Minulý rok sme na tomto mieste napísali : „ užívajme si úspechy roku 2017, pretože sa tak skoro nezopakujú“ . Výsledky slovenskej audiovízie v roku 2018 to iba potvrdili. Návštevnosť v kinách v roku 2018 zaznamenala pokles oproti predchádzajúcemu roku o 10,88 _, do kín prišlo 5 964 758 divákov. Na druhej strane sme zaznamenali rekordný počet filmových predstavení (197 789, čo predstavuje nárast o 3,14 _). Tržby poklesli iba mierne – 33 040 891 eur je pokles o 4,27 _. Dôvodom je zvýšenie priemernej ceny vstupeniek z 5,16 na 5,54 eur, čo je nárast o 7,42 _. Považujeme to za dôkaz, že slovenskej ekonomike sa vo všeobecnosti darí, stúpa priemerná mzda, a tým aj ekonomické možnosti domácností a prevádzkovatelia kín na tento fakt rýchlo zareagovali.

Návštevnosť slovenských filmov klesla na 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov) a dostala sa na úroveň roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v rámci Európy piaty najnižší. Dôvodom je, že do kín neprišiel žiadny domáci blockbuster, podporený masívnou reklamou (najväčšie ambície v tomto smere mal film Backstage, ktorý nakoniec zaznamenal 64 028 divákov, čo je síce najviac v rebríčku slovenských filmov, ale v rebríčku všetkých distribučných titulov predstavuje až 23. miesto). Celkom sa do slovenských kín dostalo 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je na jednej strane úctyhodné číslo, na druhej inšpiruje k zamysleniu, či skutočne všetky tituly boli predurčené do kinodistribúcie (5 filmov malo menej než 500 divákov...).Čo sa týka produkcie, v roku 2018 vzniklo 33 dlhometrážnych filmov pre kiná. 9 z nich malo 100 _ slovenský podiel, 10 produkcií bolo majoritných a 14 minoritných. Vysoký podiel majú aj debuty – 12 filmov a pásiem nakrútilo 20 debutujúcich režisérov. So zvyšujúcim sa počtom filmov stúpajú aj ďalšie ukazovatele – napríklad žánrová pestrosť hraných filmov (road movie – Tlmočník, tanečný film – Backstage, triler – Dôverný nepriateľ, dokudráma – Dubček atď).

Ak porovnáme počet domácich filmov a počet obyvateľstva, je Slovensko už celkom štandardnou európskou krajinou , dokonca sa zaraďuje do hornej tretiny. Problémom je ešte stále distribúcia, ale treba konštatovať, že na jej trendy má veľký vplyv zvyšujúci sa podiel nelegálneho sťahovania.

Stále platí, že dnes na Slovensku nie je problém nakrútiť film, a to ani pre debutujúceho režiséra, ale problémom je dostať ho do kín, kde vládne brutálna konkurencia (v roku 2018 bolo v kinách celkom 814 titulov, z nich 289 malo premiéru). Logicky platí, že akýkoľvek film môže v kinodistribúcii uspieť len s podporou masívnej reklamnej kampane – z toho vyplýva nutnosť zvyšovania podielu financií na reklamu v rámci produkčných nákladov.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA

Dňa 13. marca 2019 vláda Slovenskej republiky schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2019 – 2021. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva Slovenský filmový ústav (SFÚ), ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2016 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2018, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2019 – 2021.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z. – Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu. Na základe skúseností z aplikačnej praxe, ako aj podnetov od odbornej verejnosti časť týchto zmien prináša úpravy procesov Audiovizuálneho fondu pri spracovaní žiadostí o podporu a pri následnom vyúčtovaní poskytnutej dotácie. V tejto súvislosti sa novelou presnejšie upravilo určenie oprávnených výdavkov, na ktoré žiadateľ môže použiť poskytnuté finančné prostriedky z fondu v určenom limite. Namiesto doterajších zúčtovateľných výdavkov na prevádzku žiadateľa sa zákonom zaviedla nová kategória paušálnych výdavkov. Tie môže žiadateľ uplatniť najviac vo výške 7 _ z poskytnutej dotácie, pričom k týmto výdavkom nemusí predkladať jednotlivé účtovné doklady. Ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou prijímateľa, ktoré objektívne nie je vždy možné alokovať na konkrétny projekt. Takéto výdavky prijímateľ vo vyúčtovaní dotácie môže, ale nemusí uplatniť.

Rozmach audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku a čoraz väčšmi rastúci význam tohto odvetvia v Európskej únii prináša aj nové úlohy. Predchádzajúcou novelizáciou zákona v roku 2017 sa rozšíril predmet činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Tieto nové činnosti sa stali od 1. júna 2018 základom pre vytvorenie Slovenskej filmovej agentúry. Vzhľadom na to, že jej hlavné aktivity budú slúžiť celému audiovizuálnemu prostrediu, aktuálna novela zákona ich definovala ako poskytovanie nefinančnej podpory. K tomuto pojmu zákon určuje, že ide o podporu, ktorú vykonáva fond na vlastné náklady a v prospech neurčitých osôb bez zmluvného základu.

V súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov zákon rozširuje okruh osôb, ktorým fond nemôže poskytnúť finančné prostriedky. Rozšírenie sa týka žiadateľov, ktorí sú majetkovo alebo personálne prepojení s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy s fondom. V praxi to znamená, že ak má voči fondu nevysporiadaný vzťah osoba, ktorá je prepojená so žiadateľom, fond takémuto žiadateľovi neposkytne dotáciu.

V súvislosti s uplatňovaním zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov novela zákona o Audiovizuálnom fonde upravuje spracúvanie a zverejňovanie osobných údajov žiadateľov v celom procese podpornej činnosti fondu.

Do zákona o Audiovizuálnom fonde bolo doplnené nové ustanovenie § 22aa o vyúčtovaní finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Toto ustanovenie upravuje základné pravidlá a podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov.

Novela zákona jednoznačnejšie upravila aj uplatňovanie sankcií fondom.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

 11. októbra 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (ďalej len „návrh nariadenia“).

 Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovil program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušili sa rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) má za cieľ posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ako aj kultúrne dedičstvo a tvorivosť, a to v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska. Zameriava sa na posilňovanie príležitostí pre technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, podporovanie spoločnej tvorby, ako aj na šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému publiku. Oproti súčasnému programu Kreatívna Európa, program Kreatívna Európa (2021 – 2027) predstavuje podstatné opatrenia v záujme zjednodušenia jeho využiteľnosti v aplikačnej praxi.

 Hlavnou zmenou návrhu programu je navýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa (2021 – 2027) na 1,850 miliardy eur, pričom 1,081 miliardy eur sa rozdelí v podprograme MÉDIA a 609 miliónov eur v podprograme KULTÚRA. V MEDZISEKTOROVOM podprograme sa rozdelí 160 miliónov eur. Oproti súčasnému programu by mal byť rozpočet vyšší o 390 miliónov eur, čo predstavuje navýšenie celkovej sumy o takmer 27 percent oproti súčasnému programu Kreatívna Európa.

