ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Pražské orgie

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Orgie8 resizeIrena Pavlásková má vycibrený zmysel pre určitý ženský typ, ktorý  je stelesnením krásnej nymfomanky, s talentom na akékoľvek konšpirácie spoločenského charakteru, s odbočkami do politiky alebo biznisu. Ich ciele sú rôznorodé a ich ikonický pôvod by sme asi ťažko hľadali v hrdinkách českých románov a filmov.

Pohybujú sa niekde medzi Nastasiou Filipovnou z Dostojevského Idiota a špiónkou Mata Hari, tu je rozsah inšpirácie široký a ľubovoľný, obvykle aj v bohémských kruhoch, alebo tam ambiciózne a neohrozene mieria. V každom prípade je to typ príťažlivý a pre účely dramatických príbehov ako zrodený. To, do akej miery dokáže symbolizovať aktuálne Orgie6 resizehodnoty, alebo byť “maskotom“  iných společenských trendov, je často ukazovateľom úspechu filmov režisérky.

Do  filmového života tento typ hrdinky Irena Pavlásková uviedla svojim výrazným debutom Čas sluhov v roku 1989. Jej Dana, zosobnená excelene Ivanou Chýlkovou, niesla bohatú významovú výbavu bezšrupulóznych mamonárov a oportunistov, ktorý si ešte v komunistickom systéme dokázali vybudovať výhodné pozície, ako zrodené pre štart v divokom kapitalizme 90. rokov. Až na výnimky, v nevýrazných a zmätených filmoch 80. rokov, keď často plávali medzi Orgie12 resizeprorežimným chatárskym piankom alebo sa bezmocne utápali v komunálnej kritike, Čas sluhov nikoho nešetril, čo sa ostatne deje v tej lepšej časti filmov Pavláskovej.

Nasledovali tematické sequely Času sluhov, Corpus delicti (1991) alebo Čas dlhov (1998). Neboli zlé, ale svoj prvovzor neprekonali. Nastali však aj horšie časy, keď diabolská femina víťazila na poliach, či skôr políčkach periférnych, obývaných  novým druhom  svojho klonu, oslobodeného od aktívneho společenského významu, vyzbrojenej príručkami v štýle  ženského čtiva trblietavých luxusných chimér. Neskôr im Orgie3 resizeprischol nepekný titul zlatokopky. Vedeli ako nato, len tých bohatých hlupákov nablízku nikdy nebolo dosť. Bestiář (2007) podľa Barbory Nesvadbovej, výrazne znížil kvalitu jej tém a odkopol ich kamsi medzi  nepracujúcu klientelu mileniek a manželiek bohatých mocných mužov, túžiacich po luxuse a zároveň po pomste za všetko čo mohli mať a nemali. Vývrh tých najbanálnejších partnerských stereotypov sa ,našťastie,  minul , aj keď sa z nich Pavlásková čiastočne otriasala ešte vo filme Zemský ráj to naposled (2009). Nastupuje vydarený Fotograf (2015). Svoju hrdinku tu nájde scenáristka a režisérka hneď, je to zradná Sára, milenka fotografa Jana Saudka, ktorá v čomsi pripomína Danu z Času sluhov. Najsilnejšou devízou filmu je Orgie5 resizeKarel Roden ako Saudek.

S Pražskými orgiami, románom svetoznámého spisovateľa Philipa Rotha z roku 1985, posledným zo série príbehov spisovateľa Nathana Zuckermana, prichádza najvyššia šanca, možnosť preniesť na plátno obraz pražskej elity 70. rokov, zachytiť  vzdor ponížených i tiché popravy charakterov, ubíjajúcu komunistickú banalitu nedostatku i rozmarné piruety privilegovaných, všetko, čo sa dalo očami hlavnej postavy, alter ega samotného Rotha v Prahe vidieť.  Ešte  pred smrťou 22. mája 2018, jej stihne vydať súhlas s jeho sfilmovaním.

Orgie2 resizePôdorys príbehu je jednoduchý, spisovateľa Zuckermana (Jonas Chernick) v New Yorku navštívi dvojica emigrantov Zdeněk Sisovský (Jiří Havelka) a Eva Kalinová  (Klára Issová). On je spisovateľ, ona herečka, obaja vyštípaní normalizačným režimom z Československa. Padne zmienka o rukopise mŕtveho otca Sisovského, napísaného v jidiš, pre ktorý treba ísť do Prahy, za bývalou manželkou Sisovského Olgou (ruská herečka Ksenia Rappaport). Sisovský tvrdí, že ide o literárny poklad. Zuckermana táto možnosť zaujme a vypraví sa do Československa, stretne sa s Olgou, ale tá začne o rukopise Orgie resizepragmaticky vyjednávať s použitím svojich nežných zbraní.

Je ťažké určiť klbko dôvodov a príčin, prečo sa tento sľubný literárny portrét normalizančej undergroundovej elity, kde figurujú aj postavy Havla a Ludvíka Vaculíka,  nakoniec vo filme objavil, ako neautentické a slabo inscenované  divadlo. Akoby vznikalo kdesi vo filmovej štylistike 70. rokov, korunované slabým hereckým výkonom kanadského herca Jonasa Chernicka. Pri pohľade na nažehlené, muzikálové  kostýmy som si spomenula na dve veci, prvá sa týkala správy o tom, že keď Agniezska Holland nakrútila Horiaci ker, prvé čo urobila, zrušila  navrhnuté kostýmy, lebo vôbec nezodpovedali štýlu doby, ktorú potrebovala. Presne v tejto fáze mala byť Orgie11 resizepozornejšia a dôkladnejšia i režisérka. Potom som myslela na pasáž z knihy, kde popisuje Roth Evu Kalinovú a očko na jej pančuchách, klesajúce priamo úmerne s jej vysedenou nervozitou. Vo filme nemá žiadna z postáv vlastnú dózu nedokonalostí, tie poľudšťujúce  detaily, ktoré okamžite vysielajú emocionálne vlny a získavajú diváka na svoju stranu. Jednotlivé postavy, vrátane komických eštebákov, majú panoptikálny charakter, funkciu kulisy, pred ktorou defiluje so svojimi sexuálno-politickými potrebami dlhonohá samica Olga.

Aj v tomto prípade je viac než zjavné, že absencia širšej snahy nájsť v príbehu reflexiu a obraz dobovej traumy, končí v slepej uličke, bulvárnej pikantnosti milostnej historky s prekážkami.

Orgie10 resizePražské orgie, ČR, 2019
Dĺžka: 112 minút
Scenár a réžia: Irena Pavlásková (podľa predlohy Philipa Rotha)
Kamera: Alexandar Šurkala
Strih: Pavel Hrdlička
Hudba: Jiří Chlumecký
Hrajú: Jonas Chernick, Ksenia Rappoport, Pavel Kříž, Klára Issová, Jiří Havelka, Jiří Havelka, Miroslav Táborský, Martin Stránský, Jan Hrušínský, Petr Vondráček, Jakub Wehrernberg, Evženie Pfeifferová a ďalší
Dostribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 17. októbra 2019
Foto: Magic Box Slovakia

Share/Save/Bookmark