ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kým prišla búrka (Adrift)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Burka12 resize„Kým nás nezmietne cunami alebo vulkán, nedochádza nám, že sme vydaní na milosť prírode,“ povedal významný islandský režisér, scenárista, producent a herec Baltasar Kormákur (1966), u nás známy predovšetkým vďaka filmu Everest (2015) o jednom tragickom výstupe na najvyššiu horu sveta. ( Vo Filmpresse sme ho recenzovali v septembri toho istého roku.)

Televízni diváci si ho možno zapamätali ako iniciátora a jedného z režisérov pozoruhodného seriálu V pasci, v ktorom tiež zostal verný svojej základnej téme – nerovnému zápasu človeka s prírodou. Demonštroval ho na osudoch Burka2 resizeobyvateľov islandského rybárskeho mestečka, snehovou lavínou odrezaného od sveta práve v čase záhadných vrážd. Teraz prichádza do kín jeho v Amerike nakrútený film Kým príde búrka (2018), v ktorom človek bojuje s morom.

Kormákur debutoval v roku 2000 adaptáciou románu S milenkou mojej matky, ktorou získal okrem iných aj cenu Objav roku na festivale v Toronte. O desať rokov neskôr sa islandský filmár presadil v Spojených štátoch amerických filmom Nádych. Za snímku Severné blatá dostal v Karlových Varoch v roku 2007 Krištáľový glóbus. Jeho filmografia je však podstatne bohatšia , doteraz má na konte takmer desiatku filmových réžií, na ktorých kvalite sa vzácne zhoduje odborná kritika s laikmi z Burka3 resizeradov divákov. Všetky diela spája silná myšlienka, snaha o autenticitu a vizuálna krása. Téma človek kontra príroda vyplýva nielen z Kormákurovho rodiska Islandu, ale aj z jeho životného kréda, ktoré sformuloval do vety: „Krajina a príroda sú najmenej mojou polovicou.“

Podobne ako Everest, aj film Kým príde búrka vychádza zo skutočných udalostí. Zobrazuje dvojicu mladých ľudí, Tami a Richarda, ktorí sa náhodne zoznámia, pocítia k sebe náklonnosť a rozhodnú sa spoločne podniknúť dobrodružnú cestu po mori, pretože plavba patrí medzi ich spoločné záľuby. Na ceste, ktorá spočiatku vyzerá ako idylický výlet, ich zasiahne hurikán Raymond, ktorý do značnej miery zdevastuje neveľké Burka4 resizeplavidlo a obom spôsobí zranenia. O tom, ako sa dobrodruhovia s touto situáciou vyrovnávajú, rozpráva jedna dejová línia filmu, ktorú možno nazvať Po búrke. S priam dokumentárnou vecnosťou odratúva dni po katastrofe, ukazuje snahu o opravu zničenej lode, kalkuláciu so stenčujúcimi sa zásobami vody a potravín, pričom Tami ako vegetariánka a ochrankyňa všetkých živých bytostí nie je schopná ani kvôli vlastnému prežitiu zabiť okolo plávajúce ryby. Bezmocnosť uprostred šíreho mora a neistá budúcnosť vyvolávajú stavy rezignácie, po ktorej nasleduje opätovné vzopätie, občas spôsobené aj halucinačnými stavmi (symptomatický je obraz blížiacej sa obrovskej lode, ktorá by mohla znamenať záchranu). Hrdinovia neprechádzajú len Burka5 resizepsychickými peripetiami, výrazne sa mení aj ich zovňajšok, pod čo sa podpisuje nedostatok spánku, kruto žiarivé slnko a agresívna slaná voda.

Scény po prírodnej katastrofe sa viac-menej pravidelne striedajú s udalosťami, ktoré sa odohrávali pred búrkou. Nemajú v sebe dramatický náboj, lebo zobrazujú pokojný život dvojice, ich zoznámenie, postupné spoznávanie, najmä prostredníctvom otvorených rozhovorov, ktoré odkrývajú u oboch traumy z detstva, spojené s neštandardnými rodinnými pomermi. Tami s Richardom zisťujú, že majú rovnakú záľubu cestovať, najradšej po mori, a to ich spája najsilnejšie. Ich vzťah je bezproblémový, užívajú si nové zážitky i svoju vzájomnú blízkosť, často a radi sa smejú, jednoducho majú Burka6 resizeradosť zo života. Ich dialógy nie sú ničím výnimočné a chýba v nich humor, ktorý by sa preniesol aj na diváka. Sú to obyčajní ľudia a také sú aj ich rozhovory. Nevšednými ich robí  nekonvenčný spôsob života a pevné odhodlanie napĺňať svoje sny.