Od 1. januára 2019 je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela zákona o verejnom obstarávaní prináša aj pozitívnu zmenu pre oblasť audiovízie. Na príprave novely sa podieľal aj Audiovizuálny fond v úzkej súčinnosti s ministerstvom kultúry, Úradom pre verejné obstarávanie a s profesijnými organizáciami v audiovízii (SFÚ, ANP a SAPA).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak prijímateľovi finančných prostriedkov z verejných financií Audiovizuálny fond (alebo iný poskytovateľ, ktorý je zároveň verejným obstarávateľom) poskytne finančné prostriedky, ktorých celková suma presahuje 50 _ rozpočtu celého projektu (pri produkcii audiovizuálneho diela bez ohľadu na skutočnosť či ide o jednu alebo viacero dotácií na to isté audiovizuálne dielo), je prijímateľ týchto finančných prostriedkov povinný realizovať celý projekt ako zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že takýto prijímateľ musí pri realizácii projektu využiť postupy verejného obstarávania, pričom konkrétny postup sa určí v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v zmysle metodického výkladu Úradu pre verejné obstarávanie sa predpokladaná hodnota zákazky a od nej odvodený postup verejného obstarávania určí podľa sumy celkového rozpočtu projektu.

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa však v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zaviedla výnimka z uvedeného postupu práve pre oblasť audiovízie (tvorba, vývoj, príprava realizácie, výroba, postprodukcia, distribúcia, prezentácia, propagácia a šírenie audiovizuálneho diela). V zmysle tejto výnimky bude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní iba ten prijímateľ dotácie na niektoré z uvedených činností, ktorý nie je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii. Tento zoznam vedie Slovenský filmový ústav v zmysle § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinnosť uplatniť postupy verejného obstarávania prijímateľom dotácie sa teda naďalej nevzťahuje na projekty, ktoré Audiovizuálny fond podporil celkovou sumou do 50 _ rozpočtu projektu. Zároveň však aj v prípade, ak celková dotácia z Audiovizuálneho fondu určená na niektoré z uvedených činností predstavuje viac ako 50 _ celkového rozpočtu podporeného projektu, tak s účinnosťou od 1. januára 2019 postupy verejného obstarávania nemusí uplatniť ani prijímateľ, ktorý je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii (vedenom v SFÚ) ako

a) výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

b) distributér audiovizuálnych diel,

c) osoba poskytujúca technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel,

d) prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia (kina) alebo

e) prevádzkovateľ mediatéky.

Uvedená výnimka sa však týka iba tých prijímateľov dotácie, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že napríklad verejná vysoká škola, obec alebo príspevková organizácia musia postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj v tom prípade, ak obstarávajú tovary alebo služby súvisiace s uvedenými činnosťami v audiovízii.

Zároveň sa uvedená výnimka nevzťahuje ani na tie podporené projekty, ktoré priamo nie sú tvorbou, výrobou, distribúciou, prezentáciou, propagáciou ani iným šírením audiovizuálnych diel (napríklad edičná činnosť, výskum, vzdelávanie a pod.).

Uvedená výnimka neplatí ani v prípade, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako hodnota nadlimitnej zákazky určenej Úradom pre verejné obstarávanie v jeho všeobecne záväznom právnom predpise, a na ktorú bola poskytnutá podpora viac ako 50 _ celkového rozpočtu projektu.

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (www.zsssvba.sk) v Bratislave ponúka štyri odbory – animovaná tvorba, kamera, zvuk, strih, kostýmová tvorba a scénické výtvarníctvo, Stredná umelecká škola v Trenčíne (www.sustn.sk) a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene (www.ssuszv.sk) odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odboru Animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (www.vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 42 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 44 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2018 15 filmov a získali 7 ocenení – Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik) Cenu Martina Slivku a Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec) Cenu Slováci vo svete na Etnofilme Čadca 2018 a päť cien na Kinofeste Šaľa 2018. V kategórii dokumentov získal Hráč (SK, 2018, r. Matúš Men) cenu za najlepšiu réžiu a 1. miesto za najlepší film, JuTub.com (SK, 2017, r. Robo Bošeľa) 3. miesto za najlepší film a Nebojsa (SK, 2017, r. Jakub Gajdoš) cenu za najlepší scenár a cenu diváka.

Podporu z Audiovizuálneho fondu v celkovej výške 8 200 eur získali dva filmové projekty: (Ne)Viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková) a Janove zrno (SK, 2018, r. Michal Stašák).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. V júni 2018 Akademický senát FTF VŠMU zvolil novú dekanku. Stala sa ňou strihačka prof. Darina Smržová, ktorá viedla Ateliér strihovej skladby. Vo funkcii nahradila Ondreja Šulaja.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: prof. Martin Šulík)

 2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

 3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

 4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (prof. Darina Smržová, od 1. 10. 2018 doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

 5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

 6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: doc. Katarína Mišíková)

K 31. 10. 2018 študovalo na FTF VŠMU 264 študentov, z toho 5 zahraničných. 175 študentov študovalo na bakalárskom (z toho 4 zahraniční), 89 na magisterskom (z toho 1 zahraničný). 14 študentov bolo na doktorandskom stupni. V školskom roku 2017/2018 skončilo štúdium FTF VŠMU 102 absolventov: 49 bakalárov (z toho 1 zahraničný), 53 magistrov (z toho 1 zahraničný). Absolvovali aj 4 doktori umenia.

FTF VŠMU sa i v roku 2018 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. niekoľkodňové medzinárodné podujatie Visegrad Film Forum; masterclass Slawomira Idziaka Vizuálna dramaturgia; Scenáristika v animácii s Barbarou Slade; masterclass Jana Holmberga Ingmar Bergman po 100 rokoch a neskôr v rámci KADU, široko postavené Bienále animácie Bratislava; masterclass Michaela Dudoka De Wita, prednáška LITA– Súčinnosť európskeho a slovenského autorského práva. Na FTF VŠMU pôsobili 2 špičkové tímy, tím Ateliéru filmovej tvorby pod vedením prof. Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof. Labíka.

18. – 21. 10. 2018 sa uskutočnil 22. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2018. Najlepším filmom sa stala Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017) v réžii Michala Ďuriša, ktorá získala cenu aj za scenár. Najlepším hraným filmom sa stal Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák), spomedzi dokumentov zvíťazil titul Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová) a najlepším animovaným filmom je Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Sagan). V ostatných kategóriách boli ocenení: Samuel Štefanec za zvuk vo filme Výlet, Roman Šupej za kameru vo filme Ďalší deň (SK, 2018, r. Vlado Masný), Dominik Reisel za strih filmu Opus číslo osemnásť (SK, 2018, r. Dominik Reisel) a Vladimír Mrkvica za vizuálne efekty vo filme Nostalgia (SK, 2017, r. Matúš Ryšan). Špeciálne uznanie a divácku cenu získal film Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2018) režiséra Eduarda Cichu.

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2018 premietali na 154 festivaloch a prehliadkach v 42 krajinách. Získali dovedna 30 ocenení – 11 v zahraničí a 19 na domácich festivaloch. K najoceňovanejším, podobne ako v roku 2017, patril stredometrážny hraný film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), ktorý získal Prix ARTE na Filmovom festivale Premiers Plans, Angers (Francúzsko), bol víťazným filmom Národnej súťaže na 13. Festivale krátkych filmov Praha (ČR), získal Českého leva za Najlepší študentský film.

Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková) získal cenu za najlepší animovaný film na Filmovom festivale nezávislých filmov, Liverpool (Spojené kráľovstvo) a Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) získal na Cenách Nadácie Tatra banky za umenie cenu pre mladého tvorcu do 35 rokov v oblasti audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV film.

