Po vojnovej dráme Údolie tieňov (2002) a dvoch menších úlohách (Spievajúci detektív, 2003 a Paparazzi, 2004) sa Mel Gibson vracia ako herec v hlavnej role kriminálnej drámy Na hrane temnoty, nakrútenej podľa rovnomenného britského televízneho seriálu spred štvrť storočia. Nie zle, ale úplne ináč, ako sme čakali. Nie je to triumfálny návrat.

Šesťdielny televízny seriál z rokov 1985-86 získal šesť cien britskej filmovej a televíznej akadémie BAFTA (aj za hudbu Erica Claptona a Michaela Kamena), no pre úspešný remake nestačí iba preniesť ho z britskej minulosti do americkej súčasnosti a zbaviť mystiky. Režisér sa sústredil najmä osobnú drámu bostonského detektíva Toma Cravena (Gibson), ktorému pred očami zavraždia dcéru Emmu (Bojana Novakovic). Tomovo pátranie a postupné odhaľovanie spletitého vládneho sprisahania ostáva nejasné, utajené, opradené paranojou, temnotou. Bolo by to celkom lákavé... keby scenáristi a režisér príbeh i všetky postavy nezbavili akýchkoľvek znakov psychiky, keby ich neodpsychologizovali.

Po stránke formy je snímka klasickou kriminálnou drámou, staromódnou, pomalou, komótnou, založenou na dialógoch a bez akčných scén. Odrádza publikum, ktoré chodí do kina oddychovať pri nenáročnej akčnej zábave plnej choreografií súbojov, odbleskov zapadajúceho slnka na vyleštených čepeliach japonských mečov a dych vyrážajúcich 3D digitálnych efektov. Lenže tam, kde stará dobrá kvalitná kriminálna dráma púta náročnejších divákov citovo aj intelektuálne, Na hrane temnoty zlyháva. Neobstojí ako kriminálka. Veľmi skoro prezrádza, kto je páchateľom, pátranie sa teda nestalo rébusom a intelektuálnym pôžitkom. Na ceste k usvedčeniu a potrestaniu zlosyna chýbajú prekvapivé zvraty. Teda - aj napätie. Horšie je, že všetky charaktery sa strácajú kdesi v prítmí. Nedozvieme sa takmer nič o ich minulosti, o vzťahoch a ich utváraní, ba v temnotách sa ukryla i motivácia postáv. Na typicky hollywoodský spôsob je otupené i posolstvo. Ožaloba chorého sveta sa zmenila na kritiku zopár zlých politikov a podnikateľov. Na očistenie režimu ich stačí len eliminovať. Tam, kde bol televízny seriál sugestívny, nástojčivý a presvedčivý, je film studený, ľahostajný a strojený.

Takže i keď sa Gibson, Novakovicová, Ray Winstone, Danny Huston a ďalší skutočne usilujú, scenár ani réžia im nedovoľujú vytvoriť zaujímavé figúrky, nieto presvedčivé charaktery. Výsledku nepomáha ani nadužívanie nevhodných klišé (témou otca mstiaceho smrť dcéry počnúc, pokračujúc ničnehovoriacimi zábermi z rodinného videa v role refrénu a duchárskym odchodom z tohto sveta končiac). Mnoho formálnych znakov akoby poukazovalo na príslušnosť filmu k detektívkam drsnej školy, no sú to len falošné stopy.

Hoci film nie je vyloženou prehrou a po remeselnej stránke mu možno sotva čo vyčítať, zlyháva na maličkostiach, ktoré rozhodujú o úspechu. Zlyháva však aj na tom podstatnom: prečo a pre koho vôbec vznikol? Neuspokojí fanúšikov Mela Gibsona ani Martina Campbella, milovníkov akčnej zábavy ani klasickej kriminálky.

Z Gibsona vlastne ostalo jediné: jeho starokatolíckemu presvedčeniu blízka téza, že za krutosť sa treba odplatiť krutosťou a že nikto sa nemôže spoliehať na štát. Každý má povinnosť vziať spravodlivosť do vlastných svalnatých a ozbrojených rúk. I keby ho to malo stáť život.

Na hrane temnoty (USA-Veľká Británia 2010)

Edge of Darkness

108 minút

Námet: Troy Kennedy Martin. Scenár: William Monahan, Andrew Bovell. Réžia: Martin Campbell. Kamera: Phil Meheux. Strih: Stuart Baird. Hudba: Howard Shore. Účinkujú: Mel Gibson, Ray Winstone, Danny Huston, Bojana Novakovic, Jay O. Sanders, Denis O'Hare, Caterina Scorsone, Damian Young a ďalší.

Premiéra 22. apríla 2010

Foto: Palace Pictures