Tvorbu Alberta Marenčina pripomenie päť filmov

Lumierelogo resizeS menom Alberta Marenčina sa v slovenskej kinematografii spája viacero významných diel našej filmovej histórie. Niektoré z nich uvedie v cykle Hommage: Albert Marenčin Filmotéka Kina Lumière, okrem toho divákom predstaví aj filmy, ktoré boli blízke jeho naturelu alebo ho inšpirovali v tvorivej práci. Výber pripravil jeho priateľ a spolupracovník Juraj Mojžiš a prvý z filmov sa premietne už v utorok 14. mája o 18.15 hod.

„Albert Marenčin bol scenárista, dramaturg, prekladateľ, básnik, výtvarník a predovšetkým surrealista. V 60. rokoch minulého storočia bol vedúcim I. tvorivej skupiny, na ktorej pôde vznikli tie najprogresívnejšie diela onej dekády,“ hovorí kurátor Filmotéky Michal Michalovič. „Ešte v marci nás zastihla smutná správa o jeho úmrtí, preto cieľom cyklu Hommage: Albert Marenčin je aspoň stručne pripomenúť Marenčinove inšpiračné zdroje, jeho scenáristickú prácu, ale aj pôsobenie v tvorivej skupine,“ vysvetľuje zaradenie cyklu do filmotékového programu.

Cyklus piatich filmových večerov má vnútornú štruktúru, do výberu ju vniesol filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, Marenčinov blízky  priateľ a spolupracovník. Diváci uvidia dva francúzske filmy Pépé le Moko (1937) režiséra Juliena Duviviera, jedného z typických predstaviteľov tzv. poetického realizmu, a mnohoznačný film Vlani v Marienbade (1961) režiséra Alaina Resnaisa, ktorý rozbíja bežné vnímanie času v chronológii udalostí. „Pépé le Moko patril k dielam formujúcim osudový príklon študenta k čaru i tajomstvu rozprávačského umenia sprostredkovaného médiom filmu a Vlani v Marienbade zasa suverénne zdôraznil rozprávačovu individualitu, ktorá v aktuálnom čase znamenala legendárny impulz českému a slovenskému ´novovlneniu´,“ povedal o výbere dvoch francúzskych filmov Mojžiš. „Napokon, práve takýmito cestami Albert Marenčin prehĺbil svoj záujem o tzv. silné filmy a o ich pretrvávajúci význam. A naisto si nemýlil inšpirujúce momenty tvorby s rôznymi ´diplomatickými´ hrami a inými nečistotami schvaľovacích procesov socialistickej kinematografie.“

o slovenských filmov sa premietne Pieseň o sivom holubovi (1961) Stanislava Barabáša, ku ktorému napísal Piesenosivom resizeMarenčin scenár spolu s Ivanom Bukovčanom, Panna zázračnica (1966) Štefan Uhra, adaptácia rovnomennej novely Marenčinovho priateľa, spisovateľa Dominika Tatarku, a Sladký čas Kalimagdory (1968) Leopolda Laholu, ktorý mu ako exulantovi umožnil nakrútiť práve Marenčin. Podľa Mojžiša „dokumentujú rôzne vrstvy Marenčinovho pôsobenia v slovenskom filme. Pieseň o sivom holubovi reprezentuje v našom výbere autorskú účasť v podobe scenára, a teda aj významný podiel na dešifrovaní skrytých významov inšpiratívne zreťazených príbehov. Panna zázračnica a Sladký čas Kalimagdory zasa ukazujú v danom čase nezastupiteľnú úlohu dramaturga pri výbere a scenáristickej príprave literárnej látky i na jej filmovej vizualizácii. Uhrove čítanie Panny zázračnice Dominika Tatarku nepochybne prehĺbili motívy reflektujúce kruté skúsenosti oboch totalitných spoločností. Adaptácia fantazijného príbehu Jana Weissa vo filme Leopolda Laholu Sladký čas Kalimagdory zasa posilnila líniu zložito štruktúrovaných príbehov a ich znepokojujúcej vizualizácie,“ uzatvára Mojžiš.

Výber filmov v cykle Hommage: Albert Marenčin nevyčerpáva záujmy a pôsobenie Alberta Marenčina v oblasti kinematografie, „no veríme, že je to dôstojná pripomienka tejto pozoruhodnej osobnosti, okrem iného aj regenta ubudoxológie pre Slovensko a priľahlé oblasti,“ uzatvára Michal Michalovič. Všetky filmy sa premietnu v druhej polovici mája, tri z nich lektorsky uvedie Juraj Mojžiš.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.