Poetika Anima bola uvedená v hlavnej súťaži krátkych filmov na áčkovom festivale vo Varšave a Michal Ďuriš bol s filmom Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch vybraný do programu Future Frames: 10 nájdených tvorcov, ktorých sa oplatí sledovať na festivale v Karlových Varoch.

V spolupráci so SFÚ a festivalom Fest Anča sa študenti FTF VŠMU zapojili do projektu 25 rokov slovenskej animácie. Tento blok filmov sa predstavil na cca 50 domácich a zahraničných festivaloch.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2018 AVF podporil 13 filmových projektov, v celkovej výške 35 200 eur (v roku 2017 to bolo 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 eur). Podporu z AVF získali i 22. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2018, Ozveny Áčka 2017 a na projekty v programe 3 – výskum, vzdelávanie a edičná činnosť – prispel v roku 2018 AVF štyrom projektom v celkovej výške 11 900 EUR. Výška celkovej podpory projektom FTF VŠMU z AVF v roku 2018 bola 53 100 eur.

Okrem AVF prispela na tvorbu školských filmov aj Nadácia TB v podprograme Viac umenia.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom – „Filmová pamäť – medzigeneračný dialóg realizovaný prostredníctvom metódy orálnej histórie“ dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Pokračuje aj projekt VEGA: „Súčasné filmové teórie, nové rámce, iné problémy“ pod vedením prof. Paštékovej.

Na škole bol ku 31. 12. 2018 ukončený trojročný projekt Rodinné archívy pod vedením prof. Mayerovej a riešiteľom bol Doc. Marek Šulík.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov.

Spoluusporiadateľom 11. ročníka festivalu študentských filmov Noc filmových nádejí bola okrem TV Nova i TV Markíza. V noci 17. novembra 2018 odvysielali maratón študentských filmov a predstavili v ňom budúcnosť českej a slovenskej kinematografie.

1. cenu na 13. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2018 získal film Vyletieť von (US, 2017, r. Jae Bae) zo School of Visual Arts, New York, USA a na 2. mieste skončil film Blut medizin (SK, 2018, r. Samuel Fulec) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2018 i 3. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1.miesto získal film Zlaté ruky (SK, 2018, r. Valér Futej) zo Súkromnej strednej umeleckej školy filmovej v Košiciach.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2018 už po šiesty raz udeľovali ceny. Tentoraz v trinástich kategóriách pre súťažiacich vo veku 10 – 14 a 15 – 19 rokov.

Hlavnú cenu – Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Matej Kováč zo ZUŠ Rimavská Sobota za dokument s názvom Vitéz (SK, 2017).

FILMOVÁ PRODUKCIA

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2018 ich bolo už tridsaťtri. 9 z nich bolo so 100 _ slovenským podielom a doplnilo ich 10 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. Po štyroch debutoch v roku 2017 vzniklo v roku 2018 dvanásť dlhometrážnych filmov a pásiem dvadsiatich debutujúcich režisérov. Domáca tvorba roku 2018 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a hoci neprilákala do kín toľko divákov ako v rekordom roku 2017 i 234 446 divákov na majoritne slovenských filmoch je viac než koľko ich prišlo na domáce filmy v roku 2014.

Zo 17 hraných filmov (21 v roku 2017) bolo päť majoritných koprodukcií: tanečný film o mladých a pre mladých Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková), triler o mladých manželoch testujúcich prototyp inteligentného domu Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák), Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama) – historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi, dráma manželov pátrajúcich po stratenej dcére Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin a Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) – roadmovie o dvoch starších pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti.

Dvanásť hraných filmov (rovnako ako v roku 2017) vzniklo v minoritnej koprodukcii: rozprávka Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), „výlet“ seriálového doktora do kín – Doktor Martin: Záhada v Beskydách (Doktor Martin: Záhada v Beskydech, CZ/SK, 2018, r. Petr Zahrádka), Domestik (CZ/SK, 2018, r. Adam Sedlák) – triler o tom, ako do manželstva vrcholového cyklistu zasiahne kyslíkový stan, posledný celovečerný film svetoznámeho režiséra Jana Švankmajera Hmyz (CZ/SK, 2018), film o T. G. Masarykovi a Karlovi Čapkovi Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka), Chvilky (CZ/SK, 2018, r. Beata Parkanová) – dráma mladej ženy, ktorá si musí nastaviť hranice a prejaviť sa, aby nestratila samú seba, Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček) – príbeh mladého muža, ktorý sa upálil na protest proti okupácii Československa a spoločenskému konformizmu, rozprávka Keď draka bolí hlava (Když draka bolí hlava, CZ/SK, 2018, r. Dušan Rapoš), historická dráma Milosť (Ułaskawienie, PL/CZ/SK, 2018, r. Jan Jakub Kolski), Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan) – historická dráma o rozporuplnej osobe, Zdeňkovi Tomanovi, ktorý významne ovplyvnil politický vývoj v Československu v rokoch 1945 až 1948, oceňované roadmovie Všetko bude (Všechno bude, CZ/SI/PL/SK, 2018, r. Olmo Omerzu) a Zlatý podraz (CZ/SK, 2018, r. Radim Špaček) – romantická športová dráma z čias, keď Európu už delila železná opona.

V roku 2018 vzniklo i štrnásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (6 v roku 2017). Dvanásť bolo z pohľadu Slovenska majoritných – záznam koncertu k nedožitým 70. narodeninám slovenskej hudobnej legendy Dežo Ursiny 70 (SK, 2018, r. Maroš Šlapeta, Matej Beneš), skutočný príbeh ženy, ktorá sa rozhodla pre eutanáziu DOBRÁ SMRŤ (SK/CZ/FR/AT, 2018, r. Tomáš Krupa), film o slovenskom výtvarníkovi, Alexovi Mlynárčikovi, ktorému sa podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia (SK/CZ, 2018, r. Juraj Nvota, Marian Urban), príbeh rómskej kapely Gypsy Band Lomnické Čháve Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš), film o 13-ročnom dievčati s Downovým syndrómom Niečo naviac (SK, 2018, r. Palo Kadlečík, Martin Šenc), Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev) – päť režisérov z krajín, ktoré okupovali Československo, nakrútilo päť krátkych filmov o invázii z pohľadu ľudí, ktorí sa na nej zúčastnili, netradičná sebareflexia dokumentaristu z Generácie 90 Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), Prípad Kalmus SK, 2018, r. Adam Hanuljak) sledujúci príbeh aktivistu, performera a výtvarníka Petra Kalmusa, film o karpatských Nemcoch na Slovensku Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková), cesta za jednými z posledných prírodných Indiánov na tejto planéte Tieň jaguára SK, 2018, r. Pavol Barabáš), Válek (SK, 2018, r. Patrik Lančarič) – dokument o básnikovi a komunistickom ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi a film zaoberajúci sa udalosťami spojenými s udelením doktorátu honoris causa univerzitou v Bologni v roku 1988 a Dubčekovu cestou do Talianska Vycestovacia doložka pre Dubčeka (SK, 2018, r. Juraj Lihosit).

A dva dokumenty vznikli ako minoritné koprodukcie: Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga) o spolupráci dvoch cirkusových súborov a strete dvoch svetov počas nej a ďalší film súvisiaci s augustovými udalosťami roku 1968 Môj neznámy vojak (Můj neznámý vojín, CZ/LV/SK, 2018, r. Anna Kryvenko).

Na rozdiel od roku 2017 vznikol i jeden dlhometrážny slovenský animovaný film PARRALEL (SK, r. Matyas Brych, Vladimír Kriško) a pásmo animovaných filmov Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu.

