Sekcia Láska a anarchia na Art Film Feste
Niečo pre silné žalúdky, pevné nervy, záujemcov o silné psychologické príbehy alebo netradične nakrútené melodrámy. Taká je ponuka obľúbenej sekcie Láska a anarchia, ktorá sa zameriava na filmy, ktoré svojským spôsobom inovujú filmové rozprávanie, experimentujú a udržiavajú si vysokú mieru autenticity. Art Film Fest uvedie v sekcii trinásť jedinečných titulov.
Vĺčik (2009) je filmový debut renomovaného divadelného dramatika Vasilija Sigareva, ktorý nakrútil podľa vlastnej divadelnej hry. Vizuálne zaujímavý, ale smutný príbeh rozpráva o neuveriteľne napätom vzťahu matky a dcéry, o vzťahu, ktorý však nikdy nemôže fungovať, pokiaľ jedna strana pred druhou neustále uteká. Film získal na festivale v Soči cenu pre najlepšiu herečku, scenár a hlavnú cenu festivalu.
Zaujímavý je aj autorský debut La Tigra, Chaco (2008) režiséra Federica Godfrida, ktorý sa hrdí titulom Najlepší argentínsky film roku 2009 podľa poroty FIPRESCI z festivalu v Mar del Plata. Jednoduchý príbeh študenta, ktorý sa vracia do ospalého mestečka, kde vyrastal, aby sa stretol s otcom, je nakrútený s vysokou mierou autentickosti. Filmu dominujú prirodzené herecké výkony hlavných hrdinov.
Hraný film Obyčajní ľudia (2009) bol nakrútený podľa dokumentácie procesov Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v Haagu a zaznamenáva jeden všedný deň v živote mladého vojaka počas vojny v Juhoslávii. Je horúce leto, nič zvláštne sa nedeje, len z času na čas, príde auto so zajatcami, ktorých treba postrieľať. Príbeh so silným psychologickým pozadím je nakrútený s možno až banálnym odstupom, o to viac však vystupuje do popredia šokujúca realita. Tento celovečerný debut režiséra Vladimira Perisica bol uvedený na MFF Cannes 2009.
Diváci by si nemali nechať ujsť ani temný klaustrofobický thriller s atmosférou hororu Ľudoop (2009) Jespera Gandslandta. Sleduje muža, ktorý sa po fláme prebúdza vo svojom dome. Všetko je zašpinené krvou, on si však vôbec nič nepamätá. Deň plynie a on si začína spomínať... Vďaka civilnému, až dokumentaristickému rozprávaniu získava film jedinečne hrozivú a realistickú atmosféru. Napomohla tomu aj improvizácia hercov, ktorí vopred nikdy nevedeli, čo sa stane v nasledujúcej scéne.
Trash Humpers (2009) je kontroverznou lahôdkou pre všetkých, ktorí majú radi jedného z najvýznamnejších tzv. nezávislých filmárov súčasnosti Harmonyho Korinea, autora filmov Gummo a Mister Lonely. Vo svojom poslednom filme sníma starou videokamerou skupinku bizarných bezdomovcov, ktorí sa flákajú, súložia s kontajnermi, navzájom sa ponižujú... Film v podstate nemá dej, ale dokáže naliehavo rozprávať o kráse totálnej deštrukcie. Ak sa divák po pár minútach nezdvihne a neodíde, bude svedkom jedinečnej hereckej improvizácie a nesmierne silného autentického spôsobu nakrúcania.
Na divákov však čaká aj nekonvenčná napínavá melodráma o hrozivom nočnom strážnikovi Gigant (r. A. Biniez, 2009), mrazivý príbeh o nenápadnom sériovom vrahovi Odstup (r. T. Sieben, 2009), brutálny obraz zdanlivo romantickej generácie mladých ľudí v thatcherovskej Británii Divné dni (r. P. Holden, 2009) alebo film Tvár (2009), zatiaľ posledný celovečerný titul Tsai Ming-Lianga, jedného z najoceňovanejších režisérov súčasnosti a ďalšie snímky.