Náhoda, schválnosť, dobre premyslený čin – na to  je ešte skoro nájsť odpoveď. Keď sa totiž na slávnostnom otvorení súťaže Certain regard premietal mimosúťažný film Sofie Coppolovej The Blind Ring o deťoch, ktoré vykrádali v Los Angeles byty hviezd, ukradli v tú noc z hotela  Novotel vraj požičané šperky pre hviezdy v hodnote 1 milión eur. To sa stáva v zlých filmoch.  Novinári sediaci v kine sa to dozvedeli ako poslední z internetu. Pošepkávala sa ďalšia zlá správa, ktorá sa potvrdila, že jeden blázon v Canal + vystrelil do vzduchu a vyhrážal že sa vraj bude pokračovať. Našťastie, príbeh má šťastný  koniec. Pacifikovali ho.

Spomínaný mimosúťažný film Sofie Coppolovej vznikol na základe skutočnej udalosti, keď adolescenti pobláznení internetom, ale najmä životom celebrít, vykrádajú ich byty, berú všetko čo im  príde pod ruky. Najviac si zgustnú na byte Paris Hiltonovej, ale aj ostatných hviezd. Dohromady v Los Angeles ukradli veci v cene troch miliónov dolárov. Žiaľ, príbeh kĺže po povrchu, až sa nechce veriť, že vily sú tak nechránené, dostane sa tam aj šikovnejšie malé decko. To by však nebola až tak tragédia, keby sme sa trochu hlbšie dostali pod kožu aspoň dvom hrdinom. Nestalo sa. Snímka je v podstate šikovne nasnímaným záznamom krádeží, kde v partii vykrádačov nechýbala ani čarodejnica z Harryho Pottera Emma Watsonová.

V jeden deň mal premiéru film Baza Luhrmana Veľký Gatsby tak v Cannes, ako aj na Slovensku. Mimosúťažná snímka 66. canneský festival  slávnostne otvorila za výdatného dažďa. Názory na film sa rozdelili na dva tábory, jedni ho hania, druhý vychvaľujú. Pravda je ako vždy uprostred. Leonardo DiCaprio je výborný, takisto jeho partnerka Carey Mulliganová, ktorá podľa mnohých tromfla Miu Farrow, ktorá hrala pred rokmi hrala jej rolu. Ani  hustý dážď však neodradil fanúšikov a keď Leo pod paraplom kráčal do hlavnej sály nastal taký huronský rev a jačanie, že sme takmer ohluchli. Na popularitu a sympatie sa sťažovať nemôže. Dokonca si myslím, že sú zaslúžené.

Festival už neberá obrátky, ale snímka na Zlatú palmu ešte nebola. Tretí dlhometrážný film Mexičana Amata Escalanteho Heli o skorumpovaných policajtoch a zároveň nebezpečných vrahoch, ktorí takmer zničia život rodiny robotníka Heliho, je napriek nezvyčajným krutostiam vážna obžaloba spoločnosti, v ktorej vládne korupcia, bezprávie a heroín. „Veľa som diskutoval s priateľmi pri písaní scenára môjho filmu Jeune et jolie (Mladá a krásna)“ , povedal režisér francúzskeho súťažného filmu François Ozon. „ Pýtal som sa ich ako by reagovali, keby matka zistila, že jej dcéra je prostitútka. Odpovedali, že by to bolo hrozné.  Potom sa začali na to pozerať z iného prijateľnejšieho hľadiska a hľadali príčiny. To bol  už pre mňa pri písaní pozitívnejší impulz “. Zrejme diskusia okolo amorálnosti hlavnej hrdinky, ktorá je podľa režiséra ženou súčasnosti ho utvrdilo, že sa uberá správnou cestou. Hlavnú úlohu si zahrala pôvabná u nás ešte neznáma, ale vo Francúzsku veľmi populárna Géraldine Pailhasová.

Osobitnú  zmienku si však zaslúži čínsky súťažný príspevok Tian Zhu Ding (A Touch of Sin). Režisér Jia Zhangke sa sústredil na štyri epizódy štyroch ľudí zo štyroch provincii. Snímka plná brutality, násilia na pozadí ekonomického vývoja súčasnej Číny je obraz, aký sme ešte z tejto krajiny nevideli. Až sa mi veriť nechcelo, že to prešlo bez škandálov a cenzúry. Svorne sme konštatovali, že napriek všetkému krajina prešla obrovským pokrokom, lebo pred rokmi ukázať jej najodvrátenejšiu tvár by bolo takmer nemožné. Prvému hrdinovi odľahne, keď vyvraždí všetkých svojich neprajníkov, druhý získava peniaze vraždením. V tretej poviedke je hlavnou hrdinkou žena zapletená do komplikovaného vzťahu so ženatým mužom. Nevie čo si počať a keď ju  násilníci chcú donútiť k sexu tiež nemá iné východisko ako použiť nôž. Štvrtým hrdinom je mladý idealista, ktorý keď zistí, že jeho milovaná je niečo ako luxusnejšia prostitútka, skočí z poschodia. Som zvedavá, ako prijeme medzinárodná porota na čele so Stevenom Spielbergom tento krutý obraz súčasnej Číny. Mimochodom  tohto roku je mimoriadne reprezentatívna. Žiari a on hlavu prevyšuje všetkých Nicole Kidmanová, v kráse jej konkuruje indická herečka Vidya Balanová, nechýba ani oscarový Christoph Waltz, režiséri Cristian Mungiu a Ang Lee a ďalší.

