Snímok, ktoré reflektujú hrôzostrašné vojnové konflikty z perspektívy civilistov, vzniklo v histórii kinematografie síce mnoho, ale stále menšie množstvo, než klasických vojnových filmov, v ktorých sú hlavnými hrdinami vojaci, prípadne celé jednotky a vždy do istej miery oslavujú ich hrdinstvo. Koprodukčný film Quo vadis, Aida? bosnianskej režisérky Jasmily Žbanić patrí do prvej skupiny vojnového subžánru a môžeme ho zaradiť po bok takých uznávaných diel, ako Hotel Rwanda či Pád Talianska.

Dej snímky sa odohráva v roku 1995, ku koncu vojny v bývalej Juhoslávii, v meste Srebrenica v Bosne a Hercegovine. Tento názov a okolnosti, akým mesto vstúpilo v polovici deväťdesiatych rokov do histórie, sú všeobecne známe. Našiel sa tu hromadný hrob s vyše 8 000 mŕtvymi telami mužov rôzneho veku. Ako vyšetrovanie ukázalo, iniciátorom masakru bol veliteľ srbského vojenského oddielu Ratko Mladić. Jeho zámerom bolo obsadiť mesto a vysťahovať z neho celé obyvateľstvo. Mesto síce patrilo pod ochranu zložiek OSN, tie však, ako je zobrazené vo filme, nedokázali zabrániť vpádu srbskej armády do Srebrenice.

Desiatky tisíc utečencov sa dostalo pred brány základne OSN, avšak iba zlomok z nich sa mohol dostať dnu do haly. V službách tejto organizácie pracuje ako prekladateľka aj miestna žena Aida. Tá oznamuje zúfalým miestnym ľuďom postupy holandského zboru, ktorý má situáciu na starosti. To je však pravdou iba do určitej miery, pretože dôležité sú rozhodnutia nadriadených a na mieste nie je možné promptne reagovať na okolnosti bez toho, aby padol súhlas z druhého konca telefónnej linky. Výsledkom bolo potom to, čo je už, bohužiaľ, nezmazateľnou súčasťou histórie tejto vojny vedenej naprieč všetkými krajinami bývalej Juhoslávie.

Scenár Jasmily Žbanić si zo zainteresovaných postáv vyberá ako hlavnú práve Aidu a na osudoch členov jej rodiny sa snaží demonštrovať utrpenie obyvateľov celej oblasti. Aida síce spadá priamo pod ochranu OSN, ale jej manžel a dvaja synovia sú považovaní podľa protokolu iba za bežných civilistov čakajúcich na riešenie problému pred bránami základne. Aida takéto počínanie vedenia základne nepovažuje za spravodlivé, jej pomoc pri tlmočení je totiž nenahraditeľná. Počiatkom riešenia, ako dostať vlastnú rodinu čo najrýchlejšie do bezpečia, sa ukáže pomerne, paradoxne zaangažovanie manžela do vyjednávania Holanďanov so samotným Mladićom v dobytom meste.

V príbehu, o jednom z najkrvavejších masakrov, sa tak zameriavame predovšetkým na netradične zvolenú hlavnú postavu s jasne vymedzeným cieľom. Dej je tak prehľadný, smeruje k záverečnému zodpovedaniu otázky, či sa Aide podarí vlastnú rodinu dostať do bezpečia a paralelne s tým sledujeme aj snahu OSN o hromadnú evakuáciu desiatok tisíc ľudí z nebezpečnej oblasti. Quo Vadis, Aida? je tak dramaturgicky zomknutým dielom s rýchlym spádom, niekoľkými napínavými scénami a predovšetkým nesnažiacim sa o prvoplánové citové vydieranie diváka.

Absencia vojnových výjavov, prestreliek či vraždenia civilistov je v žánri vcelku príjemným osviežením, pretože každý divák tu dokáže bez problémov z dialógov, zo zvukov streľby alebo zo znalosti histórie vydedukovať, čo sa niekedy odohráva mimo obraz. Implicitný spôsob podávania informácií z dejiska krutého zaobchádzania s utečencami nám dovoľuje viac sa sústrediť na príbeh hlavnej postavy, ten je však zároveň synekdochou príbehu celého mesta, takže neustále pociťujeme empatiu nielen k hlavným a vedľajším postavám, ale v podstate aj k celej anonymnej mase.

Quo Vadis, Aida? môže byť kritizovaný za čiernobielu perspektívu v zobrazení konfliktu, avšak to by nebolo spravodlivé. Mladić viackrát zmieni, že jeho akcia je odvetou za zabíjanie srbského obyvateľstva a režisérka neprotestuje voči tvrdeniu, že sa jej ľud taktiež v tejto vojne choval barbarsky. Film okrem zločinov proti ľudskosti ostro kritizuje aj byrokratický systém presiaknutý celými medzinárodnými zložkami, ktoré sa márne snažili dostať situáciu pod kontrolu a Žbanić nemá problém urobiť z vedúceho základne ďalšieho záporného antagonistu diela. Svoj zámer poukázať na neschopnosť, či možno až neochotu, vecne a účinne riešiť problém, demonštruje hneď v prvej scéne filmu.

Quo Vadis, Aida? je nesmierne silné humanistické dielo, ktoré boduje ako svojim posolstvom, tak aj vhodne zvolenými naratívnymi a štylistickými postupmi a iba ťažko sa na ňom hľadajú nedostatky.

Quo vadis, Aida?, Bosna a Hercegovina, Rakúsko, Rumunsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Nórsko, Turecko, 2020
Dĺžka: 101 minút
Réžia: Jasmila Žbanić
Scenár: Jasmila Žbanić
Kamera: Christine A. Maier
Hudba: Antoni Komasa-Łazarkiewicz
Strih: Jarosław Kamiński
Scénografia: Hannes Salat
Kostýmy: Małgorzata Karpiuk, Ellen Lens
Produkcia: Jasmila Žbanić, Damir Ibrahimovich, Ewa Puszczyńska
Hrajú: Jasna Đuričić, Johan Heldenbergh, Raymond Thiry, Boris Isakovič, Emir Hadžihafizbegovič, Joes Brauers, Reinout Bussemaker, Teun Luijkx, Izudin Bajrovic, Alban Ukaj, Juda Goslinga, Ermin Bravo, Sanne den Hartogh, Micha Hulshof, Boris Ler, Sol Vinken, Emina Muftic, Dražen Pavlović
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 21. októbra 2021
Foto: ASFK