Vzniklo i päť dlhometrážnych filmov neuvedených v distribúcii – portrét kontroverznej osobnosti slovenského horolezectva Pavla Pochylého Pavúk: horolezec storočia (SK, 2018, r. Ľubomír Ján Slivka), študentský film o zneužívaní štátnej moci Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2017, r. Eduard Cicha), životný príbeh slovenského horolezca Petra Hámora Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), dokument Švédi z osady (SK, 2018, r. Katarína Farkašová) o rómskych deťoch, ktoré sa po rokoch vrátili zo Švédska na Slovensko, aby spoznali svojich biologických rodičov a dokument o vzniku prvého sólového albumu ynámeho rapera Ego: Precedens (SK, 2018, r. Michal „Romeo“ Dvořák).

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Experiment (SK, 2018, r. Jana Smokoňová), Hráč (SK, 2018, r. Ondrej Hraška) Iba plasty a diamanty sú večné (SK, 2018, r. Štefánia Lovasová), Pochod (SK, 2018, r. Michal Blaško), či Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák); dokumenty (A)way (SK, 2018, r. Soňa Nôtová), Betónová doba (SK, 2018, r. Lucia Kašová), Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová), Keď život prestane chutiť (SK, 2018, r. Marek Kuboš), (Ne)viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková), Ojmiakon: Príbeh najchladnejšieho obývaného miesta (SK, 2018, r. Dominik Bari), Osudy slobody SK, 2018, r. Jakub Šuvada), Po sezóne (SK, 2018, r. Andrea Kalinová), Spýtaj sa vašich 68 (SK, 2018, r. Barbora Berezňáková), Terapia cestou (SK, 2018, r. Michal Baránek), Zachor – Pamätaj (SK, 2018, r. Ľubo Stacho, Monika Stacho) a dokumentárny cyklus Biele vrany a hrdinovia medzi nami– Biomasaker (SK, 2018, r. Jana Bučka), Na hranici (SK, 2018, r. Dominik Jursa), Neviditeľné deti (SK, 2018, r. Marek Franko), Pezinská skládka (SK, 2018, r. Lena Kušnieriková), Xenofóbia (SK, 2018, r. Barbora Sliepková), Zdravie za milión (SK, 2018, r. Lenka Moravčíková-Chovanec) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad Divoké bytosti (SK, 2018, r. Marta Prokopová), Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič), Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesova), Journey (SK/CZ, 2018, r. Marek Jasaň), Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek), Persona Grata (SK, 2018, r. Daniela Krajčová), Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Saganová), Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.), či epizódy seriálov Drobci – Raketa, Dážď, Rozcvička (SK, 2018, r. Vanda Raýmanová), Tresky plesky – Lavína, Sopka, Blesk, Tornádo, Lesný požiar, Padanie skál (SK, 2018, r. Veronika Kocourková) a Websterovci – Relaxačný víkend, Veľké upratovanie, Prababka (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová).

Zo stredometrážnej tvorby roku 2018 sa dostali do kinodistribúcie pripomenutie stého výročia Československa Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a príbehy Čechov a Slovákov bojujúcich vo Vietname Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš).

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 _ príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 _ príjmov z reklamy), kiná (1 _ z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 _ príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 _ príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 _ príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20 _ preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu, nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

V máji 2018 Rada Audiovizuálneho fondu mimoriadne rokovala aj za prítomnosti predsedníčky dozornej komisie a riaditeľa fondu. Oboznámili sa s návrhom, ktorým poslanci strany Sloboda a solidarita (SaS) chceli zmeniť zákon o Audiovizuálnom fonde a zaujali stanovisko k tvrdeniam poslancov, ktorí AVF verejne označili za uzavretú štruktúru s neprehľadnými väzbami a s netransparentnými vnútornými predpismi a bez akéhokoľvek dôkazu verejne označili ľudí vo fonde za nečestných.

Rada fondu zároveň vyzvala poslancov SaS, aby svoj návrh zákona stiahli z ďalšieho konania, nakoľko tento návrh je odborne nepripravený a v dôsledkoch pre audiovizuálnu kultúru a priemysel môže byť deštruktívny až likvidačný. Uplatnením navrhovaných zmien – napríklad zrušenie podpory vývoja audiovizuálnych diel, súbežného financovania filmovej produkcie z prostriedkov fondu aj RTVS, či opakovanej podpory z fondu poskytovanej na jeden projekt – by totiž mohlo dôjsť k ohrozeniu existencie niektorých súčastí audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj k výrazne negatívnemu zásahu do podnikateľského prostredia v celej oblasti audiovízie. V tejto snahe podporila AVF aj odborná verejnosť a návrh bol napokon stiahnutý.

Od 1. júna 2018 AVF zriadil Slovenskú filmovú agentúru (SFA) ako svoju novú organizačnú zložku. Hlavnými úlohami SFA budú najmä intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami pre audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovania zamestnanosti obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov (prenájom techniky, produkčné a postprodukčné služby, animácia, výroba dekorácií, zvuková výroba, ubytovanie, doprava, catering a pod.).

Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a progresívnym spôsobom zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. Sekundárnym cieľom je aj podpora turizmu v jednotlivých regiónoch.

V roku 2018 AVF vyplatil na podporu audiovizuálnej kultúry o 2 110 044 eur viac než v predchádzajúcom roku (9 676 132 eur v roku 2018 a 7 566 088 eur v roku 2017), čo predstavuje medziročný nárast o 21,81 _. Celková suma podporených žiadostí v roku 2018 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 10 497 474 eur. V rokoch 2010 – 2018 AVF podporil už 2 790 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 67 127 128 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že od roku 2017 Audiovizuálny fond pri viacročných projektoch uplatňuje postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2018 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2018 bolo podaných na AVF 500 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry (523 žiadostí v roku 2017). AVF podporil v roku 2018 333 žiadostí (350 v roku 2017). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí klesol z 66,92 _ v roku 2017 na 66,6 _. Uvádzaná štatistika za rok 2018 mapuje stav k 14. aprílu 2019.

V roku 2018 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Kino Film Europe v Bratislave, kino Úsmev v Hlohovci a kinosála „B“ kina Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši – celkovou sumou 82 000 eur.

V roku 2018 bola podaná a podporená len jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Podporu 12 000 eur získala obec Smolenice na digitalizáciu kina v Kultúrnom dome.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Kino Lumière Bratislava, Lastovička Dubnica nad Váhom, Úsmev Hlohovec, Kultúra Krupina, Mier Nové Zámky, Kultúra Ružomberok, Torysa Sabinov, Mladosť Senica, Centrum Snina a Slávia Trebišov celkovou sumou 203 000 eur.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 Podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

Suma podpory pre jedného prijímateľa sa vypočíta podľa počtu predaných vstupeniek za uvedené obdobie na každé jednotlivé audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela takto:

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou do 100 tisíc divákov jednotkovou sadzbou vo výške 1,- eur za každú predanú vstupenku,

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac jednotkovou sadzbou 0,50 eur za každú predanú vstupenku

O zavedení dvoch sadzieb v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela rozhodla Rada Audiovizuálneho fondu 17. 10. 2017 schválením Štruktúry podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu na rok 2018. Vzhľadom na rekordnú návštevnosť bola 24. 4. 2018 jednotková sadzba 0,50 eur za každú predanú vstupenku pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac dodatočne na základe dohody s prevádzkovateľmi kín upravená – znížená na 0,35 eur. V roku 2018 fond v tomto podprograme vyplatil 48 kinám 538 748 eur. V roku 2017 AVF v tomto podprograme podporil 33 kín celkovou sumou 188 048 eur.

