Z popolušky kráľovnou (módy)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
Coco_ChanelNepodceňujte náhodu – dokáže spôsobiť veľké veci. Keď sa v roku 1883 narodila francúzskemu pouličnému obchodníkovi Chasnelovi druhá nemanželská dcéra Gabrielle, pri zápise do matriky náhodne vypadlo písmeno „s“ – a zrodilo sa svetoznáme priezvisko Chanel. Keď dievčina po smrti matky a sedemročnom pobyte v sirotinci skúšala šťastie ako kabaretná speváčka, jej najobľúbenejším číslom bola pesnička o malom psíkovi Cocovi, ktorý sa zatúlal kdesi pri parížskom Trocadere, a tak sa zrodila svetoznáma prezývka ako nové krstné meno.

Keď tunajší distributéri hľadali adekvátny preklad pôvodného francúzskeho názvu filmu Coco avant Chanel, rozhodli sa iba pre jeho časť – slávnu značku, čím spôsobili isté divácke nedorozumenie. Kým pôvodný titul naznačuje obsah filmu – Coco predtým, ako sa stala slávnou Chanelkou, náš domáci názov Coco_Chanel_1túto časovú obmedzenosť neuvádza. Divák teda očakáva klasický životopisný film o slávnej módnej návrhárke, sleduje však skôr tuctovú melodrámu. Teší sa, že uvidí zložité peripetie jej života, vrátane vzťahu so slávnymi umelcami a inými osobnosťami onej doby, predovšetkým so skladateľom Igorom Stravinským, ako aj obvinenie z kolaborácie s nemeckými okupantmi počas druhej svetovej vojny a reakcie francúzskej verejnosti naň, dočká sa však štandardného ľúbostného trojuholníka, nie príliš vzdialeného od srdcervúcich telenoviel. Možno len špekulovať nad tým, do akej miery sa na tomto žánrovom posune podieľali producenti z americkej filmovej spoločnosti Warner Brothers...

Scenár filmu Coco Chanel napísali sestry Anne a Camille Fontainové, ktoré sa inšpirovali literárnou predlohou Edmonda Charlesa-Rouxa zo začiatku sedemdesiatych rokov, Anne ho aj zrežírovala. Stručne sa zaoberajú neradostným detstvom malej Gabrielle, márne čakajúcej v sirotinci na otcovu návštevu, nevydareným pokusom o kariéru kabaretnej speváčky, vďaka ktorému sa zoznámi so svojím patrónom a príležitostným milencom, barónom Etiennom Balsanom (hrá ho celkom zaujímavo Benoit Poelvoorde). Práve vďaka nemu, keď sa podvodom vnúti do jeho rodinného sídla a rozličnými úskokmi odmieta odísť, sa zbaví núdze i bezútešných krajčírskych opráv. Gabrielle, teraz už prezývaná Coco, je vlastne príživníčkou, ktorá sa však správa ako pani domu. Nevedno, čo ju oprávňuje k opätovným bezočivostiam, pretože okrem peknej tváričky (čo je v porovnaní s realitou filmová fikcia) nemá nič. Z núdze však urobí cnosť – ak nie je vlastníčkou elegantnej prezdobenej róby, potom si vyrobí kostým z barónovho tvídového obleku. Odlíšiť sa za každú cenu, to je jej stratégia, priťahujúca pobavenú pozornosť mužov i žien. Škoda, že autorky filmu nešli dôslednejšie po tejto línii, že pozornejšie nesledovali momenty, v ktorých sa v neznámej rebelke objavujú črty neskoršej módnej ikony. Sem-tam sa síce vyskytnú epizódy, ktoré hovoria o jej nechuti ku korzetom a módnym čačkám, o snahe využiť náhodné podnety na vytvorenie novej kreácie (taká je scéna pri mori, keď Coco zaujme obyčajné námornícke tričko), o Coco_Chanel_2túžbe dať ženám voľnosť v obliekaní, inšpirovanú pánskym odevom, ale zároveň podčiarknuť ich ženskosť, no takýchto okamihov je vzhľadom na objekt filmu pomerne málo. Práve naopak, so vstupom nového milenca, anglického obchodníka Arthura Capela, prezývaného Boy (stvárňuje ho Alessandro Nivola s uhrančivými očami a hereckou bezradnosťou), sa takmer úplne strácajú a film sa žánrovo mení z biografického diela na melodrámu o žene medzi dvoma mužmi, ktorá sa – v súlade s pravidlami žánru – končí tragicky. Záverečné sekvencie, vrcholiace módnou prehliadkou značky CC, doplnené flashovými návratmi do minulosti, sú už iba akýmsi prílepkom, ktorý celkom nesedí ani časovo (napríklad Coco má už oblečený slávny chanelovský kostým s perlami, ktorý pochádza z iného obdobia).

Ktovie, ako by tento film pôsobil, keby titulnú úlohu prijala pôvodne zamýšľaná Keira Knightley. Teraz ju vytvára populárna Audrey Tautou, ktorá má krásu (až nadbytočnú v porovnaní so svojím historickým prototypom) i šarm, no zdá sa, že aj nežiaducu naivitu a samopašnosť svojej životnej roly - Amélie z Montmartru. Nedokáže presvedčiť, že je samostatnou, emancipovanou ženou, ktorá vie, čo chce, a má pred sebou veľkú budúcnosť. (Jej občasné poznámky o potrebe práce vyznievajú vzhľadom na život vydržiavanej milenky smiešne.) Svojou prehnanou tvrdohlavosťou v nepodstatných maličkostiach vyvoláva skôr odpor ako súhlas, hoci zámerom autoriek bolo evidentne vykresliť ju ako jednoznačne kladnú hrdinku.

Coco_Chanel_3Coco Chanel, tá skutočná, nie filmová, bola veľkou osobnosťou, ktorú prestížny časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí 20. storočia. Ženy jej musia byť osobitne vďačné – zanechala im veľké módne dedičstvo, ktorého mnohé prvky boli dovtedy doménou mužov, ako sú pyžamá, nohavice, vesty či viazanky. Jej vynálezom sú aj doteraz s obľubou nosené „malé čierne“ koktailové šaty, spomínaný chanelovský kostým, či slávny parfém číslo 5. Snažila sa ženy naučiť, čo je to skutočný luxus a nevtieravá elegancia. V súkromnom živote, plnom práce, ale aj milencov mnohých národností a škandálov, bola nekonvenčným, slobodným človekom. Dlhé roky žila v parížskom hoteli Ritz, kde aj zomrela v roku 1971. Ktovie, ako by prijala film o svojom živote, ktorý bol nakrútený v intenciách toho, proti čomu sa vždy búrila. Vcelku milým, vizuálne príťažlivým, ale súčasne tým najkonvenčnejším spôsobom...

Coco Chanel (Coco avant Chanel), Francúzsko 2009
Scenár: Anne a Camille Fantaine (podľa knihy Edmonda Charlesa-Rouxa)
Réžia: Anne Fontaine
Kamera: Christophe Beaucarne
Hudba: Alexandre Desplat

Hrajú: Audrey Tautou, Benoit Poelvoorde, Alessandro Nivola, Marie Gillain, Emmanuelle Devos a ďalší

Foto: SPI International

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.