Ťažko napísať ešte niečo nové o Stevenovi Spielbergovi, ale v súvislosti so začiatkom roka 2018 mi nedá nespomenúť jeden jeho dôležitý trademark, a to pomerne pravidelné uvádzanie dvoch filmov diametrálne odlišných žánrov v jednom kalendárnom roku, prípadne v krátkom odstupe na prelome rokov.

Severská literatúra, najmä detektívne a kriminálne žánre, sú u nás obľúbené, ale pomaly sa dostáva do povedomia aj ixh kinematografia. V týchto dňoch prichádza do kín snímka režisérky Zaidy Bergroth, nazvaná jednoducho Miami, ktorá sa uviedla už aj v rámci prehliadky severských filmov Scandi.

Už je to ohraná pesnička. Takmer každý nový film z Marvel Studios je povestnou trefou do čierneho a hoci sa nájdu i odporcovia, väčšina kritikov a divákov hlási spokojnosť. Štúdio tak nemá ani najmenší dôvod meniť svoje dlhodobé plány a z tohto kolotoča neprekvapivo nevybočil ani dlho očakávaný Čierny Panter. Ten sa prvýkrát uviedol svetu pred dvoma rokmi v snímke Captain America: Občianska vojna.

Hovorí sa, že úspešný mexický režisér Guillermo del Toro (1964) nakrúca americké „filmové rozprávky pre dospelých“, ktoré sa vyznačujú vizuálnou pôsobivosťou. Stačí spomenúť filmy ako Faunov labyrint či Hellboy alebo scenáristickú spoluprácu na trilógii Hobbit. V každom prípade vlani jeho film Podoba vody získal na MFF v Benátkach hlavnú cenu Zlatého leva a tento rok sa môže pochváliť najväčším počtom nominácií na Oscara – trinástimi.

O niektorých filmoch sa tvrdí, že sú tak zlé, až sú vlastne dobré. Slávny Ed Woodov Plan 9 from Outer Space, DünyayiKurtaran Adam alias turecké Hviezdne vojny a z tých novších napríklad aj séria Sharknado. Do tejto skupiny patrí aj snímka Room z roku 2003. Okolnostiam vzniku tohto kultového filmu sa venuje komédia Disaster Artist.

Tretí zo série príbehov o odvážnej Gerde, ktorá porazila Snehovú kráľovnú a oslobodila svojho brata Kaia bol pre mňa novinkou. Aj keď som niekoľko rokov späť registrovala uvádzanie rozprávky z dielne ruských tvorcov, nikdy ma nezaujala natoľko, aby som si film pozrela. Po vzhliadnutí však musím skonštatovať, že Snehová kráľovná: Tajomstvoľadu a ohňa je akým si vlažným odvarom mimoriadne vydareného, deťmi milovaného a rodičmi nenávideného Ľadového kráľovstva (2013).

Clint Eastwood,  87-ročná ikona amerického a svetového filmu, sa v posledných rokoch stále neutíchajúcej režijnej činnosti zameral najmä na príbehy napísané životom. Tak to bolo v nedávnom Sullym: Zázraku na rieke Hudson (2016), Americkom Sniperovi (2014), J. Edgarovi (2011) alebo filme Invictus: Neporazený (2009). A to má v tomto tisícročí na konte aj duo filmov popisujúcich udalosti behom druhej svetovej vojny na japonskom území: Listy z Iwo Jima a Vlajkynašich otcov (oba 2006).

Koprodukčná snímka Chlapi neplačú je celovečerným debutom sarajevského rodáka Alena Drljeviča. Absolvent Akadémie múzických umení v rovnakom meste však nazbieral bohaté režijné skúsenosti ako asistent réžie pri festivalových titulov Jasmily Žbaničovej Grbavica (2006) alebo Pre tých, ktorí už nemôžu rozprávať (20013), a taktiež si pri nich mohol osvojiť metódu rozprávania spätného náhľadu súčasníkov na balkánsku vojnu z počiatku poslednej dekády 20. storočia.

História fascinácie svetom liliputov sa pravdepodobne začína knihou anglického autora Jonathana Swifta Gulliverove cesty, ktorú napísal v roku 1735. Zoznam filmových adaptácií knihy je úctyhodný, rovnako i najrôznejších variácií na tému veľkých a malých, zmenšených obvykle v rámci nejakého ušľachtilého i menej ušľachtilého cieľa.

Snímku dánskeho režiséra Christiana Tafdrupa Potvora, ktorý teraz prichádza do našich kín, uviedla nedávno spoločnosť Film Europe Media Company na populárnej prehliadke severských filmov Scandi. Film vzbudil zaslúženú pozornosť výstižnou psychologickou kresbou charakterov dvoch hlavných hrdinov.