Oscar Issac (Llewyn Davis), Carey Mulliganová, John Goodman, Garett Hedlund, F. Murray Abraham a Justin Timberlake sú hlavní predstavitelia súťažného amerického filmu Joela a Ethana Coenovcov Inside Llewyn Davis. Vtipne, s britkými dialógmi a s humorom o problémoch uplatnenia sa vo svete folkovej muziky hovorí tento po profesionálnej stránke doteraz najvyváženejší film. Nič iné sa od Bratov Coenovcov ani čakať nedalo.  Nie je to síce ani Barton Fink, ani Millerové križovatky, ani Fargo, ale svieže a úsmevné dielo hovoriace o existenčných problémoch a uplatnenia sa vo všeobecnosti, a to  s nadhľadom a odľahčene. Nijaká veľká dráma, len strastiplný smutný osud skutočnej postavy Llewyna Davisa  predchodcu  Boba Dylana, Paula Simona, Joniho Mitchela a Leonarda Cohena. Joel Coen sa vyjadril, že Oscar Issac má evidentne talent pre hudbu. „Oscar je výborný  aj v dramatických scénach, aj ako spevák. Jr to presne horec, ktorého sme hľadali pre rolu Llewyna.“  O tomto zaujímavom hercovi s pôsobivým zjavom a sugestívnym pohľadom ešte budeme počuť.

S komplikovanými vzťahmi matky s deťmi a životnými partnermi sa zaoberá film Asghara Fahradiho Le passé (Minulosť).“ Nikdy nepíšem lineárne príbehy. Nemám východiskový a záverečný bod . Vždy píšem intuitívne. Dávam dohromady  viac príbehov, ktoré môžu fungovať aj samostatne, ale nakoniec sa v závere stretnú. V tomto hovorím o mužovi, ktorý sa po štyroch rokoch vráti do Paríža, aby sa rozviedol s manželkou, potom o mužovi, ktorého žena je v kóme. Oba bežia paralelne, aby sa v závere stretli“, povedal Fahradi. Snímka je pozoruhodná hereckými výkonmi Bérénice Bejovej, ale aj Tahara Rahima a Aliho Mosaffu.

Režisér kórejského filmu Tel pere, tel fils (Aký otec, taký syn) Hirokazu Kore – Eda nakrútil veľmi osobný film, má s témou skúsenosti. Vo filme sa veľa hovorí o paternite, ale režisér sa priznal: „Neviem odpoveď na túto otázku. Viem len toľko, že otcom sa nestávate sami, ale je to vaše dieťa, ktoré ho z vás urobí.“ V snímke ide o zámenu dvoch chlapcov narodených v jeden deň. Nemocnica však príde na chybu až po šiestich rokoch, keď si rodičia už na deti zvykli. Šok je to obrovský. Pokúšajú sa spriateliť, chlapcov si vymieňajú, na istý čas si ponechajú biologické deti. No to však nie je tak jednoduché. Deti túžia po rodinách, v ktorých roky vyrastali. Ako múdro konštatoval Brech v Kaukazskom kriedovom kruhu, že rodičom je ten, kto dieťa vychováva. Podľa mojej mienky nie je to film na cenu, ale veľmi solídny príspevok na tém otcovstva, ale aj vplyvu výchovy na dieťa.

Hviezdami tlačovej besedy k filmu francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina Jimmy P  Psychothérapie d´un Indien des plaines ( Jimmy P. Psychoterapia Indiána z pláni) boli Benicio del Toro a Mathieu Amalric. Ich výkon vo filme bol priam herecký koncert. Snímka je adaptáciou rovnomennej knihy Georgesa Devereuxa uverejnená v USA (1951). Pôvodne maďarský žid Bodó si zmenil meno na Devereux,  v roku 1920 usadil v Paríži a  venoval sa etnológii a antropológii. Jeho súčasník Claude Lévi-Strauss  v tom čase skúmal život Amazónskych Indiánov. Inšpiroval sa ním a tiež odišiel do Ameriky, aby skúmal Mohavských Indiánov a pracoval vo Winter Hospitali v Topeke. „ Fascinovala ma kniha, ale najmä rozhovory medzi Jimmym a Devereuxom. To bol základ scenára. Lákalo ma,  že je to príbeh o existujúcom človeku.“, povedal režisér filmu. Herci si spoluprácu pochvaľovali a Amalric na margo svojej úlohy povedal :“Musel som hovoriť po anglicky a navyše s maďarským akcentom.“ No nesťažoval sa. Benicio del Toro konštatoval, že „ ... film nikdy nedokáže obsiahnuť celú knihu, ale myslím si, že scenár dokázal preniesť všetky emócie z knihy do filmu..“ Desplechin ešte priznal, že miluje melodrámy a dúfa, že film nie je didaktický. Snímka síce trochu uvravená  nastoľuje však závažnú tému - traumu Indiánov, ktorá je v tomto prípade znásobená ešte traumou z druhej svetovej vojny. Snímka citlivo upozorňuje, že sa o veteránov vojen nikto nezaujíma a najjednoduchšie je ich vyhlásiť za bláznov.