Na záver niekoľko naj z karlovarského festivalu

KV-logoFestival nie sú len súťažné filmy, zaujmú zvyčajne mimosúťažné , časom overené. Lenže festivalu udáva tón hlavná súťaž. Tá bola tohto roku o niečo „chudšia“ ako po iné roky. Kožu na trh nieslo len dvanásť filmov, ktoré sa zamerali, až na malé výnimky, na beznádej, sociálne problémy, hľadanie identity a rozrastajúcu sa zločinnosť. Nie práve ducha povznášajúce sa konštatovanie. Teda malá rekapitulácia, čo priniesla hlavna súťaž 45. MFF v Karlových Varoch, na ktorom sa celkovo premietlo 180 filmov a nie viac. Iné údaje sú nesprávne.

K trom najzrelším filmom tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke, patrili český film Tri sezóny v pekle Tomáša Mašína, vďaka autenticite zobrazenej doby, remeselnej precíznosti, výtvarnej stránke, ktorá rozprávanie umocnila a zrelým hereckým 15409-hitler-v-hollywooduvýkonom. Druhým bol Hitler v Hollywoode belgického režiséra Frédérica Sojchera, ktorý sa originalitou vymykal z rámca celej súťaže. Tvári sa ako dokument o veľkej hviezde francúzskeho filmu (Micheline Presle) a nastoľuje jednu z najzávažnejších tém súčasnosti – uplatnenie sa ( ak chcete prielom) národných kinematografií Európy v záplave americkej produkcie. Snímka nebrojí proti Hollywoodu, ale tvrdí, a to spôsobom originálnym, novátorským a múdrym, že aj oni budú mať silných protihráčov, keď sa o to Európa bude skutočne snažiť. Škoda, že si ho všimla len porota FIPRESCI , ktorá mu udelila svoju cenu a nezabudla naň ani Ekumenická jury - tá mu prisúdila Osobitné uznanie. A tretím bol víťazný film festivalu, ocenený Krištáľovým glóbusom, španielsky snímka Moskytiéra režiséra Augustí Vilu. Snímka rieši azda najpokrývenejšie rodinné 14369-moskytiera-la-mosquitera_resizevzťahy na filmovom plátne a z toho vyplývajúcu manželskú krízu. Odcudzenosť, neschopnosť komunikácie je podaná s nadhľadom, s veľkou dávkou humoru a navyše so zrelými hereckými výkonmi. Iba na okraj: Géraldine Chaplinová hrá vo filme senilnú starú matku, ktorá neprehovorí ani slovo a na plátne sa len mihne. Zato sa dosť zaádzajúco objavujú správy akoby , nedajbože, hrala hlavnú úlohu, citujú sa jej uznanlivé slová o scenári. Nesporne doplňuje obraz rodiny, ale jej úloha je len epizódna a kto tvrdí iné - film nevidel.

O najšokujúcejšiu zločinnosť a zvrátenosť sa podelili tri snímky – poľský film Matka Tereza od mačiek v réžii Pawela Salu, Sladké zlo francúzskeho režiséra Oliviera Coussemacqa a kanadský film Trúchlenie pre Annu Catherine Martinovej. Prvý ide pod povrch problému najhlbšie i keď sa motivácia tak hrozného zločinu ( zavraždenie matky) v normálnej rodine môže zdať nedostatočná. Vrah je agresívny manipulátor, ktorý podľahne módnej psychotronike a navráva si výnimočnosť. Jednoznačne adept pre psychiatra, len si to rodina nechce pripustiť. Zaujímavosťou je, že sa dej vyrozpráva pospiatky. V druhom je hlavnou hrdinkou mladé vyšinuté dievča, oscilujúce medzi zlobou a záchvatmi nehy, čo jej však nebráni zničiť a rozložiť jednu normálnu rodinu. Dievčinu nabokovského typu vynikajúco zahrala Anaïs Demoustierová (Cena za herecký výkon). V treťom je nezmyselný zločin len impulzom pre matku prehodnotiť svoj život. Našťastie, snímka má otvorený koniec a môžete si popustiť uzdu fantázie.

Najdepresívnejšie vyzneli ruský film Iné nebo Dmitrija Mamuliju pre bezvýchodiskovosť a stratu identity gastarbeiterov vo 15726-sladke-zlo_resizeveľkom meste a iránsky film Sú veci, ktoré nevieš Fardin Zahiba Zamaniho o monotónnej a nudnej jazde taxikára pod Teheráne. S veľkou fantáziou môžete vydedukovať, že intelektuál v súčasnom Iráne to nemá na ružiach ustlané. Zdĺhavo o hľadaní identity hovorí čínsky film Diago Chi Zhanga, na príbehu mladého muža, ktorý po vrátení polostrova Macao Portugalcami Číňanom, dlho nevie kam patrí.

Manipulácia sa najvypuklejšie odrazila vo filme Brat a sestra argentínskeho režiséra Daniela Burmana. Dominantná egoistická sestra šikanuje brata ad absurdum, len keď sa vymkne z pod jej vplyvu, sa zblížia. Najzaujímavejší animovaným filmom bol Kuky sa vracia Jana Svěráka. Medzinárodná jury si s ním šalamúnsky poradila dala mu Osobitnú cenu poroty.Podľa mojej mienky je to film vynikajúci, originálny, čo sa týka animácie novátorský, ale nehodíil sa do tejto súťaže.

16469-herecky-ksenija-marinkovic-a-natasa-dorcicNajlepšia a jediná veselohra prišla z Balkánu pod názvom Ostane to medzi nami chorvátskeho režiséra Rajka Grlića o šarmantných neverníkoch a pomysleli sme si, že by si zaslúžila nejakú cenu. Kvôli humoru, ľahklosti, vynachádzavej réžii a hereckým výkonom, nielen Mikiho Manojloviča, ale celého ansámblu. Viem, že veselohry sa nepovažujú za umenie a prekvapilo ma, že to konečne niekto vyvrátil a uznal, že je to tiež umenie ( Cena za réžiu).

Najväčšej pocty sa dostalo režisérom Nikitovi Michalkovovi a Jurajovi Herzovi, ktorý si prevzali Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.

Najúspešnejším Slovákom bol Jaro Rihák, ktorému Filmová nadácia RWE & Barrandov Studio odovzdala v Karlových Varoch nadačný príspevok za najlepší scenár v súťaži k filmu Na drugu stronu, na ktorom pracoval 10 rokov.

Foto:

Záber z filmu Hitler v Hollywoode

Záber z víťazného španielskeho filmu Mokytiéra

Držiteľka Ceena za najlepší ženský herecký výkon filme Sladké zlo Anais Demoustierová

Herečny z filmu Ostane to medzi nami - Ksenija Marinković a Nataša Dorčić

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.