Herci rotujú
Zrejme je u nás nedostatok hercov. K tomuto záveru musí dospieť každý, kto si aspoň občas zapne niektorý z nekonečných domácich televíznych seriálov. Zistí, že herečka, ktorú včera videl v úlohe týranej ženy, hrá dnes s rovnako utrápeným výrazom nešťastnú matku, že dobre stavaný herec, ktorý včera predvádzal svoje svaly v úlohe krčmára, sa dnes – takmer v tom istom tričku – prevtelil do postavy podnikateľa, a tak by sa dalo pokračovať ešte dlho.
Zámerne neuvádzam mená, lebo nejde o pranierovanie osôb, ale o konštatovanie, že u nás je to tak: mnohí herci s ľahkosťou prechádzajú z úlohy do úlohy, zo seriálu do seriálu, z televízie do televízie, a to v tom istom čase. Aj oni potrebujú z niečoho žiť a ak o minulom režime hovorili, že im ukradol tvár, teraz ju s radosťou predávajú. Režiséri seriálov nakrúcajú v časovom strese, a tak stavajú na tých istých osvedčených typoch. A kto by už odmietol lákavú ponuku, keď v období nadvlády médií kto nie je na obrazovke, akoby ani neexistoval? Kruh sa uzatvára, rotácia hercov pokračuje... Čo sa s tým dá robiť? V daných podmienkach asi nič, najmä ak sa aj divadlá tešia, že im pribúdajú návštevníci, hoci sa neprídu pozrieť na hru, ale na tvár známu z obrazovky. Len divadelní fajnšmekri sa budú stále ťažšie zmierovať s tým, že vznešená kráľovná zo Shakespeara je už pol roka na obrazovke napríklad drsnou barmankou. Lenže na nich ako na zanedbateľnej menšine aj tak nezáleží.