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike nebola podaná ani jedna žiadosť.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF

od 1. 7. 2015. V roku 2018 AVF podporil dva televízne projekty celkovou sumou 217 333 eur.

11-dielny seriál Inšpektor Max kde žiadateľom bola spoločnosť TRIGON PRODUCTION s.r.o. získal 57 936 EUR a 12-dielny seriál Mistresses (Milenky) spoločnosti INOUT Studio s.r.o. získal 159 397 eur.

V roku 2018 získalo osvedčenie o registrácii filmového projektu 28 projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2020 a 2021.

14 hraných kinematografických diel – Amnestie spoločnosti AZYL Production s.r.o., Et j´aime a la fureur (Láska z celuloidu) spoločnosti Artichoke s.r.o., Hodinárov učeň spoločnosti PubRes s.r.o., Keď draka bolí hlava spoločnosti FilmWorx Studios s.r.o., Lóve 2 spoločnosti Inout Studio s.r.o., Magic Mountain spoločnosti Arina s.r.o., Milosť spoločnosti Sentimentalfilm s.r.o., Muž so zajačími ušami spoločnosti Titanic s.r.o., Nikdy sa nevzdávaj spoločnosti Trigon Production s.r.o., Novoročný bozk spoločnosti Inout Studio s.r.o., Obeť spoločnosti nutprodukcia s.r.o., Perfidious spoločnosti FilmFrame s.r.o., Správa spoločnosti D.N.A. s.r.o. a Vánoce budou spoločnosti Art4 s.r.o..

7 hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanie – Bodka spoločnosti Wider s.r.o., Dracula spoločnosti Spectral s.r.o., Exorcista spoločnosti Trigon Production s.r.o., Hrobári spoločnosti Wider s.r.o., Mária Terézia (diel 3. a 4.) spoločnosti Maya s.r.o., Prázdniny 3 spoločnosti Wider s.r.o. a Som mama – 2. séria spoločnosti Sardinka Production s.r.o..

6 viacdielnych hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanie – okrem dvoch vyššie spomínaných (Hanna a Sestričky) ešte 8 hodín spoločnosti KFS production s.r.o., Som mama spoločnosti Sardinka Production s.r.o., Strážmajster Topinka spoločnosti PubRes s.r.o. a Trhlina spoločnosti Wider s.r.o..

A 1 animované kinematografické dielo – Even Mice Belong in Heaven (Myši patria do neba) spoločnosti CinemArt SK s.r.o..

Prehľad projektov, ktoré v roku 2018 získali finančnú podporu v sume 100 000 EUR a viac:

800 000 – AMNESTIE /produkcia/ – AZYL Production s.r.o. (pridelené celkom 817 000)

600 000 – Slúžka – Bright Sight Pictures, s.r.o. (pridelené celkom 616 500)

500 000 – Správa – 2. fáza produkcie – D.N.A. s.r.o. (pridelené celkom 775 000)

500 000 – PERINBABA 2 /Sedemnohý Lukáš – J&J JAKUBISKO FILM EUROPE Production, s.r.o. (pridelené celkom 1 050 000)

500 000 – BUNKER – Silverart, s.r.o.

450 000 – Muž so zajačími ušami – TITANIC s.r.o.

400 000 – KRYŠTOF II. – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 550 000)

350 000 – Anestéza – MPhilms s.r.o. (pridelené celkom 362 000)

300 000 – MALÍ VEĽKÍ DETEKTÍVI – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 325 000)

260 000 – Posledný vlak – príprava projektu na realizáciu – predprodukcia – Mazl s.r.o.

1900 00 – VIANOČNE ŽELANIE – D.N.A. s.r.o.

150 000 – STAND UP (iniciatíva MINIMAL) – Silverart, s.r.o. (pridelené celkom 165 000)

100 000 – Inšpektor Max 10.–11. diel – TRIGON PRODUCTION s.r.o. (pridelené celkom 1 147 371, z toho 316 871 je podpora AV priemyslu (program 5) a 830 500 je podpora vývoja a produkcie seriálu v programe 1)

350 000 – Tonda, Slávka a Génius – nutprodukcia s.r.o.

145 000 – MOJE SLNKO MAAD– BFILM s.r.o

130 000 – Staříci – sentimentalfilm s.r.o.

100 000 – Modelár – Punkchart films s.r.o.

236 992 – Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela – CINEMAX, a.s.

225 000 – Týždeň slovenského filmu a Slnko v sieti – Slovenská filmová a televízna akadémia

185 000  - ART FILM FEST 2018

LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu podporil prostredníctvom Programu ALFA v roku 2018 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie tiež pracoval na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2017 a prostredníctvom cien Igric a prémií Literárneho fondu ocenil 16 úspešných tvorcov sumou 17 200 eur a 15 slovenských tvorcov sumou 6 700 eur na medzinárodných festivaloch ako napr. Cinematik Piešťany – Cena LF Cinematik.doc, Hory a mesto – cena LF za novátorský prístup k tematike, Fest Anča – Cena Anča Slovak Award, Etnofilm Čadca – Cena Martina Slivku, festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF za najlepšie individuálne výkony v hranom, dokumentárnom a animovanom filme a víťazov súťaže Prehliadka tvorby televíznych staníc Slovenska – WORKSHOP 2018 (viac o oceneniach nájdete v kapitole Domáce festivaly a prehliadky a na webovom sídle Literárneho fondu). Aj v roku 2018 boli fondom vyplácané príspevky na tvorivú cestu v SR i do zahraničia, ako aj odmeny pre jubilujúcich výkonných umelcov. Nezabudlo sa ani na tých výkonných umelcov, ktorí už nie sú v produktívnom veku a ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do finančnej tiesne.

Výbor sekcie poskytol v roku 2018 na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov sumu 152 996,22 eur. Takmer polovica tejto sumy 67 800 eur bola vyplatená 57 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

MEDIA

Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s programom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa od roku 2014 transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2018 pokračovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko, na základe schváleného akčného plánu a rozpočtu, ktorý mala k dispozícii, v plnení svojich základných úloh: poskytovala informácie o podprograme MEDIA všetkým záujemcom bez rozdielu, poskytovala konzultácie uchádzačom o podporu z programu a tiež vyvíjala aktivity, smerujúce k intenzívnejšiemu začleneniu slovenských profesionálov v audiovízii do európskeho priestoru. Efekt podprogramu MEDIA na slovenskú audiovíziu je jednak priamo merateľný sumou podpory, ktorá každoročne na Slovensko z programu prichádza, ale možno ešte dôležitejšími sú ďalšie nástroje, ktoré program pre kreovanie slovenskej audiovízie poskytuje.

V rámci podprogramu MEDIA boli v roku 2018, ak vezmeme do úvahy počet podporených projektov z jednotlivých členských krajín programu, znovu mimoriadne úspešné slovenské produkčné spoločnosti, ktoré v rámci schémy Podpora vývoja jednotlivých projektov (uzávierka 23. 11. 2017) získali celkovú podporu vo výške 80 000 eur. Slovensko bolo, spolu so Srbskom, spomedzi členských krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou najúspešnejším. Po dlhých rokoch získal slovenský žiadateľ, spoločnosť B Film, aj podporu vývoja balíkov projektov (125 000 eur na vývoj animovaných diel Bolo raz jedno more, Panic v podzemí, Americký sen a Koniec).

