V susednej Viedni sa začne 25. októbra jubilejný 50. ročník nesúťažného medzinárodného filmového festivalu Viennale2012 (25.10 - 7.11.) Patrí medzi najstaršie na svete, mníchovský Filmfest je o dve desaťročia mladší a londýnsky starší o šesť rokov a začal 10.októbra Hoci ide o nesúťažný festival, bude udelených niekoľko cien. Pripomeňme aspoň dve z nich - novinári udelia Cenu FIPRESCI a čitatelia denníka Standard Cenu divákov.
Popularita festivalu medzi Viedenčanmi, ale hlavne mladými divákmi, je aj vo svete takmer bezkonkurenčná. Kiná sú plné na celovečerné dokumenty, ale aj pásma krátkych filmov. Päť festivalových kín – Gartenbaukino, Künstlerhaus, Metro, Urania a Filmmuseum sú plné od doobednejších projekcií o 11.00 hodine až do predpolnočných projekcií. Vlani zavítalo do kín 96 700 divákov a kapacita kín bola využitá takmer na 80%. Jedna tretina z vlaňajších 347 predstavení bola vypredaná. Už len pár stručných faktov o vlaňajšom ročníku napovedá o jeho diváckej popularite.
Samozrejme, že každý festival robí programová ponuka. Diváci uvidia svetové novinky z festivalov v Berlíne, Cannes, chýbajú len novinky z Benátok a diváci majú šancu konfrontácie najnovšej svetovej tvorby. Bohužiaľ, zastúpenie kinematografií bývalého východného bloku je mizivé. Slovensko naposledy zažiarilo koprodukčným filmom Ako sa varia dejiny, ktorý získal aj ocenenie, v dávnejšej minulosti boli v programe hlavne filmy Juraja Jakubiska. Už na prvom Viennale v roku 1967 bol ocenený slovenský film Tango pre medveďa. V tohtoročnej ponuke sme slovenským, ani český film nenašli Chýbajú aj filmy ostatných kinematografií bývalého východného bloku
Na Viennale 2012 bude uvedených cez 300 filmov, v hlavnom programe 138 celovečerných a 62 dokumentov Tohtoročná ponuka filmov je veľmi pestrá, rôznorodá, divácky atraktívna. Bohužiaľ, ani tohto roku sa nepodarilo nadviazať kontakty s bratislavským MFF. Viennale na ponuku spolupráce údajne nereagovalo, ako sme boli informovaní na tlačovej konferencii bratislavského festivalu.
Na úvod uvidia diváci americký film Argo, údajne najhorúcejšieho kandidáta februárového udeľovania Oscarov, výročných cien Americkej filmovej akadémie. A už 29. novembra ho uvedie do slovenských kín distribučná spoločnosť Continental film. Ide o tretí režijný film herca Bena Afflecka a v poradí o jeho 56 herecký film od roku 1981. U nás poznáme niekoľko jeho filmov, pripomeňme aspoň jeho predchádzajúcich režíjnych kriminálny príbeh Mesto (2010) a z hereckých napríklad Pearl Harbor, Armageddon alebo 200 cigariet. Argo je príbeh, ktorý začína 4. novembra 1979, keď skupina iránskych študentov obsadila americké veľvyslanectvo v Teheráne a zajala 52 ľudí, ktorých držali v zajatí 444 dní. Uprostred chaosu sa podarilo šiestim Američanom ujsť a nájsť útočisko v dome kanadského veľvyslanca Kena Taylora. Aby USA mohli dostať týchto 6 diplomatov späť do Ameriky, Tony Mendez (Ben Affleck) prichádza s plánom - prepašovať ich ako filmový štáb kanadskej televízie CBC, ktorá nakrúca film s názvom Argo. Celá operácia následne má názov „Canadia Carper“ a Amerika sa Kanade odvďačila tak, že ocenila Kena Taylora najvyšším vyznamenaním - Zlatou medailou Kongresu. Výrobné náklady filmu boli 44,5 milióna dolárov a už za prvý víkend v kinách zarobil film 20 miliónov dolárov. Ide o politicky ladený príbeh, aktuálny dodnes.
Diváci uvidia víťazné filmy hlavne z Berlinale a z Cannes. Z Berlinale nprílad maďarský film Len vietor (Csak a szél), ktorý získal tri ceny - Veľkú cenu poroty - Strieborného medveďa, Cenu Amnesty International a Cenu priateľstva. Príbeh o všednej rómskej rodine bol nakrútený podľa skutočnej udalosti a končí tragicky, vraždou nevinných obetí bandou násilníkov. Film nemá zatiaľ naplánovanú slovenskú premiéru v kinách. Z filmov ocenených v Cannes to bude rumunsky film Za kopcami, ktorý získal Cenu za scenár pre režiséra Cristiana Mungiu a ocenené boli aj dve herečky z filmu. Film bol nakrútený vo francúzsko-belgickej koprodukcii. Uvidíme ho vo filmových kluboch a bude uvedený aj na blížiacom sa MFF v Bratislave. Je to príbeh o láske a slobodnej vôli, o boji dobra so zlom. Nebude už tradične chýbať film najstaršieho žijúceho 104 - ročného portugalského režiséra Manoela de Oliveira, film nemeckého gay režiséra Rosa von Praunheima, rakúsky dokument Fragmenty z Kubelku od Martina Kudláčka, absolventa pražskej FAMU o rakúskom filmárovi, architektovi, hudobníkovi Petrovi Kubelkovi, najdlhší film festivalu, ktorý trvá 232 minút. Pripomínam retrospektívu filmov Fritza Langa vo Filmmuseu, poctu rakúskemu kameramanovi a fotografovi Wolfovi Suschitzkemu, na programe je niekoľko ruských dokumentov, portrét herca Tonyho Curtisa, kazachstanský film Študent a zvučku Viennale od nedávno zosnulého Chrisa Markera. Pocta vzdajú aj anglickému hercovi Sirovi Michaelovi Caine. Diváci uvidia desať jeho filmov, ale aj Allenovu komédiu Hanna a jej sestry.
Do Viedne zavíta vyše sto osobností svetového filmu, hlavne režiséri a herci premietaných filmov. Pripomeňme aspoň francúzsku herečku Isabelle Huppert, režisérov Wernera Herzoga (Nemecko), Hala Hartleyho (USA) a Oliviera Assayasa (Francúzsko).
Kiná sú v centre mesta, vstupné je 9 eur a toľko stojí aj katalóg , ktorý má neuveriteľných 424 strán.