Príbeh o vášnivej a deštruktívnej láske trvajúcej desať rokov je témou filmu Môj kráľ (Mon roi) francúzskej režisérky a herečky Maïwenn. Príbeh sa začína nešťastným pádom Tony na lyžiach, ktorá sa zotavuje v rehabilitačnom centre. Tam má čas rekapitulovať svoj búrlivý vzťah s manželom Georgom.
Tony (Emmanuelle Bercot) našla svojho „kráľa“ Georgea (Vincent Cassel), aby sa zamilovali, rozišli, zosobášili, rozviedli, hádali sa, kto bude mať starostlivosť o dieťa a pochopili, že si musia dať slobodu inak by sa udusili. A navyše 
Tony je nakoniec hrdá, že našla pre svoje dieťa takého úžasného otca. Otca plného života, ktorý dokáže strhnúť každého, ale vždy niečo vyvedie. Je to prosto neskrotný živel. Úlohu bravúrne zvládol, so šarmom, ľahkosťou a charizmou Vincent Cassel, no dobre mu sekundovala aj Emmanuelle Bercot, o ktorej sa neviem rozhodnúť, či je lepšia herečka alebo režisérka, lebo jej režijný počin Hlavu hore festival slávnostne otvoril. Vincent Cassel na besede s novinármi povedal: „Pracovať s dvomi herečkami a zároveň režisérkami bola radosť, ale slobodu a možnosť improvizovať, ktorú dáva Maiwenn si osobitne cením.“
Popasovať sa s príbehom o smrti slávnej fotografky Isabelle Reed (Isabelle Huppert) sa tri roky po jej skone snaží manžel Gene (Gabriel Byrne) a ich dvaja synovia, no a nórsky režisér Joachim Trier vo filme Hlasnejší ako bomby (Louder than Bombs). Podarilo sa mu cituplne rozohrať rodinnú drámu aj s použitím vhodných flash backov. Snímka hovorí o živote vojnovej fotoreportérky, ktorá sa stala obeťou nehody, ktorá vlastne nehodou nebola. Až po troch rokoch sa rodina s touto stratou dokáže vyrovnať a povedať pravdu o matke musí otec najmä mladšiemu synovi. Ten tuší, že veci sa majú inak, ako sa prezentujú a reaguje na to svojskou revoltou. Snímka je ukážkou zrelého režijného rukopisu, s upozornením, že lepšie je dozvedieť sa krutú pravdu, ako žiť v nevedomosti a lži.
„Malý štáb, malý rozpočet, 21 dní na nakrúcanie, počítačová kamera, bez osvetlenia, maskérky, skriptky a kostymérky“ týmto sa chvália realizátori filmu La loi du marché francúzskeho režiséra Vincenta Lindona. No a tak to aj dopadlo. Bolo to nudné, uvravené a pripomínalo rozhlasovú hru. Dvadsať mesiacov bez zamestnania je 51-ročný Thierry. Dostane ponuku na prácu, ktorú príjme, ale je zasa vo veľkej morálnej dileme – môže vôbec takú robotu akceptovať ? Múdrejšie by bolo nad tým sa radšej nezamýšľať vôbec. A po zhliadnutí tohto filmu som okamžite poopravila svoj názor na film Carol. Tento súťažný príspevok je aspoň po remeselnej stránke zaujímavý, kamera priam čaruje, herečky hrajú výborne, chybou je len to, že po filme Adèle nie je až také novátorské a invenčné dielo. Zaujímavé bolo si však vypočuť slová tak slávnej herečky ako Cate Blanchett, že časy sa už tak radikálne zmenili, že jej nerobilo nijaké problémy zahrať lascívne scény. Pred rokmi by sa nebola odvážila túto rolu projat, dnes je to samozrejmosť.
Hovorí sa, že druhá polovica festivalu býva zaujímavejšia. Dúfam, že sa to splní, lebo ďalší francúzsky súťažný príspevok Marguerite a Julien Valérie Donzelli by na tomto fóre, podľa mojej mienky, nemal čo hľadať v hlavnej súťaži. Venuje sa incestnému vzťahu súrodencov v roku 1603, ale odohráva sa v súčasnosti. Snímka kostýmami, rekvizitami, technikou osciluje medzi minulosťou a súčasnosťou. Netají, že sa príbeh je starý, ale odohráva sa v súčasnosti, lietajúce helikoptéry striedajú konské záprahy, vojaci majú staré mundúre a takto to pokračuje ďalej. Film chcel byť srdcedrásajúcou love story, no vyvolal len rozpaky.