Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch odštartoval mimosúťažným filmom režisérov Glenna Leyburna a Lisy Barros D´Sa Dobré vybrácie (Goods Vibrations). Obaja sa narodili v Severnom  Írsku a o nakrútení príbehu Terriho  Hooleya uvažovali desať rokov. Terri je v Belfaste hviezdou, ale mimo Írska ho nikto nepozná. Životný osud zakladateľa belfastskej punkovej scény však zatienila britská herečka Helen Mirren, ktorej na 47. MFF v Karlových Varoch na úvod slávnostne udelili Krištáľový glóbus za mimoriadny prínos svetovej kinematografii.

 Zo súťažných filmov sme zatiaľ videli štyri snímky, a to portugalský western  odohrávajúci sa pre sto rokmi Na slamenej ceste režiséra Rodrigo Areiasa a norský súťažný príspevok Martina Lunda Henrik na tému, že keď máte vyše tridsať rokov puberta by sa mohla už odporúčať. Kanadský film režiséra Rafaȅla Ouelleta  Kamion sa cez náhodné usmrtenie ženy, ktorá skrížila cestu skúsenému kamionistovi,  prepracuje k prehodnoteniu komplikovaných vzťahov otca a jeho dvoch synov. Osobitnú pozornosť si zaslúži rakúsky film Hüseyna Tabaka Tvoja krása nemá cenu... Názov filmu si režisér vypožičal z básne tureckého básnika Asika Veysela a Veysel je aj meno dvanásťročného hlavného hrdinu, ktorý sa s rodičmi prisťahoval do Rakúska. Téma je imigrácia, asimilácia a v neposlednom rade stále aj ako Damoklov meč visiaca hrozba deportácie. Udalosti sledujeme a prežívame očami Veysela (Abdulkadir Tuncer). „Bolo dôležité, aby to boli deti, ktoré ešte nemajú skúsenosť z filmom. Vyberali sme z 800 detí a dvadsať z nich uspelo. Kadir však od začiatku vedel, čo bude hrať, lebo má prirodzený cit.“ Je to režisérov debut a nemyslí si, že téma je špecificky Rakúska.„  „Problém imigrácie sa týka mnohých krajín, a preto som sa naň chcel pozrieť očami malého chlapca, lebo deti nemôžu za rozhodnutia rodičov."Narodil som sa v Turecku, ako trojročný som prišiel do Rakúska, otec je Kurd, matka Turkyňa, ale pre mňa je jedno, kto s te a odkiaľ pochádzate“, povedal Kadir a vyslúžil si veľký potlesk.

Hviezda festivalu Helen Mirren

Helen Mirren, vlastným menom Helena Lydia Mironoff,  dostala v roku 2003 Rad britského impéria, bola štyri razy nominovaná na Oscara, jedného získala za úlohu Alžbety II. vo filme Kráľovná (2007) a v tom istom roku si vyslúžila aj Zlatý glóbus a cenu Emmy. Má na svojom konte štyri ceny BAFTA, tri Zlaté glóbusy, štyri ceny Emmy a dva razy sa stala najlepšou herečkou na canneskom filmovom festivaleDo Karlových Varov zavítala v sprievode svojho manžela slávneho amerického režiséra Taylora Hackforda.

„ Myslím si“, povedala na tlačovej besede, „že žena má stále väčší význam v spoločnosti a je stále produktívnejšia. Teraz v roku 2012  je situácia úplne iná ako pred desiatimi rokmi a predpokladám, že o ďalších 10 až15 rokov bude zase iná. Mám na mysli fakt, že ženy  budú stále viac na očiach verejnosti.“  Herečka bola jedna z mála  žien, ktoré sa nebála odhaliť vo filmoch a demonštrovať svoju ženskosť. „Spravila som to vo svojich dvadsiatich rokoch, ale nikdy som nemala pocit, že by ma táto skúsenosť obohatila a dala mi väčšiu silu. Prosto urobila som to, lebo do istej miery verím v oslobodenie od konvencií , ale kedy sa prekročí táto hranicu,  nie je mi dodnes jasné. Rozhodne si však myslím, že je zavrhnutia hodné, osobitne vo filme, že násilie a mučenie je prijateľnejšie ako nahota a sexualita. To mi pripadá skutočne hrozné. A nemôžete to vždy  vyčítať len na filmárom, lebo oni vedia, čo chce publikum a trochu sa podkladajú divákom. Teda mali by sme sa podívať radšej sami na seba. “ Na otázku či by sama nemala chuť zasadnúť za  režisérsky pult povedala: „Už som v Amerike režírovala krátky film pre televíziu a proces sa mi veľmi páčil. Zistila som, že je to fantastická práca. Ale už to robiť nebudem, pretože sa som herečka a nie režisérka. Keby som bola chcela byť režisérkou  tak by som ňou bola. Keď som film dokončila  ponúkli mi ďalší aj celovečerný, ale povedala som: Nie.  Byť herečkou ma  baví a myslím si, že je to môj osud. Ten som si zvolila, nechcem meniť role. Chcem však povzbudiť ostatné režisérky, aby som v budúcnosti mohla s nimi spolupracovať.“

