Karlove Vary: Filmy o osamotenosti, prírode a absurditách

KV logo resizeAk si rýchlo neviete spomenúť, čo nakrútil americký režisér William Friedkin tak stačí pripomenúť Francúzsku spojku, ktorá získala päť Oscarov. Potom nasledoval Vymetač diabla a po ňom kultový thriller Mzda strachu. Dnes sa film v digitalizovanej verzii premieta po celom svete. Williamovi Friedkinovi udelili na festivale Kryštáľový glóbus za mimoriadny prínos svetovej kinematografii. Cenu riaditeľa MFF Karlovy Vary dnes odovzdali aj populárnemu českému hercovi a scenáristovi Zdeňkovi Svěrákovi.

Z islandského do českého zapadákova
Keď sa festival prehupol do druhej polovice hlavná súťaž celovečerných hraných filmov začala naberať na obrátkach. Po vcelku priemerných filmov, až na malé výnimky, zlom nastal uvedením islandského filmu Paríž Severu (Paris Pariz Severu resizenorðursins). Režisér Hafsteinn Gunnar Sigurðsson rozohral a netradične rozpitval vzťah otec - syn, ale aj vzťah muž, žena a dieťa. Hugi, učiteľ na základnej škole, niekde na východe Islandu, prepadol alkoholu, chodí na skupinovú terapiu abstinujúcich alkoholikov a nie je šťastný. Aby toho nebolo málo prikvitne ešte jeho otec z potuliek po Thajsku. Hugi, ktorý sa pred časom presťahoval z Reykjaviku, nevie zabudnúť na svoju lásku a nový vzťah sa mu nevydarí. Nie je to veľký hrdina, skôr pasívny človek. Nakoniec sa vzťahy medzi hrdinami tak zamotajú, že možno z tejto šlamastiky už niet východiska. Sklame ho bývalá milenka, druhá sa dokonca vyspí s jeho otcom, pekné priateľstvo medzi mladým chlapcom a hlavným hrdinom už nemá perspektívu, ale napriek tomu sa mladý muž vzchopí a dokáže opustiť toto bohom zabudnuté miesto a pokúsi sa dať svojmu životu nový zmysel. Snímka je štýlovo čistá, dej plynie bez zádrhelov, nezaznejú falošné tóny, hrdinom veríme. Všetko je pravdepodobné, pochopiteľné i odpustiteľné. Deje sa to Díra resizebez fanfár, jednoducho a účinne. Myslím si, že je jeden z ašpirantov na cenu. Takýto chválospev si však nezaslúži český súťažný príspevok, debut herca a divadelného režiséra Miroslava Krobota Díra u Hanušovic. Kým v islandskom filme, v ktorom jednu z úloh hrá aj krásna príroda a hrdinovia sú ňou do istej miery determinovaní, teda rezignácia a depresívne stavy sú opodstatnené, v malebnej moravskej dedinke niet dôvodu na takú skepsu a ustavičné opíjanie sa. Ivan Trojan a Tatiana Vilhelmová robili síce čo mohli, ale epizódnu roztrieštenosť príbehu nedokázali vylepšiť. Tvorcovia sa síce netaja, že sa inšpirovali do istej miery absurdnou drámou 60.rokov, no výsledok je rozpačitý. Bezvýchodiskovosť situácie je viac ako Fair Play resizesporná, niet dôvodu na takú beznádej a najväčším handicapom je nedostatok humoru. Nová vlna 60. rokov nadhľadom a humorom sršala, veď to ju tak preslávilo. Pripúšťam, že vidieť Krobotov film po islandskom, kde všetko do seba zapadá, nebolo najšťastnejšie. Myslím si, že česko-slovesko-nemecký koprodukčný film Andrey Sedláčkovej Fair Play má väčšiu šancu ako Krobotov režijný debut. O filme sme pri premiére na Slovensku vo Filmpresse už podrobne pásali, ale zopakujem o čo v ňom ide. Snímka hovorí o problémoch vo vrcholovom športe, tvrdom a vyčerpávajúcom tréningu, obetiach, ktoré museli športovci priniesť, no najmä o dobe, na ktorú nepochopiteľne mnohí spomínajú s nostalgiou. Fair Play pripomenie ako sa nefair hralo s ľuďmi, ako ich zbytočne šikanovali za úplné hlúposti, ako sa ničili a lámali charaktery. Sympaticky vyznela aj hlavná predstaviteľka Judit Bárdoš, ale mimoriadny výkon podala najmä Anna Geislerová v úlohe jej osudom ťažko skúšanej matky.

O márnom boji človeka s prírodou
Kukuričný ostrov resizeO spojitosti človeka s prírodou sa zaoberá koprodukčný film gruzínskeho režiséra Georgea Ovashviliho Kukuričný ostrov (Simindis kundzuli). Príbeh sa odohráva na rieke Inguri, ktorá je prirodzenou hranicou medzi Gruzínskom a Abcházskom. Uprostred rieky je malý ostrov, ktorý podľa hlavného hrdinu patrí tomu, kto ho stvoril, a tam sa rozhodne postaviť chatrč a sadiť kukuricu. Film takmer bez slov (text na polovicu poznámkového bloku), s pôsobivou kamerou Elemera Ragalyiho, v pomalom tempe vyrozpráva lopotenie starca a jeho vnučky na pozadí občianskej vojny na začiatku 90. rokov. Starec si s patrolami krúžiacimi okolo ostrovčeka a problémami dozrievania svojej 16-ročnej vnučky vie poradiť, ale s prírodou je bezmocný, tento boj je vopred prehratý. A navyše dráma plná symboliky, jemne, ale o to naliehavejšie, apeluje aj na zdravý rozum pri zbytočných vojnových konfliktoch. Vizuálne mimoriadne pôsobivý film bol ukážkou zrelého filmového majstrovstva.

Voľný pád experimentátora Györgya Pálfiho
Volny pad resizeMaďarský režisér György Pálfi je známy tým, že rád prekvapuje i šokuje. Tento večný experimentátor sa tentoraz uviedol skutočne originálnym dielom Voľný pád (Szabadesés). Úvodná scéna: stará žena dá večeru manželovi, vyberie sa na strechu a skočí. Bezvládne leží na tvrdej zemi, ale po chvíli sa zviecha a znovu šliape domov po schodoch. A to zopakuje viac razy. Film je poskladaný z rôznych epizód, ktoré sa odohrávajú za dverami jedného činžiaku. V jednom byte žijú tak sterilní manželia, že sa milujú len zabalení do igelitovej fólie, v druhom je nahota najväčším výstrelkom módy, v ďalšom vtipne defílujú sitcomy. Epizódy ne sebe nenadväzujú, ale v každej z nich Pálfi kriticky komentuje súčasné neduhy, ľudské i politické. Vyhlásil, že nenakrúca politické veci, lebo na to je jeho život príliš krátky, radšej sa venuje univerzálnejším veciam a ľuďom. Pre bežného diváka ťažko stráviteľnému galimatiášu, však nemožno uprieť originalitu a presne cielenú kritiku na súčasnosť.

Welkome home 2 resizeRuská režisérka Angelina Nikonova,ktorá dlhé roky žila a študovala v Amerike, sa prezentovala snímkou Welkome Home. Dej je situovaný do New Yorku kde snívajú svoj americký sen bývalá modelka, herec a zároveň predavač kobercov, jeho bratranec, ktorý by chcel byť ženou a ruská dôchodkyňa. Lenže súčasná Amerika nie je už tou zemou, ktorou bývala a všetko dopadne inak, ako si predstavovali, vysnívali. Sú to v podstate vykorenení ľudia, ktorí nepatria ani do novej vlasti, ani domov. Ich smutno-smiešne osudy režisérka vyrozprávala s humorom, láskyplne, ale nešetrila ich. Poukázala na ich slabiny, problémy adaptabilnosti na zmenené podmienky a tiež na pocity vykorenenosti vo svete, kde sú síce hranice otvorené, ale tie v nás neustále pretrvávajú. Milý film vyniká aj dobrými hereckými výkonmi najmä Olgy Dihovichnej a Karrena Karaguliana.

Osud židovských hudobníkov počas nacizmu
V tichu resizeZdeněk Jiraský po úspechu filmu Poupata, nakrútil podľa námetu  slovenskej muzikologičky Agaty Schindler, žijúcej v Drážďanoch, snímku V tichu. V kombinácii dobových dokumentov, hraných pasáží z predvojnového života a tragických osudov židovských hudobníkov po nástupe nacizmu, vzniklo v slovensko-českej koprodukcii formálne  i emocionálne zaujímavé dielo. Spomína sa slovenský skladateľ Karol Elbert, klaviristka Edit Krausová, baletka Alica Flachová, riaditeľ Drážďanského divadla Arthur Chitze, vokálna skupina Comedian Harmonists. Slovensko- českú snímku  uviedli v sekcii Zvláštne uvedenie za prítomnosti autorky námetu v karlovarskom Mestskom divadle. Film si však zaslúži väčšiu pozornosť pre pokus o invenčnejší spôsob spracovania frekventovanej a obohratej témy , preto sa k nemu pri jeho premiére na Slovensku podrobnejšie vrátime.

Kto budú víťazmi tohtoročného festivalu sa dozvieme až v sobotu večer.     
 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.