Komorná romanticko-dobrodružná dráma s dvoma protagonistami kladie veľké nároky na hercov. Baltasar Kormákur si vybral do postavy Tami americkú herečku Shailene Woodley (1991), ktorá je známa ako rebelantská dcéra Georgea Clooneyho z filmu Deti  moje, čo bol po početných televíznych seriáloch jej celovečerný filmový debut, a napríklad zo sci-fi triptychu Divergencia, Rezistencia, Experiment. Jej partnera Richarda stvárnil anglický herec Sam Claflin (1986), ktorý sa presadil v takých komerčných hitoch, ako boli Piráti z Burka7 resizeKaribiku či Hry o život. Možno preto, že film Kým prišla búrka vznikol podľa autobiografickej knihy Tami Oldham Ashcraftovej, scenár jej poskytol väčší a dramatickejší priestor, ktorý sa herečka Shailene Woodley snažila adekvátne využiť. Nie  je to žiadna hollywoodska kráska, v tomto filme pôsobila prirodzene, bezprostredne a vierohodne v oboch základných polohách. Dokázala vyjadriť nielen šťastie z lásky a radosť z nečakaných zážitkov, ale aj silu, odvahu a urputnosť svojej hrdinky, ktorá padá pod ťarchou tragických udalostí a opäť zbiera sily, aby sa mohla postaviť. Vďaka nej je film oslavou človeka, ktorý sa nevzdáva, hoci vie, že jeho boj s prírodou nemôže byť Burka8 resizedefinitívne víťazný. Sam Claflin ako Richard Sharp mal menší manévrovací priestor a ani ten nevedel vždy celkom adekvátne zaplniť. Snažil sa byť rovnocenným partnerom Tami, no občas pôsobil neprirodzene, v scéne zásnub aj trochu smiešne.

Najväčšou devízou filmu je kamera, ktorú držal v ruke Robert Richardson. Unikátne zábery hurikánu, ktorý sa pohráva s loďou ako s detskou hračkou (bez ohľadu na to, aký veľký bol podiel trikových a počítačových sekvencií), veľkolepé panorámy nekonečnej morskej hladiny, pozlátenej lúčmi vychádzajúceho či zapadajúceho slnka, pohľady na očarujúcu prírodu Burka9 resize(nakrúcalo sa na Fidži a Novom Zélande), celá tá vizuálna krása robí z filmu Kým prišla búrka strhujúci zážitok. Nesporný podiel na tom má aj strihač John Gilbert, ktorý sa zaslúžil o plynulé striedanie dvoch dejových línií, respektíve časových rovín. Autor hudby Volker Bertelmann mohol miestami ubrať na intenzite zvukového sprievodu. Obraz bol dostatočne dramatický na to, aby ho bolo treba podčiarkovať predimenzovanou hudbou. Ktovie, ktorý z trojice scenáristov Aaron Kandell, Jordan Kandell, David Branson Smith vymyslel dejový zvrat, takmer trik, ktorý sa objaví až v záverečnej časti filmu. Je taký Burka11 resizeneočakávaný a prekvapujúci, že núti adresáta prehodnotiť dovtedy videné a s novým poznaním sa pozrieť na predchádzajúce udalosti. Film síce nie je detektívka, ale prezradiť tento zvrat by bolo voči potenciálnym divákom un fair.  

Baltasar Kormákur nakrútil film o sile človeka a lásky, ktorá sa postavila proti sile prírody. Škoda, že dielo nevzniklo na Islande. Napriek dramatickým až naturalistickým scénam nemá v sebe drsnosť a rudimentárnosť, ktoré boli také príťažlivé na Evereste či seriáli V pasci. Možno je to už vplyv Ameriky, no je to škoda. Kiež by sa talentovaný a originálny režisér vo svojom desiatom opuse vrátil domov.

Burka resizeKým prišla búrka (Adrift), USA, 2018
Dĺžka: 99 minút
Námet: Tami Oldham Ashcraft – kniha
Scenár: Aaron Kandell, Jordan Kandell, David Branson Smith
Réžia: Baltasar Kormákur
Kamera: Robert Richardson
Strih: John Gilbert
Hudba: Volker Bertelmann
Hrajú: Shailene Woodley, Sam Claflin, Jeffrey Thomas, Elizabeth Hawthorne, Grace Palmer a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 12. júla 2018
Foto: Forum Film

Share/Save/Bookmark