ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Božský (Il divo – La spettacolare vita di Giulio Andreotti)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Bozsky11 resizeGiulio Andreotti patrí k výrazným postavám talianskej histórie a ako politik mal, hlavne v období medzi sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi minulého storočia, výrazný vplyv na formovanie celej krajiny. Rozboru tejto kontroverzne vnímanej osobnosti talianskych dejín sa venuje aj film s názvom Il divo (v preklade Božský).

„Zostáva vám pol roka života, povedal mi lekár pri odvode. Po rokoch som ho hľadal, aby som mu povedal, že som prežil. On však už  bol mŕtvy. Tak to bolo vždy. Predpovedali mi koniec a ja som prežíval. Zomreli iní.“ Týmito veľavravnými slovami nás hlavný protagonista uvádza do diania. Giulio Andreotti sa narodil v Ríme po skončení prvej svetovej vojny a po Bozsky3 resizeskončení tej druhej začala pre zmenu prudko naberať na obrátkach jeho politická kariéra. Najprv bol zvolený do provizórneho parlamentu, o niečo neskôr do Poslaneckej snemovne a nakoniec i priamo do vlády.

V roku 1972 sa stal po prvýkrát premiérom krajiny a neskôr aj ministrom zahraničných vecí. Počas svojho aktívneho politického života bol taktiež menovaný doživotným senátorom a pokúšal sa kandidovať i na prezidenta, kde však v poslaneckej voľbe neuspel. Jeho kariéra ponúkla viacero pozoruhodných momentov, napríklad keď ako premiér odmietal jednať s únoscami svojho predchodcu Alda Mora. Neskôr sa navyše začali objavovať tvrdenia o jeho väzbách na mafiu, v dôsledku čoho sa nakoniec musel hájiť pred najvyšším súdom. Bozsky6 resizePo veľmi dlhom procese, kde došlo k odvolaniu z oboch strán, bol síce zbavený viny, no výhradne z dôvodu premlčacej doby.

Na túto kontroverznú postavu, okolo ktorej sa neustále rozohrávali rôzne konšpiračné teórie, sa rozhodol ešte počas jej života zamerať popredný taliansky tvorca Paolo Sorrentino. Pre úspešného režiséra a scenáristu, ktorý stál za uznávanými snímkami Prebytočný človek (2001), Následky lásky (2004) a Rodinný priateľ (2006), išlo o prvú skúsenosť s politickou témou. Jej spracovaním však dokázal, že právom patrí k najprogresívnejším domácim tvorcom nového tisícročia. A hoci pomyselný vrchol dosiahol až vďaka Veľkej nádhere (2014), Bozsky5 resizeocenenej Oscarom, Božský patrí doteraz k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa urodilo v rámci jeho neustále sa rozrastajúcej filmografie.

Sorrentino sa v ňom nezameriava na celý život tejto osobnosti, ale iba na vybraný úsek. Konkrétne na začiatok deväťdesiatych rokov a záver jeho pôsobenia na politickej scéne. Samotný dej sa začína odvíjať cez sekvenciu v rýchlosti popisujúcu politickú situáciu v krajine a Andreottiho, označovaného aj prezývkou Belzebub, ukazuje divákovi až ako sedemdesiatnika, ktorý podľa svojich vlastných slov bojoval celý život s bolesťami hlavy. Ústredný charakter už možno chvíľami pôsobí ako niekto, kto ani nepatrí do sveta živých, no jeho neprirodzené držanie Bozsky7 resizetela, či chôdza ostro kontrastujú s tým, čo má v hlave.

Sorrentino Adreottiho vykresľuje ako mimoriadne inteligentnú osobu. Osobu, ktorá sa vyjadruje rozvážne a nehovorí viac ako je nutné. Osobu, ktorá nemá rada nemiestne poznámky, no vždy má na všetko pripravenú pohotovú odpoveď. Podobne ako iluzionista vyťahujúci králika z klobúka, i „Božský“ dokáže zaujať tým, s akou ľahkosťou zo seba súka rôzne bonmoty – a súčasne nimi diváka prinútiť k zamysleniu sa nad tým, kto sa vlastne v skutočnosti skrýva za zdanlivo groteskným výzorom. Je zaujímavé sledovať, ako sebavedomo kandiduje na prezidenta so slovami, že hoci je mužom stredného vzrastu, nevidí okolo seba žiadnych velikánov. Po neúspechu sa nás Bozsky2 resizezase snaží formou vnútorného monológu presviedčať, že v prípade priamej voľby by jednoznačne vyhral.

Čo sa týka jeho údajného napojenia na mafiu, v tejto otázke film zostáva po celý čas neutrálny. Nakoniec, sám Andreotti všetky obvinenia vehementne popieral a možné konexie naznačujú akurát rôzne prestrihy mafiánskych vrážd nepohodlných osôb s napojením na jeho osobu, či mimoriadne hravá sekvencia predstavenia jeho vlády, akoby vystrihnutá zo Scorseseho filmu. I jeho obhajoba pred súdom vyznieva, minimálne v jednom momente, trochu dvojznačne, no inak sa Sorrentino zdržiava akýchkoľvek hodnotení, ktoré necháva výhradne na samotnom divákovi.

Bozsky9 resizeBohužiaľ, určitá odťažitosť a vlastne i celková nedramatičnosť zápletky, môže predstavovať problém z pohľadu viacerých divákov. O to viac, ak sa výraznejšie neorientujú v talianskej politike, nakoľko postáv je veľa a ich uvedenie do deja často iba letmé. Film však, našťastie, oživuje, nielen precízne herectvo Toniho Servilla ktorý si kradne jednu scénu za druhou, film, ale i vynikajúca formálna stránka. A je to práve Sorrentinova moderná réžia, plná viacerých vizuálnych vychytávok, ktorá ho v konečnom dôsledku posúva na vyššiu úroveň. Každému to asi nebude stačiť, ale ako potvrdenie toho, že tento tvorca kope prvú taliansku ligu, Božský plní svoju úlohu veľmi dobre aj po rokoch.

Bozsky12 resizeBožský ( Il divo – La spettacolare vita di Giulio Andreotti), Taliansko, Francúzsko, 2008
Dĺžka: 118 minút
Scenár a réžia: Paolo Sorrentino
Kamera: Luca Bigazzi
Strih: Cristiano Travaglioli
Hudba: Teho Teardo
Hrajú: Toni Servillo, Anna Bonaiuto, Giulio Bosetti, Flavio Bucci, Carlo Buccirosso, Giorgio Colangeli, Alberto Cracco, Piera Degli Esposti, Lorenzo Gioielli, Paolo Graziosi, Gianfelice Imparato, Massimo Popolizio a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 19. júla 2018
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark