Ovácie pre Silvestera Stalloneho

Cannes2019logo resizePoučený veľkým nátreskom na rendez-vous s Alainom Delonom, ďalšie stretnutie s americkou hviezdou Silvesterom Stallonem už usporiadali vo veľkej sále Debussy. A ani to nestačilo, taký veľký bol záujem. Potlesk a ovácie nemali konca kraja. Sly, ako sa mu hovorí, neostal nič dlžný svojej povesti, bol to zážitok stretnúť sa človekom, ktorému meno showman skutočne patrí. Lebo Sly ním je telom i dušou.

Odpovedal na všetečné otázky rýchlo a nezabudol nejaké scény aj zahrať. Diskusia sa krútila najmä okolo dvoch filmov, ktoré ho preslávil – Rockyho a Ramba. Na otázku ako dosiahol s Rockym taký úspech (nakrútil o ňom šesť filmov, prvý v roku 1966) povedal, že netušil, že bude až tak úspešný. „Možno preto, že to bol zrazu novodobý fenomén, človek, ktorý Stallone resizedokázal veľa a napriek tomu to nebol banálny príbeh“, zdôraznil Sly. Filmy o Rambovi vznikali už v inom čase, bolo to obdobie Vietnamu o ľuďoch, ktorí sa odtiaľ vracali psychicky poznačení. Snažil sa z Ramba vytvoriť človeka, ktorý v istom slova zmysle dával nádej a bol vzorom. Z hercov obdivoval Kirka Douglasa, najviac ho ovplyvnil. O hereckých kreáciách Stalloneho sa vie dosť aj o tom, že bol tri razy ženatý, ale, že je aj dobrým scenáristom o tom už menej. Príbehy si písal sám a obšírne sa o tejto práci rozrozprával. Jedna z jeho dcér sa chce takisto stať spisovateľkou a scenáristkou a upozorňoval ju na úskalia tejto profesie slovami :„Dávaj si pozor čo popíšeš, vyberaj si starostlivo námety, aby sa potom nehovorilo, ktorý blbec to napísal.“ Stalloneho to obišlo, lebo obdivovatelia Rockyho a Ramba to o ňom nevyhlasovali.

 

O mafii z iného pohľadu
Taliansko sa opäť predstavilo filmom z prostredia azda neporaziteľnej mafie, a to snímkou Marca Belloccchia Zradca Zradca resize(Le traître). Ústrednou postavou je bohatý mafián, ktorý sa so svojom mladou manželkou a malým synom rozhodne žiť v Brazílii. Samozrejme, v luxuse. Jedného dňa ho zatknú a dramaticky eskortujú do Talianska. Odohráva sa to v čase, keď sa odvážny sudca Giovanni Falcone plnou vervou pustil do sicílskej mafie. Počas vyšetrovania vznikne medzi oboma zvláštny vzťah, začínajú si jeden druhého vážiť. Mafián, Tommasso Buscetta, sa považuje za človeka cti a hovorí mu pravdu. Bývalí druhovia ho považujú za zradcu a nenávidia ho. Falconeho, ako je už histórie známe, preložia do Ríma a tam sa čoskoro stane obeťou atentátu, na radosť mafiánov vo väzniciach. Lenže doba sa zmenila a súdy si dovolia siahnuť už aj najskorumpovanejšieho politika Giulia Andreottiho. Film má výborné tempo, napätú atmosféru a nóvum je, že sa tentoraz pozeráme na mafiánov cez pohľad sudcov, ktorí si s nimi nedokážu poradiť. Vyšetrovania je viac ako cirkus a takých hercov ako sú odsúdení vrahovia by ste málokde našli. Pozoruhodný film, ako dopadne uvidíme.

 Kechiche a jeho štvorhodinový film
Kechiche resizeFrancúzsky režisér Abdellatif  Kechice, ktorý už získal Zlatú palmu za film Život Adèle, potrápil unavených festivalových nadšencov štvorhodinovým filmom Mektoub, my love: Intermezzo. Je to druhý diel podobnej snímky, ktorá vraj vlani v Benátkach vypískali. Čím chcel tentoraz  upútať publikum ? Tri hodiny výbornou muzikou, ilustrovanou trasením zadôčkov pekných mladých dievčat. V ďalšej hodine sa súloži, všade kde sa len dá, ale najmä na záchode. A to je všetko. Mnohí sa čudujú prečo nenakrúca radšej porno filmy, nebol by to aspoň podvod na diváka. Atmosféru leta, radosti zo života režisér vytvoriť dokáže, ale nič viac.

 Suleimanovo nebo a Trietovej Sibyl
Palestínsky režisér Elia Suleiman resizeSuleiman sa rozhodol bojovať za Palestínu s vysoko štylizovanou snímkou, často nezrozumiteľnou a zmätočnou. Palestínsky starec odcestuje do Paríža, aby na nejakom stretnutí prehovoriť v mene Palestíny a nakrútil o jej problémoch film. Najprv sa prechádza vyľudneným Parížom, potom sa stretne s mexickým režisérom, ktorý mu v podstate nič nepovie. Zaujímavosťou je, že vo filme Toto musí byť nebo (It Must Be Heaven) sa mihne Gael Garcia Bernal. Prečo práve on,  to mi nie je jasné.

 Ani francúzska režisérka Justine Triet sa filmom Sibyl nijako osobitne nevyznamenala. Sybil (Virginie Efira), ktorá chce byť spisovateľkou pracuje ako psychoanalytička.  No za každú cenu chce napísať román a do cesty jej príde ako Sybil resizepacientka mladá herečka Margot (Adèle Exarchopoulos), ktorá je tehotná s hlavným predstaviteľom filmu Igorom (Gaspard Ulliel), ktorý nakrúca. Sibyl sa vyberie za ňou do Stromboli, aby zachránila nakrúcanie, ale narobí viac zmätku ako je únosné, až do takej miery, že ju režisérka Mika (Sandra Hüller) musí poslať domov. Sibyl nie je práve vzorom vernosti a cnosti, vydá knihu inšpirovanú svojim životom, ale tak dlho manipulovala s ľuďmi, že sa to obrátilo proti nej. Možno keby sme film nevideli na festivale, prijali by sme ho zhovievavejšie, ale pri veľkých hráčoch je len do počtu. Všetci sme však už zvedaví, ako sa dnes porota rozhodne, lebo je tu aspoň päť želiezok v ohni.

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.