Projekt poviedkového filmu Intrigy podporili aj krajiny V4, konkrétne Vyšehradský fond a partneri z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Ich ústrednou témou je spoločenská intriga v krajinách a prostredí Vyšehradskej štvorky. Scenáristka Uršuľa Kovalyk spracovala svoju predlohu Filipovna, Annu Kiliánovú inšpirovala k napísaniu poviedky Moja dcéra tvorba Tadeussza Różewicza a zo spojenia diel Antona Pavloviča Čechova a Ivana Alexejeviča Bunina vznikla poviedka Guvernantka od Jany Borsukovej. Film sa nakrúcal tri roky a jeho režisérom je debutant Juraj Kilián.
Juraj Kilian (1978) študoval v Bratislave filozofiu a nemeckú filológiu, pokračoval v štúdiách na vysokých školách výtvarného umenia vo Viedni a Lipsku. V súčasnosti je doktorandom na VŠMU a na Filmovej a televíznej fakulte. Realizuje sa v oblasti reklamy a postprodukcie.
„V každej poviedke mala byť v centre pozornosti ženská postava, ktorá sa snaží vyrovnať so spoločenskou intrigou“, povedal v jednom rozhovore režisér. Pôvodne som nemala v úmysle k jeho „intrigám“ sa vyjadriť, no nakoniec som usúdila, napriek tomu, že nerada ubližujem debutantom, poznámku si film priam žiada. Boli momenty, keď som si kládla otázku, v ktorom roku a storočí sa nachádzam? Vidím film pre pamätníkov ? Na plátne je jasné, že sa dej pohybuje od 18. do 20. storočia, mne však nie je jasné, kto bol, čo sa týka filmovej reči a spracovania, vzorom pre Juraja Kiliana. Filmové postupy sú staré, zaprášené, nudné a bez štipky humoru. Podobné poviedkové filmy spred polstoročia boli oveľa invenčnejšie, humornejšie a po profesionálnej stránke zrelšie. Intrigy mi spracovaním pripomínali nostalgický návrat do minulosti, bez nadhľadu a realizačnej vynachádzavosti. Nič voči témam z minulosti, hovorím stále o réžii. Veď aj Anna Karenina, Červený a čierny, Bedári a mnohé iné literárne predlohy majú niekoľko filmových podôb. No režiséri sa vždy snažili a snažia starú tému niečím ozvláštniť, priniesť iný pohľad, dať jej modernú podobu. Intrigy však nepriniesli nič. Mimochodom tie dnešné sú oveľa sofistikovanejšie, možno by súčasnosť debutantovi bola bližšia. Neviem. Viem len toľko, že Intrigy sú slabé a nudné ročníkové cvičenie. Ľutovala som len hercov, z ktorých mnohí boli vo svojich rolách takmer bezradní. Škoda, lebo vo filme sa objavuje veľa nových už síce známych, ale i neznámych tvári.
Napriek všetkému som presvedčená, že keď si režisér zoberie z tohto nevydareného pokusu ponaučenie, ale najmä sa vydá svojou cestou, po čase sa nad svojim režijným exkurzom do minulosti pousmeje.
P.S. Distribučné spoločnosti (česť výnimkám) sa správajú k novinárom macošsky, ba dokonca pohrdlivo. Slušnosť pozvať na premiéru alebo predpremiéru je pre niektorých pojem neznámy. Potečie ešte veľa vody dole Dunajom (možno aj tá storočná), kým si uvedomia, že tvorba a kritika sú spojené nádoby. Po Intrigách (videli sme ich na mimoriadnej projekcii 8.6.), ktoré mali premiéru 25. apríla 2013, mi však konečne zaplo prečo.