Ako posledný v hlavnej súťaži premietli v Cannes film Nikitu Michalkova Exodus – Unavení slnkom 2, čo je prvým dielom osemročnej práce tohto režiséra. Druhý nazval Citadela – Unavení slnkom 3. Všetko sa začalo v roku 1994, keď Michalkova táto téma zaujala, snímka Unavení slnkom reprezentovala Rusko na 47. canneskom festivale a získala Veľkú cenu poroty. Neskôr si k tomu pripísal Oscara za najlepší zahraničný film.

Michalkova trochu zarazilo čo všetko sa o filme Exodus v tlači popíše a okamžite zareagoval slovami: „Exodus nie je ani prostalinský, ani protistalinský dlhometrážny film. Je to film o láske medzi otcom a dcérou. Táto láska je skutočnou esenciou filmu“. Prezradil tiež, že sa dlho prehrabávali v archívoch o časoch druhej svetovej vojny a dodal: „Film sa nezaoberá víťazstvom sovietskej armády v druhej svetovej vojne, ale ukazuje okolnosti, ktoré k tomuto víťazstvu viedli.“ Hlavnú úlohu generála Kotova, ktorého degradujú na obyčajného vojaka si zahral sám režisér Nikita Michalkov. Úlohu milovanej dcéry zveril Nadežde Michalkovej, zhodou okolnosti vlastnej dcére, ktorá ešte ako dieťa hrala aj v prvom filme. Majora KGB Arsentjeva, ktorý zatkol a odsúdil Kotova, hrá Oleg Menšikov. Michalkovovi sa mnohé podarilo urobiť a uviesť na pravú mieru v pokračovaní osudu neprávom odsunutého generála, predovšetkým nájsť rovnováhu medzi dvomi znepriatelenými stranami. Nemci, pochopiteľne, nie sú vykreslení ako anjeli, ale ani ako jednorozmerné kreatúry, nepoznajúce nijaké emócie. Sú to nepriatelia, ale aj ľudia dobrí i zlí. Odvážna je napríklad scéna, keď nepriateľov nalietajúcich na ruskú loď Červeného kríža ani len nenapadne strieľať, sa z ničoho nič zatemní sa mozog jednému zo zranených a zostrelí jedno lietadlo. Odplata bola, samozrejme, krutá. A takých momentov je viac. Michalkovovi sa však tiež mimoriadne vydarili bojové scény. Sú efektné, priam bombastické a nie samoúčelné. I keď sú niektoré momenty príbehu trochu pritiahnuté za vlasy a nie celkom uveriteľné (napríklad záchrana milovanej dcéry na míne) nenarušia základnú líniu príbehu – túžbu otca za dcérou a naopak a bezbrehú nenávisť majora KGB ku generálovi. Ako sa tento film bude pozdávať medzinárodnej porote zistíme v nedeľu večer, keď sa slávnostne vyhlásia víťazi festivalu.

Kornél Mundruczó – veľmi osobitý a provokujúci maďarský režisér. Vyberá si témy, o ktoré by mnohí ani nezavadili a vždy prinesie niečo nové a zaujímavé. Jeho filmy patria však skôr pre divákov filmových klubov, ale na festivaloch to nie je mínus. Súťažná snímka Tender Son: The Frankenstein projekt (Krotká osoba – Frankensteinov plán) je súčasná obdoba príbehu Frankensteina Mary Shelley, ktorá román napísala vo švajčiarskych Alpách. Mundruczóa si môže každý interpretovať po svojom. Mne vychádza, že je to jeho svojské volanie po zodpovednosti jedincov za svoje činy. Tak ako sa Frankenstein nežiadal na tento svet, takisto ani mladý Rudi. Otec, povolaním filmový režisér, ho splodil so staršou ženou ako 16- ročný. Matka sa dieťaťa rýchlo zbavila, otca nezaujímal. Chlapec vyrastal v nejakom ústave a nikto o neho nejavil záujem. Nevie, kto je jeho otec, kedy sa narodil, koľko má rokov. Keď sa zrazu zjaví všetci sú šokovaní, čo za monštrum z neho vyrástol. Na nápravu je už neskoro. Mašinéria sa spustila a už sa nedá zastaviť. Otca si zahral sám režisér, syna Rudolf Frecska a jedinú osobu, ktorú má tento psychopat rád, Kitty Csíkos. Nie je to film na dobrú noc, ale stojí za to zamyslieť sa nad ním.

Tradičný benefičný večer, usporiadaný tentoraz nie v Moulin de Mougins, ale v luxusnom hoteli Eden Roc v Cap d'Antibes, bol aj prehliadkou rób. Dočítala som sa, že až 5,36 miliónov euro sa vyzbieralo pre chorých na AIDS, na čo je táto americká nadácia založená. Medzi hosťami nechýbali Kristin Scott Thomas, Naomi Watts, Marion Cotillard, Patti Smith, Benicio del Toro a mnohí iní poprední herci a režiséri.

Foto: Nikita Michalkov, Nikita Michalkov s dcérou Nadeždou, Rudolf Frecska, Kornél Mundrucsó, Kitty Csíkos a Kitty Csíkos, Rudolf Frecska.