Témou posledného čísla filmologického časopisu Kino-Ikon sa stali úvahy o diele popredného francúzskeho filmológa Michela Chiona o zvuku, hudbe a hlase vo filme. Spoločensky významnou témou je v časopise text venovaný dopadom pandémie koronavírusu na podpornú činnosť Audiovizuálneho fondu (AVF), o ktorých v čísle hovorí jeho riaditeľ Martin Šmatlák. V rubrike Profil číslo predstavuje aj tvorbu vlani zosnulého legendárneho talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho.

Nedávno vydaná publikácia francúzskeho bádateľa, esejistu, kritika, filmára a hudobného skladateľa Michela Chiona Hlas vo filme je pozoruhodná z niekoľkých dôvodov. V novom čísle časopisu Kino-Ikon ich pomenúva jej prekladateľ, český filozof a filmový teoretik Josef Fulka. V rozhovore s estetikom a filmovým teoretikom Jurajom Oniščenkom zoširoka predstavuje Chionovu koncepciu filmového hlasu a prízvukuje, že významne mení pohľad na filmové dielo. Oniščenko sa Chionovej koncepcii zvuku vo filme venuje v kontexte postštrukturalizmu, psychoanalýzy a novej filmovej histórie. Český teoretik Petr Mareš publikuje úvahu o teórii filmového zvuku v celom spektre Chionovej publikačnej činnosti.

Vysoko aktuálnym príspevkom čísla je rozhovor s Martinom Šmatlákom, riaditeľom Audiovizuálneho fondu. Vychádza zo súčasnej situácie kinematografie a audiovízie, ktorá zostala vzhľadom na dopady celosvetovej pandémie paralyzovaná. Venuje sa možnostiam podpory pre jednotlivé segmenty audiovízie postihnuté pandémiou, no otvára aj otázku priorít predkladaných projektov a kritérií členov odborných komisií. Záber rozhovoru je širší, než ako ho vymedzuje pandémia, a charakterizuje AVF ako dôležitú a stabilizovanú inštitúciu v očiach filmárov i v rámci širšieho mediálneho a politického diskurzu.

Rubrika Studium patrí slovenskému scenáristovi a režisérovi Eduardovi Grečnerovi. O jeho nerealizovaných scenároch z obdobia 70. rokov minulého storočia píše český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, autor Grečnerovej monografie z roku 2018 nazvanej Eduard Grečner a jeho filmy. Predmetom prvej časti jeho štúdie sú tematika, scenáristická príprava a dôvody zamietnutia Grečnerovho nerealizovaného scenára Lomidrevo a Loktibrada. Rubrika profilov sa okrem reflexie Morriconeho filmovej hudby venuje aj autorskej profilácii maďarskej kinematografie v čase orbánizmu a uzatvára ju štúdia, ktorá sa pokúša nanovo vymedziť fenomén archívneho strihového filmu.

Sekcia Dvojdotyk, ktorá ponúka vždy pozoruhodný dvojpohľad na jednu tému, prepája v aktuálnom čísle oblasti filmovej vedy a estetiky. Estetička Radka Glajšková v texte s názvom Koľko časov pozná film? skúma, ako o problematike času vo filme uvažovali Jan Mukařovský a Umberto Eco, dvaja myslitelia, ktorých od seba delí viac než šesťdesiat rokov. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa zasa zamýšľa nad filozofickým chápaním mediality médií a rozlišuje medzi médiom vnímaným a nevnímaným. Rubrika Za okrajom, upozorňujúca na okrajové záležitosti z druhých plánov, no kľúčové pre samotný význam diela, tentoraz ponúka príspevky o vybraných vizuálnych motívoch (jedlo, rizňa, mejkap) nielen v dielach slovenskej kinematografie.

Tematicky rôznorodé texty tradične prinášajú filmové a literárne reflexie. Záujemcovia medzi nimi nájdu okrem iného reflexiu tvorby francúzskej scenáristky a režisérky Céline Sciammovej a talianskeho režiséra Lucu Guadagnina so zameraním na mladé publikum, ale i recenzie na viacero filmových publikácií. Súčasťou Kino-Ikonu je tiež filmový občasník študentov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz tematicky zameraný na študentské ročníkovky.