„Vďaka farárovi Kuffovi je komunita zložená z bezdomovcov, prostitútok, bývalých väzňov, opustených detí a starých ľudí ostrovčekom čistoty a nádeje v pošpinenom svete. O Mariánovi Kuffovi sa hovorí: ,Je to Matka Tereza v nohaviciach. Chodíme sa k nemu učiť a inšpirovať, čerpať odvahu a schopnosť zmysluplne žiť.‘“
(z charakteristiky dokumentu režiséra Ladislava Kaboša Kde končí naděje, začíná peklo /2003/ na webovej stránke Českej televízie: http://www.ceskatelevize.cz/porady/1110800978-kde-konci-nadeje-zacina-peklo/20356226577/)
„Aktivity Mariána Kuffu a jeho komunity sú fascinujúce tým, že ,vytvára láskyplnú náruč pre všetky skupiny naraz‘. Pochopil, že všetkých spája jedno: chýba im láska. Učí ich lásku prijímať a dávať.“
(z webovej stránky dokumentu režiséra Ladislava Kaboša Všetky moje deti /2013/: http://www.vsetkymojedeti.eu/?page=ofilme/producenti-o-filme&;lng=sk)
„Gayovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia. Sú primárni (gayovia), ktorí za to nemôžu. Ja s nimi žijem, mám ich rád. Ale to sú tí, ktorí sa chcú zmeniť, chcú sa napraviť, nevedia to zrobiť. Horší sú tí sekundárni. On nevie, čo od rozkoše. Vyskúšal všetky ženy a teraz si chce vyskúšať mužov. Tak si kúpia prokurátorov, sudcov a ešte aj psychiatrov a otočia to: nie ja som chorý, nie ja mám choré zmýšľanie, ale vy ste chorí... a to je to diabolské. A títo, keď takéto zväzky budeme (podporovať), tak to nie sú obyčajní vrahovia, ale ja hovorím, že to sú masoví vrahovia. To je genocída národa. Tí obyčajní homosexuáli vyhynú sami. Netreba robiť nič. Horšie tí sekundárni. ... To je ťažké ohrozenie nášho národa. Keby som ja súhlasil s tým, že sekundárnym dáme voľný priebeh, tak to je vyvraždenie nášho národa a to je ešte horšie ako obyčajný vrah. Takto to poviem na plnú hubu.“
(Marián Kuffa vo videorozhovore na webovej stránke časopisu .týždeň, 25. 8. 2014; citované podľa http://www.omediach.com/internet/item/4914-hrib-dodatocne-vyvazuje-kuffov-utok-na-homosexualov)
„Jeho (Kuffove – pozn. J. H.) primitívne slová o masových vrahoch povzbudzujú účinky, ktoré lásku zabíjajú. Stačí si prečítať, aké mentálne svety jeho slová uvítali. (...) Ale srdce mi zovrelo ešte raz: keď Marián Kuffa s istou úľavou konštatuje, že obyčajní homosexuáli vyhynú sami, takže ,netreba nič‘. My na Slovensku teda chceme, aby títo ľudia vyhynuli? A čo by bolo ,treba‘, ak by náhodou sami nevyhynuli, pán farár? (...) Neviem, či je to iba exces, alebo spodný prúd viacerých kresťanských kruhov u nás. Dúfam v exces. Ale viem, že sa práve blíži diskusia o referende k otázkam rodiny. Aká to bude diskusia, keď ešte aj z úst jedného z najobetavejších katolíkov vychádza takéto peklo?“
(Štefan Hríb, šéfredaktor časopisu .týždeň; citované podľa http://dennik.tyzden.sk/stefan-hrib/2014/08/25/kuffa-a-homosexuali/)
„Je načase, aby sme začali aj na Slovensku rozlišovať medzi slobodou slova a nenávistnými prejavmi. Označovanie LGBTI ľudí za masových vrahov nemožno v žiadnom prípade považovať za názor. Ide o vyjadrenie, ktoré by bolo podľa trestného poriadku väčšiny krajín EÚ možné sankcionovať.“
(Romana Schlesinger, výkonná riaditeľka Queer Leaders Forum; citované podľa http://www.zbierka.sk/sk/aktuality/lgbti-chc-novelu-zkona-pre-prejavy-proti-inak-orientovanm.a-1808.html)
„Ústrednou postavou filmu je charizmatický farár Marián Kuffa. (...) ,Milujte ľudí podľa ich potrieb a nie podľa ich zásluh.‘ (M. Kuffa)“
(z charakteristiky dokumentu režiséra Ladislava Kaboša Moje romské děti /2014/ na webovej stránke RTVS: http://www.rtvs.sk/televizia/program/detail/6617/moje-romske-deti)
„,Pripadám si ako potápajúca sa loď. Vytiahnem jedného a druhý sa potopí. Ale kde je záchranná vesta? Toho nechám držať sa za dosku, tomu vykĺbim ruku, toho zdrapnem za vlasy, ďalšieho za nohu, druhého za ruku, ťahám za lakeť, bolí, žiadny bontón, jednoducho chytám ich, aby žili,‘ hovorí Kuffa, ktorý sa po rannej omši prezlečie do montérok, aby celý deň so svojimi chránencami pracoval. Neokázalá snímka nie je len portrétom obetavého muža, ktorý sa vo svojich tridsiatich rokoch vzdal koníčkov a romantickej mladosti, aby mohol nastúpiť do kňazského seminára, ale aj zamyslením nad komplikovanými osudmi sociálne vylúčených. Film o ľudskom milosrdenstve, podobách viery a o tom, čo znamená žiť pre druhých.“
(z anotácie filmu režisérky Jany Ševčíkovej Opri rebrík o nebo /2014/ v katalógu MFF Karlove Vary 2014: http://www.kviff.com/cz/filmy/detail-filmu/4508-opri-zebrik-o-nebe/)
Excerpoval Jaroslav Hochel