Vianočná koleda Charlesa Dickensa patrí nielen v anglosaskej kultúrnej oblasti k atribútom Vianoc tak ako u nás stromček alebo betlehem. Každý ju pozná z kníh, divadiel, televízie i filmu. Neprejde vari rok, aby sa neobjavila aspoň jedna nová filmová verzia. Meno Ebenezer Scrooge sa stalo synonymom mizantropického skupáňa. Tohto roku Vianočnú koledu spieva už od novembra režisér Robert Zemeckis.

Na sklonku roku 1843, keď po neúspechu knihy Martin Chuzzlewit a v čase blížiaceho sa narodenia potomka trpel Dickens finančnou núdzou, za šesť týždňov napísal a vo vlastnom náklade vydal Vianočnú koledu. Ako autor bol dobrý obchodník, vedel, čo sa bude páčiť. Ako vydavateľ nestál za veľa. Šesťtisíc výtlačkov s ručne kolorovanými ilustráciami na drahom papieri sa síce vypredalo ešte pred Vianocami, ale miesto očakávaných tisícov utŕžil len 230 libier. No už vo februári 1844 hrali Vianočnú koledu štyri divadlá. Prvá filmová adaptácia vznikla v Británii roku 1901. Dodnes pre kiná, televízie, video či hry adaptovali Vianočnú koledu nemenej ako sto ráz. Stala sa jedným z najfilmovanejších a komerčne najexploatovanejších námetov.

Skupáňa Ebenezera Scroogea už hrali Laurence Olivier, Marcel Marceau, Michael Caine, Patrick Stewart, Rowan Atkinson, Albert Finney, Tim Curry, Derek Jacobi, James Earl Jones, Jack Palance, Simon Callow, Walter Matthau ba i Vanessa Williams! Vianočnú koledu majú na konte Hugh Laurie, Robbie Coltrane, Miranda Richardson, Peter Sellers, Geraldine Chaplinová, Nicolas Cage, Kate Winsletová, Michael York, Whoopi Goldbergová a desiatky ďalších. Poznáme parafrázy s myšiakom Mickeyom, Flintstoneovcami, pánom Magorom, Bugsom Bunnym, Barbie, bábkami z The Muppet Show (dvakrát!) i tými zo Sesame Street.

Príbeh je všeobecne a notoricky známy. Zatrpknutý držgroš Scrooge má v predvianočnú noc štyri tajomné návštevy: ducha svojho sedem rokov mŕtveho obchodného partnera a troch Duchov Vianoc: minulých, súčasných a budúcich. Zážitok ho zmení na milého, veselého, dobroprajného deduška. Ide len o to, či túto koledu možno úspešne zaspievať ináč. Robert Zemeckis má skúsenosti s masovo úspešnými komerčnými snímkami (Návrat do budúcnosti I – III) i s animáciou. Kto obvinil králika Rogera? je dodnes nedostižná poklona klasickej ručnej animácii. Roku 2004 však prišiel s čudným filmom Polárny expres – vianočným gýčom pre deti. Akcie hŕstky živých hercov digitálne zmanipuloval do neveľmi vkusnej, tým viac ligotavej a pestrofarebnej podoby pseudoanimácie. Kritici film odmietli, no publikum si na Vianoce žiada gýče ešte viac ako bežne, nuž prečo nezasýtiť jeho hlad?

Nasledujúci Zemeckisovfilm Beowulf sa inšpiroval severskými ságami, obrazovo však zostal rovnakým gýčom. Lacným, prázdnym, prvoplánovým. A od Vianočnej koledy už vari ani nikto niečo iné ako gýč ani nečaká. Dostáva sa nám ho plnými priehrštiami. Nejde vlastne ani o adaptáciu, ale len o popisnú ilustráciu. Digitálna technológia umožňuje takmer absolútnu slobodu, takže si užijeme dlhočizných záberov, neobyčajných uhlov záberov, komplikovaných jázd a letov kamery aj iného čarovania. Istú pečať vtisol i Jim Carrey, ktorý stvárnil okrem Scroogea (od detstva až po starobu) aj všetkých troch Duchov Vianoc. Nečakajte však bláznivosť a hravosť v štýle Grincha! Otázkou zostáva, či je ťažkopádnosť a doslovnosť výsledkom digitálnej manipulácie, alebo zlej réžie.

Aby sme si rozumeli: nič proti gýču - múdreho rozosmeje, malomeštiaka poteší a pre mnohých tvorí strop ich chápania i cítenia. Čo zarazí, je chvíľami priam hororová atmosféra – a nečakaná proticirkevná agitácia. Zemeckisova Vianočná koleda rozhodne nie je film pre malé deti. Hoci treba uznať, že digitálna manipulácia pokročila, a postavy už nevyznievajú ako zombie bez mimiky, s drevenou gestikuláciou a pôvabom marionety. Ukazuje sa, že časom z tohto postupu môže vzniknúť funkčný prostriedok filmového jazyka.

Hudba Alana Silvestriho je zmesou vianočných piesní, kolied a parafráz klasickej hudby, ktorá sa v anglosaskej sfére spája s Vianocami. Ak sa na film vyberiete počas vrcholiacich sviatkov, hrozí vám teda, že skôr znechutí ako naladí.

Jedinečnosť a sila Zemeckisovej Vianočnej koledy väzí v stereoskopickom formáte 3D. Využíva ho naplno a priam dokonale. Nie na vypovedanie myšlienok či emócií, ako atrakciu na zintenzívnenie „vianočnosti‟. Skrátka – ako jarmočná atrakcia tento film stojí za 8 eur zvýšeného vstupného! Podľa Dickensovej predlohy, vytvorenej s komerčným záujmom, vznikol výsostne komerčný film.

Ak teda máte radi vianočné kampane našich mobilných operátorov, hor sa do kina!

Vianočná koleda

A Christmas Carol

USA 2009, 120 minút

Námet: Charles Dickens. Scenár a réžia: Robert Zemeckis. Kamera: Robert Presley. Strih: Jeremiah O’Driscoll. Hudba: Alan Silvestri. Účinkujú: Jim Carrey, Gary Oldman, Colin Firth, Robin Wright Penn, Bob Hoskins, Cary Elwes a ďalší. V slovenskom znení: Juraj Predmerský, Michal Hudák, Marián Geišberg, Ján Greššo, Karol Čálik, Kristína Turjanová, Dušan Kaprálik a ďalší.

Foto: Saturn