Fínskym televíznym seriálom nepatrí v kontexte severskej tvorby popredné miesto, porovnateľné so seriálmi z Dánska, Švédska, či Nórska. Prvou lastovičkou u nás bol titul Desať hriechov (2019), ktorého šesť dielov odvysielala tohto roku Česká televízia a na MFF Goteborg bol ocenený ako najlepší severský seriál. I v súvislosti so seriálom Sorjonen je evidentné, že  fínski tvorcovia až príliš pozorne študovali tvorivé postupy diel zo zlatého seriálového fondu, na čele so švédsko-dánskym Mostom (2011-2018) a Zločinom (2007-2012).

Kari Sorjonen (Ville Virtanen) je detektív, ktorý sa spolu s rodinou sťahuje z Helsínk do malého mesta Lapeernanta. Jeho nekonvenčná , v mnohom nepredvídateľná osobnosť má nádych geniality a odkazuje na oveľa originálnejší prvovzor, Sagu Norén z Mostu. Nechýba podrobne popísané rodinné zázemie, manželka Paulina (Matleena Kuusniemi) s čerstvo prekonanou rakovinou, nekontrolovateľná pubertálna dcéra Janina, i súbor beštiálnych vrážd, kde sa to hemží mŕtvolami so zašitými ústami  i očami, šialenými lekármi, posadnutými injekčnými striekačkami vpichovanými sviežim tinedžerkám, či obchod s bielym mäsom, drogy alebo nelegálne psie zápasy. Nechýbajú darebáci z radnice a ich bezohľadné projekty, ničiace prírodu a dôveru ľudí.

Svoju metódu popisuje zarazenej dcére. Našla uňho výpoveď jednej zo svedkýň, zrejme obete znásilnenia. Kari hovorí o pamäťovom paláci. V Helsinkách si ho staval v kancelárii, v Lapeernante ho má doma v pivnici. Naboso, vyzúvanie topánok a vyzliekanie ponožiek je súčasťou rituálu, sa prechádza medzi dôkazmi v páskou vymedzených plochách a hľadá súvislosti v akomsi bližšie neurčenom meditačnom stave. Premietajú sa mu pri tom útržky výpovedí a všeličo iné, čo nakoniec vedie k určeniu páchateľa. Popis jeho zázračnosti je komický, objíma si dramaticky oboma rukami hlavu a do kamery upiera sklenený pohľad. Reaguje pod tlakom náhlych vnuknutí, čo mu spôsobuje problémy. Nečakane odchádza z koncertov, alebo rodinných osláv narodenín. Je to nešikovná scenáristická konštrukcia, skladba zvláštností, pozbieraných a pozliepaných z druhotných inšpiračných zdrojov, ak už nechceme použiť výraz, ktorým sa v škole  hodnotili  šikovní kopiranti.

Nie je to jediná nezvládnutá časť seriálu. Scenáristom sa zrejme zazdalo, že treba príbehom pridať viac emócií, a tak siahli po osvedčenom recepte, Paulina, Sorjonenova žena zápasí s recidívou rakoviny, nádorom v hlave, nekontrolovane v druhej sérií padá, diagnózu tají a poplakáva spolu s dcérou. Lacné melodramatické prvky nikdy detektívkam neprospeli a nestalo sa tak ani v tomto prípade. Paulinu scenáristi "umne" prilepili k miestnemu bohatému podnikateľovi Robertovi Degermanovi (Max Bremer) ako jeho bývalú milenku. Tento nejasný vzťah irituje Sorjonena po tom, čo jej primátor ponúkne prácu. Neráta s jej angažmán vo veci azylového domu. Kríži mu podnikateľské plány, lebo si ho neželá nejaký dôležitý investor. Mihne sa v ňom pár afromigrantov, ale tento motív sa v seriáli veľmi neprepiera. Na jeho uchopenie evidentne chýbala odvaha a iste aj dostatok invencie.

Melodramatický tón neminul ani Sorjonenovú dcéru Janinu (Olivia Ainali). V jednom z dielov o záhadnom strelcovi a jeho zdanlivo náhodných obetiach sa mu podarí zastreliť Janinho priateľa Eliasa, člena degermanovského klanu. Žiali príkladne. Po smrti matky sa správa podivne, nie je celkom jasný jej vzťah ku Katji (Lenita Susi), adoptovanej dcére otcovej spolupracovníčky Leny. Chvíľu to vyzerá na prípravu prepuknutia lesbickej lásky, ale potom experimentuje so vzťahom k Jarrkovi, ktorého skúša a provokuje, tiež na hranici prirodzenosti. Miestami to vyzerá ako predohra k nejakému zločinu. Má problém s otcom Sorjonenom, jeho prácu mu netoleruje a nerešpektuje jeho povinnosti. Je to ornament, opakujúci sa tak často, že to hraničí s akútnym nedostatkom predstavy, kto by táto Janina mala byť a aká je jej funkcia v príbehu.
          