Maďarský oscarový režisér István Szabó jej ponúkol hlavnú úlohu vo filme Dvere (The Door). Aká to bola pre ňu skúsenosť. „Úprimne povedané  bola to jedna  z najťažších úloh, ktoré som kedy hrala, možno aj najťažšia. Ono to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale pociťovala veľkú zodpovednosť za to, že to bol maďarský príbeh, stredoeurópsky príbeh, ktorý súvisel s históriou strednej Európy, s prvou svetovou vojnou, s komunistickou skúsenosťou. Neustále  som mala  pocit, že nie som dosť dobrá. Musela som sa zveriť Istvánovi, bola som v jeho rukách a musel mi pomôcť pozrieť sa za tie  dvere Bolo to skutočne ťažké. Nakrúcanie však malo jednu výhodu , nepotrebovala som mejkap, ráno mi stačilo päť minút a bola som pripravená. To bolo fantastické.“

Filmografia čerstvej držiteľky Krištáľové glóbusu je bohatá.  Spomeniem napríklad filmy Šialenstvo kráľa Juraja, Gosford Park, Dievčatá z kalendára, Dôstojník a gentleman, Red, Biele noci. Posledný bol pre manželov osudným. Režisérom bol Taylor Hackford, ktorý doplnil, že sa príbeh ruského tanečníka, hral ho Michail Barišnikov, nakrúcal väčšinou v Helsinkách, ale podarilo sa získať niekoľko záberov z Ruska, konkrétne z Leningradu a prepašovať do filmu. Film mal pre neho osobitný význam, lebo sa zoznámil so svojou manželkou a sú spolu už 15 rokov „ Z nejakého dôvodu som bola na okamih hollywoodskou herečkou, lebo som dokázala predviesť pomerne slušný ruský prízvuk. A tiež dobrá skúsenosť, lebo to bol môj druhý veľký film, dovtedy som nakrúcala len nízkorozpočtové britské filmy.“  Manželia by po dlhšom čase boli radi spolupracovali na ďalšom spoločnom projekte, ale  malo to háčik. “Snažili sme sa, ale nikdy to nebolo šité na mieru pre nás oboch. A potom prišilo Hniezdo neresti o manželoch Joe a Sally Conforovcoch, ktorý založili v Nevade prvý legálny nevestinec  a mohli sme, konečne, pracovať spoločne. Taylor urobil všetko pre tento námet, získal finančné prostriedky a vďaka jeho réžii je film tak pozoruhodný. “

Dva filmy prirástli herečke k srdcu, a to melodráma Posledná stanica Michaela Hoffmana o posledných dňoch veľkého spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého  a spomínané Dvere Istvána Szabóa o spisovateľke Magde Szabó. O úlohách Sofie, Tolstého manželky, a úlohe Emerenc hovorí. "Oba filmy mali vynikajúci scenár, takže hrať bola radosť. Sofia má srdce na dlani, je to neskutočne emocionálna a otvorená postava. Emerenc bolo ťažšie zahrať, lebo je to  veľmi komplikovaná postava, vlastne neviete ani, či  bola kolaborantka alebo hrdinka“.

Alžbeta I. je Angličanka a za úlohu vo filme Kráľovná dostala Oscara. Ako sa pripravovala na túto rolu. „Bola to veľká výzva. Vedela som, že ľudia v Anglicku a na celom svete vedia, ako kráľovná vyzerá, ako hovorí,  ako chodí a poznajú jej hlas. A vedela som, že všetkým týmto prvkom musím venovať pozornosť. A okrem toho v mojej zemi  všetko, čo súvisí s kráľovskou rodinou,  je v centre pozornosti, vyvolá určitú kritiku, diskusie, ale v istom momente si uvedomíte, že o to ide. Bola som si vedomá , že na tom musím skutočne popracovať. Pozrela som si veľa záberov s kráľovnou, preštudovala veľa jej portrétov. Na rozdiel od Alžbety I. ktorá svoju imidž chránila, je Alžbeta II. liberálna a necháva maliarom voľnú ruku. A v tej chvíli som si uvedomila, že aj som umelkyňa a stvárňujem jej portrét. Bude to môj portrét kráľovnej a nie jej replika.  A od tej chvíle, keď som o úlohe začala uvažovať ako o osobnom portréte, vedela som, čo mám robiť. Takže je v tom i veľa i zo mňa.“

Helen Mirren  nedávno začala nakrúcať film v Izraeli s režisérom Deanom Parisotom, ktorý má pracovný názov Červený Sequel, v ktorom hrajú aj Anthony Hopkins a Bruce Willis a tiež sa pripravuje snímka pod názvom Hitchcock v réžii Sachu Gervasiho, kde sa opäť stretla s Anthonym Hopkinsoma, hrá v ňom Hitchcockovu manželku Almu Reville . „Pripravovaný Červený  Sequel má výborný scenár a je to jeden z tých, pre ktoré sa snažíme získať finančné prostriedky, žiaľ, nie vždy sa to podarí. Čo sa týka mojej skúsenosti,  Izrael je pozoruhodná krajina a Tel Aviv nádherné mesto. Keď ste v tej zemi, chcete sa dozvedieť oveľa viac o ľuďoch, ktorý tam žijú a o ich problémoch. Sú  výnimoční, statoční, zoznámila som sa tam s mimoriadnymi ľuďmi a urobili  na mňa veľký dojem. Dúfam, že sa film dokončí. A čo sa týka filmu Hichcock  ten má tiež vynikajúci a zaujímavý scenár.“

Padla aj obligátna otázka, či má radšej divadlo alebo film a dočkali sme sa neobligátnej odpovede.  "Obe sú rovnako zaujímavé a podnetné. No film je svet predstavivosti a imaginácie. Keby som si mala vybrať asi by som zvolila film, pretože proces nakrúcania som si zamilovala.  Bola by to však ťažká voľba.“