„Je to môj najdrzejší a najotvorenejší film,“ povedal režisér Tomáš Vorel o svojom najnovšom diele Ulovit miliardáře. V jeho podtitule sa zdôrazňuje, že je to prvý český digitálny 4K film. Túto skratku si jedna zo sklamaných diváčok na internete dešifrovala ako začiatočné písmená slov „Kravina, Katastrofa, Kalamita, Kalvária“. Kto z nich má pravdu?

Literárnou predlohou filmu bol román českého autora Martina Nezvala Jak ulovit miliardáře, ktorý vyšiel pred piatimi rokmi. Jeden z renomovaných kritikov nazval Nezvalov literárny štýl „patologickou grafomániou“ a samotný autor označil svoj román za nesfilmovateľný.

Napriek tomu spolu s Tomášom Vorelom napísali scenár. Pokúsili sa v ňom zobraziť najsúčasnejšiu českú spoločnosť, v ktorej podľa nich vládne výlučne korupcia, ekonomické kruhy sú prepletené s politickými špičkami, média surovo manipulujú s informáciami a všetci dohromady ,vrátane nemravnej polície, zneužívajú svoje postavenie na vlastné obohacovanie. V takomto svete je potom veľmi jednoduché odstaviť nepohodlného človeka a cez vymyslený incident vyrobiť z hviezdy spoločnosti jej vyvrheľa. Presne to sa stane najbohatšiemu českému podnikateľovi, ktorého média v spolupráci s políciou pomocou zinscenovanej príhody s rómskym chlapcom obvinia z rasizmu.

Všetko, o čom Nezval s Vorelom hovoria, je určite do istej miery pravda a poznáme to z dennej tlače i z televízie. Problémom filmu však je, že sa o týchto negatívach – niektorých prežívajúcich z predošlého režimu a niektorých novodobých – rozpráva jazykom bulvárnych médií, že tu niet ani náznaku snahy o zisťovanie podhubia a príčin týchto javov. Tvorcovia sa uspokojujú s ich vonkajškovými prejavmi, a tak sa celá „drzosť a otvorenosť“ filmu scvrkáva na opakovanie toho, čo každý z nás pozná z tzv. investigatívnej žurnalistiky, ktorá sa väčšmi snaží o senzačnosť, než sa obťažuje dôkazmi, alebo aj z anonymnej internetovej diskusie. V diele niet jedinej kladnej postavy, všetky sú len zlé a horšie, pričom nejde o skutočných ľudí, ale o ich karikatúry, a to bez výnimky, vrátane hlavného hrdinu a predstaviteľov etnických i náboženských menšín. Etické posolstvo, ktorým malo byť odsúdenie spoločnosti založenej na peniazoch a podrazoch, sa tak míňa účinkom. To, čo vidíme, nie je hrozivé, len občas smiešne a väčšinou trápne. Žiadna politická satira, ešte tak komunálny humor.

Tomáš Vorel (1957) je odchovancom pražského divadielka Sklep, ktoré sa stalo jeho celoživotnou inšpiráciou, o čom svedčí jeho doterajšia filmografia, celovečerné snímky Pražská pětka (1989), Kouř (1990), Kamenný most (1996), Cesta z města (2000), Skřítek (2005), Gympl (2007) a Ulovit miliardáře (2009). Prejavuje sa to na výbere tém, štýle dialógov, obsadzovaní hercov a spôsobe ich režijného vedenia. V jeho snímkach nemôžu chýbať kolegovia zo Sklepu, v najnovšom filme napríklad Milan Šteindler, Václav Marhoul či David Vávra, ani herecké prejavy blízke tomuto kultovému fenoménu, ako je teatrálnosť až patetickosť, fixné gestá a predimenzovaná mimika. Vyhranená divadelná poetika však nebýva prenosná do iného prostredia a úplne odporuje filmovej reči, o čom sa mohol presvedčiť režisér Václav Marhoul pri neúspechu svojho filmu Mazaný Filip alebo na Slovensku Radošinské naivné divadlo, ktorého fluidum sa v inom médiu stráca a v nevydarenom filme Konečná stanica zmizlo úplne.

Okrem priateľov zo Sklepa obsadil Vorel do svojej novej snímky predovšetkým tváre známe z obrazovky. Hlavnú postavu vytvoril Tomáš Matonoha, zmenenou vizážou pripomínajúci niekdajšieho, tiež diskreditovaného televízneho magnáta Vladimíra Železného (dokonca cela predbežného zadržania v pražskej Kongresovej ulici, kde hrdina sedí, je tá istá, v ktorej svojho času pobudol Železný). Hoci je tiež karikatúrou, cez túto masku aspoň občas preniknú ľudské črty, najmä vo vzťahu k synovi. Kým pre Matonohu je to prvá veľká postava, jeho televízna kolegyňa Ester Janečková, moderátorka Pošty pre teba, ako policajná hovorkyňa vo filme debutuje. Je pôvabná a fotogenická, no vytvoriť celistvú postavu sa jej nepodarilo. Celkom proti svojmu typu je obsadený sympatický a veľmi populárny Jiří Mádl, v civile poslucháč katedry sociálnej a masovej komunikácie, tu ako zákerný a prefíkaný lobista, vizážou skôr smiešny a neškodný sobášny podvodník z českých filmov pre pamätníkov. Ani jemu divák neuverí, že je to šedá eminencia, manipulatívne vodiaca na nitkách aj politické bábky vrátane premiéra. Pri väčšine ostatných postáv ide o karikatúry na hranici znesiteľnosti, čo platí najmä o Kateřine Sedlákovej ako hlúpej blondínke – rosničke a Radomilovi Uhlířovi v postave nechutného „nezávislého“ novinára. Malé úlohy si samozrejme „strihli“ aj režisér a jeho syn. Komparz – rómsky i židovský – pôsobil najmä amatérsky. Hudbu, ako pri predošlom filme Gympl, skomponoval DJ Wich, no vtieravejšia je ústredná pesnička s cigánskym motívom, ktorú napísali Tomáš Matonoha a Petr Surmaj.

„Už som si zvykol, že to trvá, kým niekto pochopí moje filmy,“ vyhlásil trochu velikášsky režisér Vorel. Nemyslím si, že na pochopenie toľkých klišé, koľko priniesol jeho nový opus, treba mimoriadny intelekt. Skôr sa mi zdá, že kritici, ktorí jedným dychom so snímkou Ulovit miliardáře spomínajú Troškove Kameňáky, nie sú ďaleko od pravdy. Čo, pravda, môže znamenať aj porovnateľný divácky úspech.

P.S. Mimochodom, podtitul „prvý český digitálny 4K film“ je určený iba divákom v Hradci Králové. Tamojšia sála Central je totiž jediným kinom s projektorom 4K, umožňujúcim vychutnať si sľubovaný „najkvalitnejší filmový obraz“. No nesplnených sľubov je v tomto diele viac.

Ulovit miliardáře, ČR, 89 minút, 2009
Réžia: Tomáš Vorel
Scenár: Martin Nezval, Tomáš Vorel
Kamera: Marek Jícha
Strih: Šimon Hájek
Zvuk: Jakub Jirásek
Hudba: DJ Wich, Tomáš Matonoha, Petr Surmaj
Hrajú: Tomáš Matonoha, Ester Janečková, Jiří Mádl, Milan Šteindler, Kateřina Sedláková, Josef Carda, Radomil Uhlíř, Miroslav Etzler, Tomáš Vorel jr., David Vávra, Bolek Polívka, Václav Marhoul a ďalší
Foto: Magic Box