Situácia v kultúre v čase koronavírusu (Covid 19) nie je ružová. Je to pochopiteľné, lebo všetci sa snažia predovšetkým chrániť ľudské životy, potom ekonomiku a kultúra je to posledné na čo sa myslí. Lenže sa pritom zabúda, že aj tu pracuje veľa neznámych profesií, o ktorých verejnosť nevie, ale bez nich by sa nemohlo premietať, hrať divadlo, nakrúcať filmy, televízne seriály a nebolo by ani spravodajstvo. A tých sa kríza tiež poriadne finančne dotýka. Nehovorím o špičkových umelcoch, ktorí sú na obálkach časopisov, ale drobných pracovníkoch, bez ktorých by to jednoducho nešlo.
Na Slovensku sa rušia festivaly, prekladajú na jesenné termíny (tie majú najväčší predpoklad na realizáciu) v nádeji, že sa dovtedy situácia upokojí. Blahoželám usporiadateľom Pohody, ktorí sa rozhodli, aj za cenu strát, festival zrušiť. To je správny a múdry postoj. Aj keď to najväčšie nebezpečenstvo pominie, bude dostatok odvážlivcov, ktorí by takú masovú akciu podporilo? Myslím si, že strach bude ešte veľký a robiť niečo pre niekoľkých hazardérov sa naozaj neoplatí. Takisto múdro sa rozhodlo vedenie Kina Lumière, lebo keď k nim nemôže divák, idú oni k nemu. (Čítaj článok Kino Lumière prichádza k divákovi).
Sledujúc českú tlač ani naši susedia nie sú na tom oveľa lepšie. V týchto dňoch však už padlo aspoň rozhodnutie. Ekonomiku sa pokúšajú oživiť v etapách, ale minister zdravotníctva Adam Vojtech po rokovaní s vládou vyhlásil, že divadlá, kiná, kluby, hrady a ďalšie pamiatky sa otvoria ako posledné 8. júna. Ale pozor! Dôležitejšie je, že všetky kultúrne akcie sa počas celého leta obmedzia len na počet päťdesiat návštevníkov. Či sa to ešte zmení je vo hviezdach. Skôr si myslím, že nie.
Takže všetky väčšie festivaly majú hlavu v smútku. Najmä tí, ktorí sa tešia na ten najväčší - karlovarský. Festival by sa 
mal usporiadať v plánovanom termíne od 3. do 11. júla 2020. Takže nad 55. medzinárodným filmovým festivalom Karlove Vary sa vážne zmráka. Môžem uviesť len to čo som sa dočítala v českej tlači (idnes.cz), a to vyhlásenie prezidenta festivalu Jiřího Bartošku. „Neviem vám nič povedať, lebo nič neviem, Nikto nič nevieme. Vláda síce môže vyhlásiť, že na budúci týždeň otvorí trhy, v júni divadlá, ale nič z toho nemusí platiť. Alebo naopak usúdi, že všetko sa vyvíja tak skvelo, že uvoľní všetko naraz – a potom príde prúšvih, a znovu sa ocitneme tak kde sme boli.“ Mal sa v stredu sa mal stretnúť s ministrom kultúry a dozvedieť viac, ale zrejme nič pozitívne z rozhovoru nevzišlo. Vedenie festivalu, samozrejme, rokuje ďalej, ale rozhodnutie podľa slov prezidenta skutočne nezávisí od nich.
Nič povzbudzujúce v týchto dňoch nepočuť. Nazdávam sa, že otázka ani nestojí tak, že by sa niektoré akcie nedali usporiadať, ale čo visí vo vzduchu je, či ich neočakávane nezradia ustráchaní diváci. A bez nich ani jedno podujatie nemá zmysel. A bez hviezd, na čo sú Karlové Vary zvyknuté, už vôbec nie, lebo je takmer vylúčené, že niekto zo zahraničia pricestuje. Paradoxne lepšie sú na tom festivaly, ktoré nezávisia až tak od hviezd a hostí na červených kobercov. Ale od divákov áno. A keď ich tí, z oprávneného strachu zradia, vynaložené úsilie odvial vietor. Nikoho tento stav neteší, je to realita, ale nádej zomiera posledná...