Krátke listovanie rebríčkami najúspešnejších austrálskych seriálov prezrádza viac obľubu ľahkých žánrov, s komediálnym či satirickým nábehom, melodrám so silným emocionálnym nábojom, alebo tínedžerských historiek s infantilnými, v lepšom prípade nostalgickými odkazmi. Najčastejšie citovanými titulmi sú Hey, Hey, It´s Saturday, ktorý bežal v rokoch 1971 – 1999, Redfern Now (2012), alebo The Slap (2011) . Ťažšie žánre, kriminálky, špionážne alebo sociálno-kritické drámy sú zrejme hudbou posledného desaťročia.

Niekedy to vyzerá, že koronavírus má niečo proti filmovým festivalom. Tohtoročný jarný Febiofest „zrušil“ dva dni pred plánovaným začiatkom, a keď organizátori určili náhradný jesenný termín, urobil to isté. Keď sa k tomu pridali zmätočné, meniace sa a oneskorené vyhlásenia vlády, výsledkom bolo, že festival v jeden deň otvorili i uzavreli, aby sa hneď na druhý deň začali jeho „ozveny“. Štrnástemu ročníku Filmového festivalu inakosti sa stalo čosi podobné a premietanie naplánované na 14. až 19. októbra v bratislavskom kine Lumière a košickom kine Úsmev sa „scvrklo“ na jeden jediný deň. Lenže organizátori na koronavírus čiastočne vyzreli: nezávisle od aktuálnej situácie naplánovali aj pokračovanie festivalu online. A išlo zväčša o filmy, ktoré neboli súčasťou kinoprogramu, takže festival sa tak mal aj časovo predĺžiť a kvantitatívne narásť. Online zložka festivalu sa napokon stala vlastne aj náhradou za prakticky neuskutočnenú časť v kinách.

Po prvý raz sa spolu stretli v Monte Carle. Ona (Lily James) sa práve pokúšala vybaviť, aby jej protivná zamestnávateľka mohla v reštaurácií sedieť čo najbližšie k stolu Maxima de Wintera. On (Armie Hammer) – spomínaný majiteľ obdivuhodného sídla Manderlay nachádzajúceho sa niekde v anglickom Cornwalle - práve v tej chvíli stál za ňou a hroziace faux pas jemne obrátil vo vtip. A medzi oboma preletela iskra...

Britskí “showrunneri” George Kay a Jim Field Smith prišli s ídeou vytvoriť variáciu seriálového formátu, postaveného na jednotnom príbehovom základe, ktorý sa realizuje v niekoľkých národných produkciách. Je lokalizovaný na policajnú vyšetrovňu, do priestoru, kde prebieha výsluch obvinených. Za priehľadnou stenou sleduje rozhovor zvyšok tímu a pri zadržaných sa striedajú. Využívajú najrôznejšie psychologické stratégie a taktiky a postupne odkrývajú skutočný priebeh zločinu.

Slovenská kultúrna verejnosť by mala pozorne sledovať spôsob, akým sa katolícka cirkev stala v Poľsku objektom jedného z dôležitých tematických diškurzov. Musí odolávať kritike i nepríjemným otázkam a zdá sa, že to robí dobre, vysvetľujú a odpovedajú vzdelaní teológovia a intelektuáli, zbavení zbytočného strachu a ostychu v zápase o pravdu medzi konzervatívcami a liberálmi, či v spore medzi teológiou a vedou. Stačí si zalistovať časopisom Tygodnik powszechny a čitateľ je „in medias res“. Tí osvietenejší kňazi tvrdia, že výsledkom takejto otvorenej diskusie je schopnosť veriacich (a nielen) používať funkčné argumenty a oponovať tak liberálnemu tlaku voči konzervatívnym hodnotám a životnému štýlu.