Po zhliadnutí nanovšieho filmu režisérky Malgorzaty Szumowskej Ďalšie jahniatko si jej meno v titulkoch musia tí, čo majú radi jej filmy, pozrieť dvakrát, aby uverili, že tento príbeh „vzbúrenej ovce“, ako  nazvali v poľskom denníku Politika, nakrútila naozaj ona. A nejde o kompliment.

Odohráva sa v nejakom divnom medzičase, medzi minulosťou a prítomnosťou. Kdesi v lesoch žije sekta žien, vedená Pastierom (Michiel Huisman). Delia sa na manželky a dcéry a tie druhé, potenciálne manželky alebo jednoducho milenky. Aby sme ich rozlíšili, jedny sú oblečené do šarlátoveých šiat, tie druhé do tyrkysových. Na pozadí lesnej kulisy to vyzerá dobre, ale najlepšie vtedy, keď sú všetky v bielom a Pastier ich potiera krvou zarezaného barana. Celý film vyzerá ako kompozícia obrazov a klipov, oddelene fungujú zaujímavo, dohromady ani nie.

Svetoznáma poľská režisérka a scenáristka Agnieszka Holland, absolventka FAMU, tri razy nominovaná na Oscara , dva razy v kategórii za najlepší neanglický hovorený film (Horká úroda 1985, V temnote 2011) a za najlepší scenár (Európa, Európa 1990), nakrútila snímku Šarlatán o známom liečiteľovi Janovi Mikoláškovi podľa scenára Marka Epsteina.

Film uviedli na tohtoročnom Berlinale s veľmi dobrým ohlasom, pôvodne mal mať premiéru 24. marca, ale pre koronakrízu sa premiéra musela odložiť na 20. september. V Česku je to najočakávanejší film, je oň veľký záujem a zrejme príbeh človeka, ktorý z moču dokázal uhádnuť diagnózu, liečiť bylinkami, zaujme aj slovenské publikum. K premiére filmu vychádza rovnomenná kniha, autorom je Josef  Klima, ktorý prepísal scenár Marka Epsteina.  

Svet ruských televizných seriálov je našincovi iste vzdialený, čo, samozrejme, neznamená, že  je to absencia oprávnená a odobrená. Podobne ako poľské seriály, sprevádzali generáciu, schopnú čosi vnímať tak v 70. rokoch.

Tí si iste spomenú na Sedemnásť zastavení jari (1973) a jeho charizmatického Stierlitza - Vjačeslava Tichonova, inak obľúbenú postavu mnohých vtipov. Naposledy sa možno kdesi v prvej dekáde na ČT 2 mihla českým dabingom totálne odstrelená Brigáda (2002), skvelý  kultový seriál, za ktorým nasledovali mnohé ďalšie. Pre rýchlosť pripomeniem len vynikajúceho Idiota (2003) s Jevgenijom Mironovom v hlavnej úlohe. Ruský seriál Zatemnení (v ruštine Nenastje, názov dediny a zároveň označenie  zlého počasia, nečasu) z roku 2018, zvíťazil minulého roku na českom festival Serial Killer, ktorý sa koná v Brne.

Prítomnosť Johanky z Arku, panny orleánskej, je vo filmoch dlhá a s ohľadom na najnovší titul francúzskeho režiséra Bruna Dumonta sa dá povedať, že i stála. Johanka vo filmovej verzii rozhodne nie je posledným zjavením sa svätice v príbehu o moci a sile viery. Začína úvodnou roletou historických informácií.

V 15. storočí bojovali medzi sebou Angličania a Francúzi o územie dnešnej Normandie a juhozápadnej časti krajiny. Zásluhou Viliama Dobyvateľa od 11. storočia patrili až do konca storočnej vojny Angličanom. Ich vernými spojencami boli Burgunďania, ako nás informujú tvorcovia v úvode. Podieľali sa na likvidácii Johanky, malej pastierky, ktorá priviedla posily francúzskym vojskám pri obliehaní mesta Orleáns. Toto víťazstvo zabránilo Angličanom postupovať  do vnútrozemia a obsadiť ďalšie územie. Kráľ Karol VII. (1403-1461) sa jej slávy najmä v ľudových masách začal postupne obávať. Zradou sa dostáva do rúk Burgunďanov, ktorí ju za 10 000 libier predajú Angličanom a tí ju súdia za kacírstvo. Nakoniec ju 30. mája 1431 upália na námestí v Rouene.

Akýkoľvek prívlastok si pripojíme k menu Pavla Barabáša, vždy nám vyjde jedno. Je to nepochybne náš najúspešnejší dokumentarista, čo sa týka počtu ocenení na festivaloch. Ale bolo by chybou obmedziť chválu na tento fenomén slovenskej dokumentárnej tvorby iba na jedno konštatovanie.