Neraz sa zamýšľam nad tým, prečo sme vždy tak nadšení mnohými víťaznými filmami z renomovaných festivalov a tie sa v distribúcii takmer stratia. Nie je to pravda v každom prípade, ale stáva sa to často. Takto nenápadne sa u nás premieta aj z Cannes 2008 Zlatou palmou ovenčený film francúzskeho režiséra Laurenta Canteta Medzi stenami. Snímka vyhrala aj na tohtoročnom piešťanskou festivale Cinematik hlavnú cenu a o tej rozhodujú mladí kritici z rôznych krajín bez toho, aby o filme spolu diskutovali. Môže sa toľko ľudí mýliť ? Asi nie. Problém bude zrejme zložitejší.

Festivaly vyhrávajú totiž najmä filmy s celosvetovým myšlienkovým posolstvom, po formálnej stránke objavné alebo žánrovo prinášajú niečo výnimočné a neopakovateľné. Z nich niektoré sa stanú kultovými filmami a tie, ktoré tnú skutočne do živého stihne osud klubových filmov pre fajnšmekrov. A práve to by sa stať nemalo. Nedovolím si povedať, že je na vine nedostatočná propagácia, lebo nechcieť vidieť skutočné problémy je jav celosvetový. Divák zaťažený každodennými starosťami odmieta ešte aj v kine sa zaoberať tým čo ho denno-denne gniavi. Lenže problémy sa sami od seba nevyriešia...

Poukázať na niektoré z nich sa snaží film Medzi stenami. Začalo sa to rovnomennou knihou Francoisa Bégaudeaua, pedagóga a spisovateľa, ktorý to zažil na vlastnej koži. Bégaudeau si vo filme zahral aj hlavnú postavu, učiteľa Francoisa, a žiakov hrali neherci - skutoční študenti. Autor knihy je s režisérom spoluautorom scenára. Učiteľ francúzštiny, ktorý mal v televízii aj reláciu o knižných novinkách sa stal vo Francúzsku hneď hviezdou. Príbeh filmu sa odohráva v 4 triede gymnázia na parížskom predmestí, ktoré navštevujú väčšinou deti imigrantov, navyše sú to ťažko zvládnuteľní adolescenti, ako to už v tomto veku býva. Francois s nim trpezlivo diskutuje, učí ich správne hovoriť po francúzsky, vštepuje lásku k literatúre, rieši ich životné problémy , až do chvíle kým sa mu prílišná demokracia nevymkne z rúk. V druhej tretine filmu sa rovnostársky prístup a vzťah učiteľ – žiak zlomí a nastupuje disciplína. A práve disciplína je to proti čomu sa všetky deti, navyše imigranti, ktorí nie sú ešte dostatočne zžití s prostredím, búria. Bégaudeau o probléme povedal:“ Škola vytvára skutočne geniálne situácie: vie sa však, že zároveň aj diskriminuje a utláča žiakov a najmä adolescenti sú mimoriadne citliví na nespravodlivosť, ktorá ich potom nabáda k odvete a neprimeraným reakciám. A o tomto pnutí je celý film.“ Lenže nielen o tomto pnutí je tento film. Poukazuje na problém, ako najmä v multikulturálnom prostredí k žiakom pristupovať, ktorí pochádzajú z rôznych prostredí, vyznávajú rôzne náboženstvá, zvyky a tradície. Ako ich nenásilne integrovať do krajiny, ktorá ich prijala za svojich, pritom nepotlačiť ich individualitu, ale naučiť ich disciplíne a rešpektu k škole, teda k inštitúciám. S trochou nadsázky si možno položiť aj otázku: Aká by mala byť škola multikultúralnej Európy alebo sveta ? Problém nielen francúzsky, ale celosvetový. Ak si myslíme, že sa nás to netýka, sme na omyle. Vráťme sa však k škole. Mala by byť demokratická ? Zrejme áno, ale otázkou ostáva do akej miery, lebo zachovať určité pravidlá je nutné. Prijať ich neznamená diktát, neslobodu, len disciplínu a na tej Francois trvá aj keď zo všetkých síl pomáha deťom prekonávať kultúrne a jazykové rozdiely a stojí na ich strane, keď sa proti niečomu previnia.Tvrdo trvať na disciplíne, ktorá určuje hierarchiu a autoritu školy? Tvorcom sa táto cesta nepozdáva a musíme len súhlasiť, že majú pravdu. Kompromis medzi dvomi postojmi bude zrejme nutný, navyše so zreteľom na zžitie sa rôznych kultúr a etník a s veľkým dôrazom na východu k tolerancii. A to je podľa mojej mienky program školy na desaťročia.

Snímka Medzi stenami je krásna, poučná vo svojej jednoduchosti. Režisérovi na to, aby poukázal na tento celosvetový problém stačili štyri steny, tri kamery v jednej miestnosti, ktoré sú popretkávané scénami na schodišti, na dvore a v zborovni. A jeden profesionálny pedagóg a neherci. Bégaudeau zahral svoj part výborne a dokonale mu nahrávali aj v tých najvypätejších situáciách žiaci. Dlhotrvajúce vtipné i poučné dialógy nepoznačil nijaký kaz, vyzneli realisticky , čo dodalo filmu pravú a nefalšovanú autenticitu. Autenticita a pravdivosť výpovede, ktorá presahuje krajinu vzniku filmu, je najväčšia devíza toho pozoruhodného filmu. Príbeh žiakov jednej školy plynie samozrejme, strhne vás do deja, zamyslíte sa nad tým čo ste počuli a videli a nenechá vás to ľahostajnými. Niet čo vytknúť tomuto filmu, lebo ten kto vie, čo chce povedať stačia mu na to štyri steny.


Medzi stenami (Entre les murs), Francúzsko 2008, 131 minút
Námet: Francois Bégaudeau, rovnomenná kniha
Scenár: Laurent Cantet, Trancois Bégaudeau
Réžia: Laurent Cantet
Kamera: Pierre Milon
Strih: Robin Campillo
Hrajú: Francois Bégaudeau, Rachel Regulier, Esmeralda Ouertani, Franck Keita, Wei Huang, Louise Grinberg, Nassim Amrabt, Arthur Fogel, Carl Nanor a ďalší