Malebná moravská dedina a jej vinice boli a budú lákadlom pre filmových tvorcov. Do tejto vínom voňajúcej atmosféry zasadili svoj príbeh aj tvorcovia filmu 2Bobule - autor scenára Tomáš Holeček a režisér Vlad Lanné. Po diváckom úspechu filmu Bobule režiséra Tomáša Bařinu sa ponúkalo Lannému nakrútiť komédiu s novo namiešanými ingredienciami, čo sa mu tak trochu aj podarilo, ale jeho víno, i keď sa veľmi snažil, dostatočne nedozrelo a od perlivého bolo ďaleko.

Keď porovnám obe „bolule“ tak musím pripustiť, že na Lanného filme som sa viac zabávala a mal v sebe aj viac dynamiky, ale aj priveľa klíšé. Predovšetkým mi ani neviem čím ( možno atmosférou) pripomínal populárne družstevné komédie z minulosti, ale aby som na tento film nezabudla musel by ústrednú postavu hrať Vladimír Menšík, ktorý tým obsahovým galimatiášom vdýchol neopakovateľné čaro. Lubomír Lipský, ako duch všetečného nebohého deda je ,žiaľ, len figúrkou a nie plnokrvnou postavou manipulujúcou udalosťami. Povedzme si však ako charakterizovať túto komédiu – tak trochu ako paródiu na mafiánske komédie, tak trochu ako oslavu životodarného moku, a tak trochu ako ľúbostný príbeh s veľkou dávkou naivity.

V rozpadajúcom sa vidieckom dome zapadnutej dedinky na Morave žije so mladou svojou ženou ambiciózny vinár Honza, ktorý chce byť za každú cenu najlepší. Chudáka, okrem problémov s peniazmi, prepadne navyše aj ľahkomyseľný priateľ Jirka, ktorý prchá pred mafiánskym bosom. Zviedol mu dcéru, čaká s nim dieťa, a preto ho chce dať zavraždiť. Ani o nájomného vraha nie je núdza, lenže za všetkým viď ženu - manželka chce pre dcéru ženícha a nie mŕtvolu. A tak sa začne kolotoč naháňačiek a bláznivých situácii, pri ktorých sa niekedy aj schuti zasmejeme. Žiaľ, nie vždy. Nájomný vrah v podaní Jiřího Korna je figúrka a dosť trápna. Snaží sa zo svojej tragikomickej postavy niečo vydolovať, ale nech sa snaží akokoľvek, nedá sa. A tak sa boria so svojimi postavami všetci. Chyba je predovšetkým v plytkom scenári, hrdinovia sem-tam natrafia na seba vo väčších stretoch, ale často len trúsia svoje sentencie a múdrosti tak akoby odvedľa. Napríklad (hovorí nádejná nevesta) „On ho chce dať zabiť?“ (myslí otca) „Ja ho zabijem sama“ – tá je zo všetkých najvtipnejšia. Ostatné výroky, vrátane plytkých životných múdrostí ducha starého otca, patria niekedy do humoru druhej, často až tretej kategórie. No a ,samozrejme, v každom príbehu musí byť aj dedinský „zloduch“, ktorý nemá úctu ani pred zázračnou mocou vína, z bieleho robí červené s pomocou farbiaceho prášku. Kým ostatní zapadnú do deja táto postava, v podaní Miroslava Táborského, je z iného, a to veľmi starého filmu. Nemôžem si pomôcť, ale cítila som, napriek tomu, že sa dej odohráva v súčasnosti, schematickosť filmov spred dvadsiatich rokov. Aby som bola presná nie v obsahu, ale v prístupe k téme, vo vedení hercov a najmä v dialógoch, ktoré v tom čase poľudšťovali družstevné komédie, ale dnes sú už prežité a trápne. Lebo ústredná dvojica Honza v podaní Kryštofa Hádeka a Teraza Voríšková ako Klárka sú sympatickí mladí ľudia len nemajú čo hrať, a to platí aj o vetroplachovi z Prahy Jirkovi v podaní Lukáša Langmajera. Viac menej úspešne sa pasovali s úlohou rodičov aj Jana Švandová a mafiánsky otec Jiři Krampol.

Napriek plytkosti a zároveň sympatickej ľahkosti tohto príbehu sa s pôžitkom pohral s kamerou Klaus Fuxjäger a ponúknutú scenériu malebných viníc Moravy zúročil v obraze bezozbytku. Dynamika nechýba ani strihu Adama Dvořáka a pod hudbu sa podpísali až traja – Jamess Harries, Hynek Schneider, Richard Krajčo - a tak neviem komu pripísať v dvoch troch prípadoch absolútnu disharmóniu s dejom (asi režisérovi ). Lebo hudba výstižne zapadá do deja, len na niektorých miestach ho skutočne nevhodne doplňuje.

Pri tomto filme, ktorý si určite nájde vďačného diváka, si nemôžem odpustiť poznámku, že česká kinematografia, ktorá sa po roku 1989 rýchle spamätala a má na konte niekoľko pozoruhodných filmov (slovenská sa len nedávno zobudila) sa v prístupe k témam a v poetike rada vracia do minulosti. Možno nie z nostalgie, ale z úcty k osvedčenému. Nie nadarmo sa hovorí „zlaté šesťdesiate“, veď vtedy bola skutočne na vrchole. A možno je to dané aj mentalitou. Nič proti tomu stavať na tom čo sa už osvedčilo a stála zaberá, len obsahu sa žiada dodať viac ducha druhého tisícročia. Inak ani Česi, ani my na medzinárodné kolbište neprerazíme.


2Bobule, ČR, 94 minút, 2009
Scenár: Tomáš Holeček
Réžia: Vlad Lanné
Kamera: Klaus Fuxjäger
Střih: Adam Dvořák
Hudba: James Harries, Hynek Schneider, Richard Krajčo
Zvuk: Lukáš Moudrý
Producenti: Adam Dvořák, Tomáš Vican
Koproducent: Tv Nova
Hrajú: Tereza Voříšková, Lukáš Langmajer, Kryštof Hádek, Lubomír Lipský, Václav Postránecký, Miroslav Táborský, Jiří Korn, Jiří Kramol, Jana Švandová, Jan Antonín Duchoslav, Jana Pidrmanová.
Foto: Magic Box