Najväčší výpadok v konečnej sume podpory bol spôsobený posunutou uzávierkou automatickej podpory kinodistribúcie, definitívne výsledky sa očakávajú približne v apríli 2019. V roku 2018 tak získali distribútori 55 800 eur v rámci Výberovej podpory kinodistribúcie. Dve slovenské spoločnosti boli už stabilne súčasťou konzorcií (v oboch prípadoch boli žiadatelia z Českej republiky), ktoré získali podporu v rámci schémy Podpora tréningu (suma podpory pre slovenskú časť programov bola 65 000 eur).

Celková podpora pre slovenské subjekty tak dosiahla, spolu s nepriamou podporou v sieti Europa Cinemas sumu 498 009 eur. Pomer predkladaných a podporených projektov je 61,5 _ (78 predložených, 48 podporených, vrátane oboch projektov v schémy Podpory tréningu), pomer celkovej sumy je 52,7 _ (žiadatelia žiadali na všetky projekty spolu 944 509 eur).

Kancelária vydala už tradične publikáciu Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2017, so súhrnnými informáciami o všetkých dôležitých aspektoch vývoja slovenského audiovizuálneho priemyslu (v slovenčine a v angličtine). Správa je prioritne určená zahraničným spoločnostiam, organizáciám a inštitúciám.

Kancelária organizovala, alebo spoluorganizovala viacero seminárov, workshopov a podujatí, vyberáme z nich tie najdôležitejšie:

Seminár a workshop DOX IN VITRO sa uskutočnil 10. a 11. septembra 2018 v Piešťanoch (v spolupráci s European Documentary Network a MFF Piešťany, lektormi boli Ove Rishøj Jensen, EDN/Dánsko; Boris Mitič, Srbsko, Liselot Verbrugge, Holandsko a Andrej Starinský, Slovensko.

3. a 4. decembra sa uskutočnil v Bratislave seminár a workshop Pitch it ! – The Art of Pitching s renomovanou expertkou v tejto oblasti, Sibylle Kurz.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko bola tiež spoluorganizátorom (spolu s Úradom vlády SR a Stálym zastúpením Európskej komisie v SR) Minifestivalu európskeho filmu 7x7. Festival sa konal v termíne od 3. mája do 20. júna 2018, v jeho rámci bolo uvedených 7 európskych filmov, podporených z podprogramu MEDIA v 7 slovenských mestách. Celková návštevnosť na všetkých premietanich bola    3 780 divákov.

 

EURIMAGES

Eurimages, kinematografický fond Rady Európy, je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. Funguje od roku 1988 a Slovensko je jeho členom od 15. apríla 1996. Zástupkyňou Slovenska v Eurimages je prof. Zuzana Gindl-Tatárová. Na konci roka 2018 mal fond 38 členských štátov z celkového počtu 47 krajín Rady Európy. Vrátane Kanady, ktorá je od 13. marca 2017 pridruženým členom sa 1. januára 2019 stala tridsiatym deviatym členským štátom Čierna hora.

V roku 2018 fond podporil 63 hraných, 9 dokumentárnych a 5 animovaných celovečerných filmov celkovou sumou 19 940 344 eur. Od svojho založenia v roku 1988 do 31. decembra 2018 fond podporil 1 990 európskych koprodukcií v celkovej sume 582 miliónov eur.

V roku 2018 sa uchádzalo o podporu Eurimages 16 slovenských projektov, 6 z nich ju získalo:

Pôvodný majoritný hraný projekt Posol (SK/IE/CZ/RO), druhý celovečerný film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského bol predstavený v takejto schéme: 61,44 _ patrí slovenskej spoločnosti Punkchart films, s.r.o. (delegovaný producent Ivan Ostrochovský v spolupráci s LEV DESIGN, koproducent Jozef Minárik), 15,31 _ írskej firme Film & Music Entertainment Ltd. (koproducentka Samantha Taylor), 12,42 _ českej spoločnosti Negativ, s.r.o (koproducent Petr Oukropec) a 10,83 _ rumunskej spoločnosti Libra Film Productions (koproducent Tudor Giurgiu). Projekt s celkovým rozpočtom 1 581 020 eur získal podporu vo výške 190 000 eur.

Česko-francúzsko-belgicko-slovenská koprodukcia Myši patria do neba (CZ/FR/BE/SK) podľa oceňovanej knihy Ivy Procházkovej, celovečerná animovaná bájka režisérskej dvojice Jana Bubeníčka a Denisy Grimmovej, je podľa účasti Slovenska minoritná – 46,94 _ podiel má česká spoločnosť Fresh Films s.r.o. (delegovaný producent Martin Pošta), 30,64 _ patrí francúzskej spoločnosti Les Films du Cygne (koproducent Alexandre Charlet), 12,31 _ belgickej spoločnosti Panache Productions (koproducent André Logie spolu s La Companie Cinematographique, koproducent Gaetan David) a 10,11  _ patrí slovenskej spoločnosti CinemArt SK (koproducent Cyril Šmelhaus). Projekt s celkovým rozpočtom 3 344 695 eur získal podporu vo výške 370 000 eur.

Ďalší úspešný projekt, dôležitý historický film Milosť (PL/SK/CZ) v réžii známeho poľského režiséra Jana Jakuba Kolského je podľa účasti Slovenska minoritný – 69,98 _ patrí poľskej spoločnosti Wytwórnia Doświadczalna (delegovaný producent Jan Jakub Kolski), 15,12 _ slovenskej spoločnosti sentimentalfilm s.r.o. (koproducent Marek Urban) a 14,90 _ českej spoločnosti Mimesis Film s.r.o. (koproducent Jan Macola). Projekt s celkovým rozpočtom 2 167 097 eur získal podporu vo výške 270 000 eur.

Minoritný hraný projekt Staříci (CZ/SK), celovečerný film režisérov Martina Dušeka a Ondřeja Provazníka, bol predstavený v takejto schéme: 78,83 _ patrí českej firme endorfilm s.r.o. (delegovaný producent Jiří Konečný) a 21,17 _ slovenskej spoločnosti sentimentalfilm, s.r.o. (koproducent Ivan Ostrochovský). Projekt s celkovým rozpočtom 1 121 205 eur získal celú požadovanú podporu vo výške 190 000 eur.

Slovenská majorita, slovensko-francúzsky strihový mockument Láska z celuloidu (SK/FR) režiséra Andrého Bonzela, bola predstavená v schéme: 55,82 _ patrí slovenskej spoločnosti Artichoke s.r.o. (delegovaný producent Juraj Krasnohorský) a 44,18 _ francúzskej spoločnosti Les Films du Poisson (koproducentka Yaël Fogiel). Projekt s celkovým rozpočtom 769 663 eur získal celú požadovanú podporu 150 000 eur.Majoritný hraný projekt Moc (SK/HU/CZ) režiséra Mátyása Priklera, celovečerná politická dráma zo súčasnosti, bol predstavený v takejto schéme: 69,92 _ patrí slovenskej spoločnosti MPhilms s.r.o. (delegovaný producent Mátyás Prikler), 20,01 _ maďarskej produkcii Proton Cinema Kft (koproducentka Viktória Petrányi) a 10,07 _ českej firme Negativ s.r.o. (koproducent Pavel Strnad). Projekt s celkovým rozpočtom 1 590 087 eurzískal finančnú podporu 150 000 eur.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2018 bol 157 170,23 eur.

