ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Studená vojna (Zimna wojna)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Studena5 resizePoľský scenárista a režisér Pawel Pawlikowski, narodený roku 1957 vo Varšave, žije od svojich štrnástich rokoch v zahraničí, prevažne vo Veľkej Británii, ale historické traumy poľskej spoločnosti presakujúce do súčasnosti, predovšetkým obdobie Druhej svetovej vojny spojené s holocaustom, budovanie socializmu, poznačené bojom s triednym nepriateľom, a komplikovaný vzťah k viere, vyhmatol dokonale, napísali sme vo Filmpresse zhruba pred štyrmi rokmi po premiére jeho filmu Ida, ktorý neskôr získal Oscara.

Do značnej miery to platí aj o Pawlikowského šiestom celovečernom hranom opuse Studená vojna, vyrovnávajúcim sa taktiež s minulosťou a ocenenom na tohtoročnom canneskom festivale Cenou za najlepšiu réžiu. Na nedávnom 13.  MFF Cinematik v Piešťanoch získal Meeting Point Europe – Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka a súčasne Cenu Studena4 resizedivákov. Do našich kín vstupuje (rovnako ako Ida) v rámci Projektu 100 – najväčšej putovnej prehliadky filmov na Slovensku, ktorú pripravuje Asociácia slovenských filmových klubov.

Studená vojna, film s dvojznačným názvom, označujúcim objektívny dejinný pohyb i privátnu situáciu hlavných aktérov, je krutá štúdia nenaplnenej lásky, odohrávajúca sa počas pätnástich rokov na pozadí historických udalostí, ktoré  poznačili vývoj v európskych krajinách od konca štyridsiatych po prvú polovicu relatívne uvoľnených šesťdesiatych rokov. Jej protagonistami sú skladateľ a dirigent Wiktor (Tomasz Kot), umelecký vedúci ľudového spevácko-tanečného súboru Mazurek, a jeho sólistka Zula (Joanna Kulig), ktorých spájajú láska k hudbe a osudová príťažlivosť, rozdeľujú odlišné povahy, ambície i predstavy o živote. Stoický Wiktor chce mať Studena7 resizepredovšetkým slobodný priestor na svoju tvorbu, Zula, poznačená tragickými udalosťami v rodine, túži po pokoji a dobrom živote bez komplikácií. Keď je súbor, postavený na interpretácii autentického folklóru, prinútený zmeniť repertoár smerom k ideologickým piesňam vrátane ódy na Stalina, Wiktor sa rozhodne využiť zahraničný zájazd kolektívu do Berlína a emigrovať v nádeji, že jeho osudová žena pôjde s ním. Zula napriek prísľubu v poslednej chvíli cúvne a od tejto chvíle sa životy zamilovanej dvojice vyvíjajú odlišným spôsobom. Iba náhodné stretnutia v Paríži či Juhoslávii ich opätovne presviedčajú, že patria k sebe, no aj dokazujú, že nie sú schopní toto osudové predurčenie premeniť na normálne spolužitie. Vinu za toto zlyhanie nesú sami, ale aj objektívne Studena9 resizeokolnosti, ktoré neprajú ich láske. Život v socialistickom Poľsku, prešpikovaný špicľami a čoraz tvrdšími nárokmi na správanie jeho kultúrnych vyslancov, aj relatívne slobodný kapitalistický režim ovplyvňujú myslenie i správanie protagonistov. Nedokážu žiť ani spolu, ani bez seba. Obaja z času na čas vstupujú do nových vzťahov, vopred odsúdených na neúspech, no nič nedokáže prehlušiť ich silný cit, ktorý ich ženie do spontánnych, nedomyslených činov. Zdá sa, že z tohto začarovaného kruhu neexistuje východisko, nepoznajú ho ani scenáristi Pawel Pawlikowski a Janusz Glowacki spolupracujúci s Piotrom Borkowským, preto zvolili melodramatický záver priam v shakespearovskom duchu, ktorý kladie poslednú bodku za osudovým vzťahom.

Pawel Pawlikowski si vypracoval svojský režijný rukopis, vďaka Studena6 resizektorému je ľahko identifikovateľný. Nakrúca čiernobiele filmy v tradičnom klasickom formáte, čo bola pôvodne jeho pocta kinematografii šesťdesiatych rokov, ktorú obdivuje. Obsažný príbeh osudovej sebadeštrukčnej lásky, na ktorej zobrazenie by nejeden jeho kolega potreboval dvojnásobnú metráž, vtesnal bez ujmy na narácii do osemdesiatich štyroch minút. Charakteristická preňho je fragmentárnosť a minimalizmus. Jeho filmové rozprávanie je esenciou životnej matérie, z ktorej vyberá najdôležitejšie okamihy. Strieda čas a priestor, oba exaktne označované medzititulkami, jednotlivé epizódy oddeľuje zatmievačkou. Vždy vstupuje in medias res, nezaoberá sa zbytočnosťami, ponecháva priestor divákovej fantázii, spolieha Studena8 resizesa na jeho sústredenú pozornosť a schopnosť domyslieť si súvislosti. Jeho stabilnými spolupracovníkmi sú kameraman Lukasz Źal a strihač Jaroslaw Kamiński, dokonale realizujúci, podobne ako celý štáb vrátane excelentných hercov, režisérove predstavy o filme, ktorý má bližšie k poézii ako k prozaickému deju. Pozoruhodná je sofistikovaná hudobná dramaturgia, ktorá je vo filme Studená vojna o to dôležitejšia, že jednu naračnú líniu tvorí príbeh vzniku a ďalšieho vývoja hudobného súboru Mazurek, údajne voľne inšpirovaný slávnym poľským spevácko-tanečným súborom Mazowsze, ktorý vznikol v roku 1948 a stal sa za socializmu vrcholným reprezentantom poľskej ľudovej kultúry, známym aj z našich amfiteátrov. Pawlikowski majstrovsky zaznamenáva zrod súboru Mazurek, vyhľadávanie Studena resizeľudových talentov po dedinách a následný konkurz (nedá sa nespomenúť si na rovnomenný Formanov film), na ktorom sa po prvý  raz stretnú neskorší osudoví milenci a kde Zula zaujme Wiktora nielen speváckym talentom, ale aj originalitou samorastu, bezočivým sebavedomím a snahou presadiť sa za každú cenu, napríklad aj nevyžiadaným spevom sovietskej filmovej piesne Srdce, populárnej v istom období aj u nás. Jej neskorším hitom sa stala poľská ľudovka Dve srdiečka, štyri oči, ktorá vo filme zaznieva opakovane, vždy v inom čase a priestore, vždy v inej úprave, v parížskom bare dokonca džezovej. Hudobná stopa je paralelou deja, v účinnej skratke charakterizuje jednotlivé etapy ľúbostného vzťahu i vývin jeho aktérov. Vo chvíľach Studena2 resizestretnutia Wiktora so Zulou však hudba zmĺkne, aby prehovoril cit, ktorý potichu zaplní celý priestor. V závere už Zula nie je ľudovou, ale popovou speváčkou a z jej úst neznie poľský folklór, ale latinskoamerický gýč, ktorý spôsobí, že po jeho dospievaní – zrejme aj pod vplyvom vypitého alkoholu a zhnusenia zo seba samej – sa musí ísť vyzvracať.

Film Studená vojna, ktorý režisér venoval svojim rodičom, je rámcovaný pôsobivým záberom ruiny kostola, z ktorého zostali iba holé múry s fragmentom fresky so skúmavým Ježišovým pohľadom a namiesto kupoly vysoké nebo. Na začiatku v ňom stojí a s bázňou sníme čiapku administratívny vedúci, v podstate však ideologický šéf súboru a agent bezpečnosti Kaczmarek (Borys Szyc), Wiktorov potenciálny sok a paradoxne aj záchranca, na konci s osudom zmierený pár milencov, ktorí si prisahajú lásku a vernosť až do smrti. Kruh sa uzatvára...  

Studena12 resizeStudená vojna (Zimna wojna), Poľsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, 2018
Dĺžka: 84 minút
Réžia: Pawel Pawlikowski
Scenár: Pawel Pawlikowski, Janusz Glowacki, spolupráca Piotr Borkowski
Kamera: Lukasz Źal
Strih: Jaroslaw Kamiński
Hrajú: Joanna Kulig, Tomasz Kot, Borys Szyc, Agata Kulesza, Cédric Kahn, Adam Ferency, Adam Woronowicz, Adam Szyszkowaki, Jeanne Balibar a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 4. októbra 2018
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark