Všetko o Igricoch
Igric je najstaršia filmová cena udeľovaná na Slovensku. Prvé Ceny Igric boli vyhlásené v roku 1967, ďalšie v rokoch 1968 a 1969. Pre politické postoje slovenského FITEZu (Filmový a televízny zväz), ktorý ceny udeľoval - k Augustu 1968 a nekompromisné stanoviská pri oceňovaní slovenských filmárov, bol FITEZ v roku 1970 Federálnym ministerstvom vnútra zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené. V roku 1993 bolo udeľovanie Igricov obnovené, v roku 2011 sú Igrice a tvorivé prémie Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu udelené po dvadsiaty druhý raz.
Pripomeňme, že v rokoch 1967 - 2011 získalo 95 Igricov 79 najvýznamnejších slovenských filmárova audiovizuálnych tvorcov za 77 filmov a diel s audiovizuálnou tematikou. Najviac, štyri Igrice získal Martin Šulík. po tri Martin Slivka a Juraj Jakubisko.
Igrice získali o.i. Štefan Uher, Dominik Tatarka, Iľja Zeljenka, Stanislav Barabáš, Peter Solan, Laco Kraus, Viktor Kubal, Viliam Polónyi, Dušan Hanák, Martin Hollý, Stanislav Szomolányi, Albert Marenčin, Peter Kerekes, Alojz Hanúsek, Emília Vášáryová, Tibor Vichta, Stanislav Párnický, Dodo Šimončič, Jindro a Zdeno Vlachovci, Matej Mináč, Juraj Kukura, Juraj Nvota, Pavol Barabáš, Laura Siváková, Katarína Kerekesová, Richard Kirchhoff, Stanislav Štepka, Dušan Hudec, Tibor Biath, Ladislav Chudík, Marek Leščák, Jaroslav Vojtek, Ivana Zajacová, Táňa Radeva, Ivan Teren, Mátyás Prikler, Marko Škop, Ľuboš Kostelný, Ivana Šebestová, Dušan Trančík, Ladislav Kaboš, Boris Šima, Róbert Šveda, Pavol Višňovský a ďalší, vlani Ján Ďuriš, Jaroslav Vojtek a Atilla Mokos. 22 nositeľov Igrica pozerá na nás z neba.
Do súťaže o Ceny Igric 2011 bol prihlásený rekordný počet diel v histórii udeľovania Igricov - spolu 74 . Filmy hodnotila porota vedená prof. Petrom Michalovičom.
Toho roku sú udelené 4 Ceny Igric v kategóriách - hraná tvorba pre kiná, filmová a televízna dokumentárna tvorba, animovaná filmová tvorba, herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele. Igric v kategórii televízna dramatická tvorba nebol udelený.
V piatich kategóriách súťaže o Igrica boli udelené aj tvorivé prémie. Tvorivé prémie získali aj audiovizuálne diela v ďalších štyroch kategóriách - za ostatnú televíznu tvorbu, za študentskú tvorbu, za teóriu a kritiku a za DVD. Spolu bolo udelených 17 tvorivých prémií.
Symbolom ceny je soška Igric od akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Pár slov o soške Igrica - výška 33,8cm, váha 2,4kg, bronzová zliatina. Výrobná cena sošky je 340 eur.
Igric je dotovaný Literárnym fondom finančnou odmenou vo výške 2 000 €, tvorivé prémie vo výške 700 € (herecké ceny - Igric 700, tvorivé prémie - 350 eur). V roku 2011 boli udelené 4 Igrice a 17 tvorivých prémií v celkovej výške 17 900 €.
Štefan Vraštiak, predseda SFZ
Ako vznikla cena Igric?
V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.
Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného, nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej. ČeFITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit.
Ja som navrhol názov IGRIC. Prečo? Igric (po latinsky joculator) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov. Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky - ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili pomedzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach , vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie - skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.
Môj návrh bol prostredníctvom SloFITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom SloFITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík : sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.
Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.
V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou /možno aj jedinou/ organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bol ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušený a všetky jeho aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra - ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.
Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.
Martin Slivka, 2000