 V roku 2018 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 1 320 000 eur.

 Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2018 získalo podporu 49 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

 

KINODISTRIBÚCIA

 V roku 2018 prišlo do slovenských kín 5 964 768 divákov. Je to o 10,88 _ menej než v roku 2017 (6 692 871 divákov). No aj tak to bola štvrtá najvyššia návštevnosť od roku 1993. Celkové hrubé tržby síce medziročne klesli o 4,27 _, ale dosiahli 33 040 891 eur, čo je druhá najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti.

Návštevnosť kín medziročne poklesla nielen na Slovensku, ale i v EÚ, a to o 3 _ na 955 miliónov divákov, čo je štvrtá najnižšia návštevnosť od roku 2009.

Rekordný bol v roku 2018 na Slovensku počet filmových predstavení – 197 789 predstavuje medziročný nárast 3,14 _ a najvyšší počet predstavení v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie poklesla o 13,59 _ – z 34,90 diváka v roku 2017 na 30,16. O 7,42 _ však vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,16 na 5,54 eura.

Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal z hraných filmov Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková – 33,38 divákov) a z dokumentov Prvá (SK, 2013 – 2016, r. Jana Bučka, Peter Kerekes, Tereza Križková, Zuzana Liová, Lenka Moravčíková-Chovanec, Marek Šulík, Róbert Šveda) – 10 stredometrážnych filmov z rovnomenného dokumentárneho cyklu, ktorý Únia filmových distribútorov SR eviduje ako jeden titul, s priemernou návštevnosťou na predstavenie 47,25 divákov.

V roku 2018 malo v slovenských kinách premiéru 289 filmov, z toho štyri obnovené premiéry. Počet titulov premietaných počas roka bol 814. Snímky uviedlo do kín 14 distribučných spoločností a dokument Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková) si distribuovala producentka prostredníctvom svojej spoločnosti Reminiscencie.

Najviac premiér mala spoločnosť CinemArt SK (60), za ňou sa umiestnili Film Europe (56) a Asociácia slovenských filmových klubov (38).

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou minulého roka opäť CinemArt SK: 2 093 555 divákov na ich filmoch tvorí 35,1-percentný podiel na celkovej návštevnosti. V kinách distribuoval najmä snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal a v TOP 10 mal vlani až päť filmov – Bohemian Rhapsody (US, 2018, r. Bryan Singer), Päťdesiat odtieňov slobody (Fifty Shades Freed, US, 2018, r. James Foley), Grinch (The Grinch, US, 2018, r. Yarrow Cheney, Scott Mosier), Jurský svet: Zánik ríše (Jurassic World: Fallen Kingdom, US, 2018, r. J.A. Bayona) a Deadpool 2 (US, 2018, r. David Leitch). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili až 35,4 _.

Druhé miesto podľa návštevnosti (21,8 _) i podľa hrubých tržieb (22,6 _) patrí distribučnej spoločnosti Continental film, ktorá distribuovala tituly spoločnosti Warner Bros. i nezávislých spoločností a v TOP 10 mala snímky Zrodila sa hviezda (A Star is Born, US, 2018, r. Bradley Cooper) a Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny (Fantastic Beasts: The Crimes of Grindelwald, GB/US, 2018, r. David Yates). Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončila vlani spoločnosť Itafilm (12,6 _ divákov/12,5 _ hrubých tržieb). Jej najúspešnejší titul, animovaný Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka (Hotel Transylvania 3: Monster Vacation, US, 2018, r. Genndy Tartakovsky) sa zaradil na 2. priečku v TOP 10 návštevnosti.

Najnavštevovanejším titulom slovenských kín roku 2018 bola životopisná hudobná dráma Bohemian Rhapsody, ktorú videlo 323 147 divákov. Hranicu 200 000 divákov prekonali ešte snímky Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka (288 582) a Zrodila sa hviezda (245 785). Divácky najúspešnejšiemu domácemu titulu – Backstage – patrí so 64 029 divákmi až 23. miesto. Najúspešnejším slovenským dokumentom bol Tieň jaguára (SK, 2018, r. Pavol Barabáš) so 4 915 divákmi a najnavštevovanejšou minoritnou koprodukciou sa stala dráma Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan), ktorú videlo 17 295 divákov.

Najúspešnejší premiérový víkend roku 2018 mal film Päťdesiat odtieňov slobody s 87 180 divákmi.

V roku 2018 sa dostalo do kín 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem – 13 hraných (z toho 8 minoritných koprodukcií), 13 dokumentárnych (2 minoritné koprodukcie), 1 animovaný film a dve animované pásma – Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu a pásmo Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), v ktorom nový 26-minútový vianočný špeciál dopĺňa šesť epizód zo seriálu Mimi & Líza. Premiéru mali aj dva stredometrážne dokumenty – Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš). Dva krátke slovenské animované tituly boli uvedené ako predfilmy – Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič) pred snímkou Sloboda (Freiheit, DE/SK, 2017, r. Jan Speckenbach) a Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek) pred Posledným autoportrétom (SK, 2018, r. Marek Kuboš).

Slovenské filmy uviedlo do kín dvanásť distribučných spoločností, najaktívnejšia z nich bola opäť Asociácia slovenských filmových klubov s ôsmimi domácimi premiérami.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov), čo je 4,2-percentný podiel na celkovej návštevnosti. Znamená to teda návrat k návštevnosti v roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v členských krajinách EÚ, ktoré dodali predbežné údaje za rok 2018, bol nižší len v Chorvátsku, Írsku, Portugalsku a Rumunsku. Najvyšší podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti v EÚ malo Spojené kráľovstvo (44,8 _). Mimo EÚ naďalej dominuje Turecko, ktoré malo vlani podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti 62,9 _.

V údajoch za rok 2018 nie sú zahrnuté: návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý prilákal počas svojej 16. sezóny na bezplatné projekcie českých a slovenských filmov v 29 slovenských mestách viac ako 51 000 divákov – najúspešnejším filmom sezóny bol titul Backstage, ktorý pod nočnou oblohou videlo takmer 15 000 divákov – a k nim sa pridalo 15 000 divákov, ktorí navštívili filmové večery Letného kina Bažant Kinematograf na bratislavskej Magio pláži, návštevnosť pilotného ročníka VIFI FESTu (VIdiecky FIlmový FESTival), do ktorého sa zapojilo sedem obcí (Bzince pod Javorinou, Červeník, Kláštor pod Znievom, Mokrá Lúka, Oravská Polhora, Voznica, Zemplínske Hámre), v ktorých nie je v prevádzke kino. A tiež výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) a ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

Ako sa bude dariť domácim filmov roku 2019? Určite lepšie. Novinka režiséra Petra Bebjaka Trhlina (SK, 2019) mala v januári 2019 najúspešnejší otvárací víkend domáceho filmu v ére samostatnosti. Prišlo na ňu 83 266 divákov a v čase uzávierky tejto publikácie ju videlo už vyše 260 000 divákov, čo je viac, než

