrániť život matky Rachel, odchádza do New  Greenwich, aby sa pomstil, hoci ešte netuší ako. Tu sa zoznámi s dcérou mimoriadne bohatého bankára Philippa Weisa (Vincent Kartheiseer) krásnou Sylviou (Amanda Seyfried) a keď uniká pred Strážcami času, vezme ju so sebou ako rukojemníčku.

Nasleduje rad naháňačiek,  prestrelok nechýbamotív vzniku sociálnych nepokojov, aktuálne pripomenutie „zlých bánk“ a ich svetovej nadvlády, ale aj zbližovanie mladej dvojice v štýle Bonnie a Clyde. Zaznie aj jánošíkovský tón v zmysle „ bohatým bral, chudobným dával“,, lebo  Will  je presvedčený, že kradnúť ukradnuté nie je zločin, navyše, keď  získané rozdelí medzi chudobnými. Túži po spravodlivosti. Neuvedomuje si , že  vlastne volá po zmene spoločenského poriadku, čo istá časť spoločnosti nechce a ani nemôže pripustiť.

Asi najpôsobivejšia je úvodná časť  filmu – napríklad: vnútorný monológ Willa a predstavenie sveta, v ktorom žije so svojou mamou a priateľmi či sekvencia, v ktorej  mu  Henry necháva odkaz: Nepremárni môj čas. Potom však sledujeme mix povedomých postupov a scén, niekedy až klišé. Diváka by mohol očakávať, že sa  dozvieme niečo viac aj o etickom posolstve príbehu, morálke jednotlivca, ale márne. Pointa filmu akoby sa vytratila.