Aj vám sa za posledný rok čoraz viac zdá, že umenie a kultúra je na Slovensku neviditeľná? Je ako farebný obraz na rovnako farebnom pozadí, teda biela maľba na bielom pozadí alebo čierna na tom čiernom. Je úplne jedno, aká farba to bude, vždy keď sa na tento obraz pozriete uvidíte len jednofarebný útvar o rozmere plátna. Táto trojriadková úvaha totiž dokonale vystihuje aj nový dokumentárny film streamovacej platformy Netflix  Afroamerické umenie: V tieni svetla o minoritnom, ba priam žiadnom, postavení afroamerického umenia v majoritnej spoločnosti.

Dokumentárny film Sama Pollarda je inšpirovaný priekopníckou výstavou „Dve storočia afroamerického umenia“ usporiadanú Davidom Driskellom v roku 1976 v múzeu umenia v Los Angeles. Významnému afroamerickému umelcovi, kurátorovi a akademikovi sa prostredníctvom unikátnej výstavy podarilo odprezentovať vyše dvesto umeleckých diel vytvorených šesťdesiatimi troma umelcami. Všetky tieto diela sú obrovským prínosom pre americkú kultúru a stali sa pevným základom, na ktorom mohli tvoriť budúce generácie umelcov. Hodnota umeleckých diel od autorov ako Theaster Gates, Kerry James Marshall, Faith Ringgold, Amy Sherald a Carrie Mae Weems, Kara Walker, Joshua Johnson či Kehinde Wiley vo svete súčasného umenia je nespochybniteľná. Odborní respondenti – umelci, historici, kurátori, zberatelia umenia, žurnalisti a aktivisti potvrdzujú dôležitosť týchto portrétov, krajinomalieb, inštalácií, sôch, keramík, grafík či fotografií. Ako to, že tieto diela niekoľko desať či storočí neuzreli svetlo sveta?

Odpoveďou na túto otázku je dielo umelca Kerry James Marshalla Invisible man. Je symbolom neviditeľnej komunity Afroameričanov, ktorých v tme takmer nevidno. Respektíve vidno len ich oči a zuby, prípadne chýbajúci zub na znak minoritného postavenia v spoločnosti, štyristo rokov trvajúceho otroctva či ešte stále prítomného odsúvania minority na okraj spoločnosti. Krása tohto filmu však spočíva v jeho širokom spektre farieb, profesií a vzácnych vzťahov. Učitelia hovoria a žiakoch a žiaci o učiteľoch. Akoby viedli plynulý dialóg bez toho, aby sa museli fyzicky stretnúť. A to všetko podporené klavírnou jazzovou hudbou príznačnou pre afroamerickú komunitu.

Umenie je vždy reakciou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v krajine, na svetadiele, a napokon i na svete. Práve kontext je v akomkoľvek umení vždy najdôležitejším faktorom, pretože dodáva dielam mnohovýznamovosť. Podobne ako komplexná história Afroameričanov v čierno-bielom tieňovom umení Kary Walker. Odkazy písané na keramických dielach Davida Drakea – otroka, ktorý nesmel chodiť do školy, učiť sa písať a čítať. Archetypálne zobrazovanie postáv z portrétov Amy Sherald. Či provokatívna výstava z roku 1991 „Black Male: Reprezentácia maskulinity v súčasnom americkom umení“ vo Whitney Museum of American Art kurátorky Thelmy Golden rúcajúca archetypálne zobrazovanie sexuality, gendru a maskulinity nevyhnutne spätej s obrazom afroamerického muža. Všetky tieto diela, vrátane filmu, sú odpoveďou na aktuálnu situáciu v nekompromisne neférovej spoločnosti, ktorá ešte aj v dnešnej dobe robí obrovské rozdiely založené na ľudskej rozmanitosti.

Snímka Sama Pollarda sa usiluje vyzdvihnúť afroamerické umenie a umelcov na úroveň majoritného umenia. Afroamerické umenie vždy bolo, je a aj bude rovnako hodnotné ako masovo vnímané umenie bez ohľadu na to, či o takomto umení vieme, či sa o ňom učíme v školách alebo ho máme možnosť vidieť v najväčších svetových múzeách a interpretovať ho. Nie že by sa umenia zachytávajúce afroamerickú komunitu v múzeách nikdy nevyskytovalo. To vôbec nie. Dôkazom je výstava Harlem on My Mind z roku 1969. Avšak, jej autormi boli bieli umelci a podľa našich respondentov boli práve oni v tomto príbehu irelevantní. Vtedajší riaditeľ múzea Thomas Hoving síce alibisticky prehlasuje, že čierne umenie predsa v jeho múzeu vždy bolo a bude. Avšak, ušla mu podstata veci. Umelci reprezentujúci majoritnú belošskú spoločnosť nikdy nedokážu zachytiť pravú esenciu afroamerického života, temperamentu a kultúry. Autenticky to dokážu len jej príslušníci. Presne tak ako prvého afroamerického prezidenta Baracka Obamu na svojom portréte zachytil afroamerický umelec Kehinde Wiley a presne tak ako prvú afroamerickú prvú dámu Michelle Obama na svojom portréte zachytila Afroameričanka Amy Sherald.

A práve o tom je snímka  Sama Pollarda. O absencii afroamerického umenia v dejinách Ameriky a o absencii autentickosti, originality a porozumenia v zobrazovaní Afroameričanov príslušníkmi majoritnej belošskej spoločnosti.

Afroamerické umenie: Pri absencii svetla (Black Art: In the Absence of Light), USA, 2021
Dĺžka: 82 minút
Réžia: Sam Pollard
Hudba: Kathryn Bostic
Hrajú: Swizz Beatz
Distribúcia: HBO Europe
Foto: ČSFD cz. a iné zdroje