Nápad s literárnymi alúziami v jednom z dielov tiež nie je celkom koncepčný. Sorjonen vyvoláva pri vyšetrovaní vraždy otca troch podozrivých synov, ducha Dostojevského a jeho románu Bratov Karamazovcov. Mihne sa tam aj román Davida Herberta Lawrenca Synovia a milenci. Hodná pozornosti je ruská línia, pohybujúca sa na úrovni  susedskej svojpomoci. Prijmú medzi seba dokonca bývalú pracovníčku FSB (ruská verzia FBI) Lenu (Anu Sinisalo). Zrejme napĺňa predstavy Fínov o Ruskách, ak to nie sú prostitútky, najčastejšie obete obchodu s bielym mäsom, tak sú to atletické boxerky bez zbytočných morálnych zábran. Problémom je len nedôslednosť v obsadení Leny, jej  fínsky akcent v ruštine je neprehliadnuteľný. Neustále rieši svoju adoptívnu dcéru Katju, vzdornú pubertálnu lolitku s neveľmi  nápaditým charakteropisom. Vzťah k Rusom je viac pozitívny ako negatívny, niektoré prípady riešia v spolupráci s ruskou stranou, naviac bývalým Leniným šéfom. Kreatívna ruská prítomnosť má punc výnimočnosti a rovnakej vľúdnosti sa im od Estóncov, Lotyšov, alebo Litovcov nedostane ani náhodou. Tento vzťah  môžme hodnotiť aj ako nostalgický akord neskorej  "finlandizácie", náklonnosti Fínov voči ZSSR v čase jeho tyranskej vlády. Bola výsledkom mierového kompromisu a Fínom priniesla neprehliadnuteľný príspevok k ich ekonomickej prosperite.  

Originalita príbehov jednotlivých dielov klesá s ich počtom, tretia séria je už vecou povinnosti. Napísať ich tak, aby súkromné dopĺňalo kolorit vyšetrovaných prípadov nie je jednoduché a v tomto seriáli občas nevieme, či sledujeme  prejavy rodinnej patológie, doplnené  policajnými kauzami, alebo je to naopak. Čo rozhodne oživuje scenáristické lapsusy, je cit pre včleňovanie prírodnej scenérie, tvoriacej vždy vhodné významové kontrapunkty, v tom sa Fíni obvykle nemýlia a ostávajú verní svojmu severskému naturelu. Rovnako je to excelentný dizajn interiérov a vizuálna kvalita celého obrazového výrazu. V tých lepších škandinávskych seriáloch bola vždy čitateľná osobitá identita postáv, zaujímavá kombinácia sklonu k excentricite, spoľahlivo kontrolovanej komunikačným minimalizmom a, samozrejme, mnohými inými charakteropisnými zaujímavosťami. Sorjonen do tohto zoznamu zjavne nepatrí, všetko, čo vieme spojiť s fínskym naturelom, či už z priamej skúsenosti, alebo z čarovných filmov Akiho a Mikyho Kaurismaki a ďalších skvelých fínskych režisérov, by sme tam hľadali ťažko a bezvýsledne.

Sorjonen (Bordertown, TV seriál), Finsko, 2016–2019
Dĺžka: 29 h 51 min. (Minutáž: 55–60 min.)
Manažér projektu: Miikko Oikkonen
Réžia: Jyri Kähönen, Miikko Oikkonen, Juuso Syrjä, Marko Mäkilaakso, Jussi Hiltunen
Scenár: Atro Lahtela, Matti Laine, Miikko Oikkonen, Antti Pesonen, Paula Mononen, Sanna Reinumägi
Kamera: Mikael Gustafsson, Anssi Leino, Mika Orasmaa, Matti Eerikäinen, Hannu-Pekka Vitikainen, Joonas Pulkkanen
Hudba: Brian Batz, Kaspar Kaae
Strih: Antti Reikko, Markus Leppälä, Otto Ikäheimonen, Jari Heikkinen, Kenneth Klaile
Zvuk: Jyrki Rahkonen, Vytautas Kizala, Toni Teivaala, Pirkko Tiitinen, Sami Kiiski, Juhana Virkkunen
Scénografia: Vilja Katramo, Olli-Pekka Rahikainen, Algis Garbačiauskas, Vilius Vanagas, Heini Erving, Eugen Tamberg
Masky: Jurgita Globytė, Eglė Mikalauskaitė-Gricienė, Božena Moisejenko, Giedre Jarockaite, Laura Rantaniemi, Hanna Ilkko, Niina Niskanen, Pihla Valli, Marjut Samulin, Aune Peeterman, Hilkka Stenberg, Eija Hakkarainen
Kostýmy: Anu Pirilä, Pia Honkaharju
Producenti: Maria Kangas, Pekka Ruohoranta, Riina Sildos, Geneviève Lemal, Matti Paunio, Johannes Lassila
Hrajú: Ville Virtanen, Anu Sinisalo, Matleena Kuusniemi, Kristiina Halttu, Ilkka Villi, Olivia Ainali, Lenita Susi, Max Bremer, Matti Laine, Jasmin Hamid, Niina Nurminen, Janne Virtanen, Mikko Leppilampi, Laura Malmivaara, Eriikka Väliahde, Satu Paavola, Johan Storgård, Svante Martin, Rimantas Bagdzevičius, Jaakko Saariluoma, Vera Kiiskinen, Ronja Porthan, Heikki Ranta, Kerli Kyllönen, Kristina Čyžiūtė, Margarita Stračkaitytė, Emilija Latėnaitė, Ossi Ågren, Sanna Kemppainen, Maria Kuusiluoma, Kuuno Väntar, Ville Pulkkinen, Elias Salonen, Roosa Salomaa, Mika Melender, Kalle Jokela, Hilla Pekkarinen, Roope Ryöppy, Lauri Tanskanen, Sampo Sarkola, Johanna af Schultén, Onni-Ilmari Seppänen

Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.