KINÁ

V roku 2018 bolo v prevádzke 166 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 267 plátnami (v roku 2017 to bolo 152 kín so 249 plátnami). Z toho bolo 99 jednosálových kín s 26 827 sedadlami, 21 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) so 85 sálami a 12 924 sedadlami a 4 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) so 40 kinosálami a 6 911 sedadlami, 25 letných kín s 25 662 sedadlami, 15 alternatívnych priestorov s 16 sálami a s 1 590 sedadlami: Mestské kultúrne stredisko – FK Kassandra (Bánovce nad Bebravou), Záhrada (Banská Bystrica), Eleuzína (Banská Štiavnica), Berlinka (Bratislava), FK Kamel (Bratislava), klub pod lampou (Bratislava), Satori stage (Bratislava), Nová Cvernovka (Bratislava), Klub Bombura (Brezno), FK Vasmacska-Jókaiho divadlo (Komárno), FK Priestor (Lučenec), Kino Pocity (Prešov), FK Lakmé (Ružomberok), Rosefeldov palác (Žilina), Stanica (Žilina) a Autokino Orava s 85 parkovacími miestami.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 492 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

27. marca 2018 bol otvorený miniplex CINEMAX v Martine s 472 sedadlami v štyroch kinosálach digitalizovaných technológiou D-Cinema. Rovnakou technológiou je od 14. septembra 2018 digitalizované i Kino Film Europe v Bratislave a kine Star vo Zvolene pribudla jedna kinosála. 30. júna 2018 skončilo premietanie v kine Úsmev v Hlohovci a začala sa v ňom rozsiahla rekonštrukcia pozostávajúca z digitalizácie technológiou D-Cinema a modernizáciou. Premietať by sa malo v roku 2019. S technológiou E-Cinema premieta od 1. 3. 2018 Malý Berlín v Trnave a v októbri 2018 obnovili v Smoleniciach po trinástich rokoch prevádzku kina Zora. Kino Strojár v Martine ukončilo činnosť

k 31. 12. 2018.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX.

K 31. decembru 2018 bolo na Slovensku technológiou D-cinema digitalizovaných 197 kinosál v 97 kinách a 5 letných kín (189 kinosál v 93 kinách a 3 letné kiná v roku 2017). V 102 digitalizovaných kinosálach – z toho 37 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

25 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2018 digitalizovaných technológiou D-Cinema 100 _ kinosál. Zo 99 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2018 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D-Cinema 67,68 _. Počet digitalizovaných 1-sálových kín (67) sa už asi výrazne nezvýši nakoľko v roku 2018 žiadali o podporu (a získali ju) len kino Film Europe v Bratislave, kino Úsmev v Hlohovci a kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši na kinosálu “B” (výmena staršieho prenajatého projektora za nový).

V rokoch 2010 – 2018 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 81 kín a kinosál technológiou D-cinema celkovou sumou 2 436 490 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D-cinema bez podpory AVF, zo 67 jednosálových sa to podarilo len ôsmim – Bánovce nad Bebravou, Bratislava (Klap), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava, Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok. Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie. V roku 2016 dostalo podporu na redigitalizáciu Kino Kultúra v Ružomberku, v roku 2018 kino Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši vymenilo s podporou AVF starší prenajatý projektor v kinosále “B” za nový a postupne budú nasledovať ďalšie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Vďaka tomu bolo do konca roku 2018 podporených 24 žiadostí sumou 285 200 eur (priemer 11 883 eur na žiadosť): divadlo Pôtoň Bátovce, kiná Múzeum SNP Banská Bystrica, Dom kultúry Bošany, A4 Bratislava, Filmový klub Bytča, Diamant Dudince, Poľana Hriňová, kino Tabačka Košice, Akropola Kremnica, Družba Margecany, FK a kino Mestská scéna Martin, Tatra Nitra, Ostražica Nižná, kino Nováky, Osveta Očová, KaSS Prievidza, kino Apollo Rožňava, kino Zora Smolenice, Jašík Turzovka, Tatra Vráble, Stanica Žilina-Záriečie, mobilné letné kiná Kinematograf a Kinematograf 2 Bratislava a letné kino Vranov nad Topľou.

Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E-cinema bez podpory AVF.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V rokoch 2014 – 2018 bolo podporených 39 žiadostí celkovou sumou 708 250 eur (priemer 18 160 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené len vývoj software Vision spoločnosti Filmpark production (15 000 eur) a vývoj zariadenia Autojib spoločnosti Kodreta furniture s.r.o. (10 000 eur). Oba projekty v roku 2017.

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010 – 2018 bola 3 454 940 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.

 

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

I v roku 2018 patrili k najvýznamnejším udalostiam roka medzinárodné filmové festivaly Art Film Fest v Košiciach, MFF Cinematik v Piešťanoch a Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest v Bratislave.

26. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) sa konal už po tretí raz v Košiciach. Tentoraz v dňoch 15. – 23. júna 2018. Program zahŕňal 22 programových sekcií. Hlavnú cenu, Modrého anjela za najlepší film, získal psychologický triler Tiesňové volanie (Den skyldige, DK, 2018, r. Gustav Möller). Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon porota udelila maďarskej herečke Zsófii Szamosi za film Jeden deň (Egy nap, HU, 2018, r. Zsofia Szilagyi), laureátom ocenenia Modrý anjel za hlavný mužský herecký výkon sa stal Jakob Cedergren, predstaviteľ hlavnej úlohy v Tiesňovom volaní a cenu Modrý anjel za najlepšiu réžiu získal srbský režisér Ognjen Galvonić za Náklad (Teret, CS/FR/HR/IR/QA, 2018).

Porota hraných filmov udelila i dve špeciálne ocenenia – filmom Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš) a Motýle (Kelebekler, TU, 2018, r. Tolga Karaçelik).

Porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov ocenila Modrým anjelom hranú snímku Tieňové zvieratá (Skuggdjur, SE, 2017, r. Jerry Carlsson). Zvláštne uznanie získal experimentálny film Plameň (Polte, FI, 2018, r. Sami van Ingen).

Divácku cenu Joj Cinema za dlhometrážny film získala snímka Čo len ľudia povedia (Hva vil folk si, NO/DE/SE, 2017, r. Iram Haq). Divácku cenu Art Film Festu za najlepší krátky film získala animovaná snímka Nevyužitý priestor (Negative Space, FR, 2017, r. Max Porter, Ru Kuwahata).

Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Ivana Chýlková, Zuzana Mauréry) a Zlatá kamera (Agnieszka Holland, Alexej German ml.)

V dňoch 11. – 16. septembra 2018 sa v Piešťanoch konal 13. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú kritici zo šestnástich krajín Európy, získala Studená vojna (Zimna wojna, PL/GB/FR, 2018, r. Paweł Pawlikowski). Film získal i Cenu divákov.

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Prípad Kalmus (SK, 2018, r. Adam Hanuljak), Cenu primátora mesta Piešťany si odniesol Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš).

25. medzinárodný filmový festival Febiofest (www.febiofest.sk) sa konal od 15. do 29. marca 2018 v jedenástich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Poprad, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava).

Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 získal poľský dokumentárny film Prach (Proch PL, 2017, r. Jakub Radej) a Divácku cenu získal slovenský hraný film I Want to Believe (SK, 2017, r. Matúš Ryšan). Zvláštne uznanie poroty získal rakúsky dokumentárny film O! Fortuna! (Work in Progress) I – VI (AT, 2017, r. Karin Berger).

20. medzinárodný filmový festival Bratislava (www.iffbratislava.sk) sa konal v dňoch 29. novembra do 2. decembra 2018. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix odniesol film Slepá škvrna (Blindesone, NO, 2018, r. Tuva Novotny). Cenu pre najlepšieho režiséra získala Meryem Benm´Barek za film Sofia (FR/QA, 2018). Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Christine Sønderris za film Frézovacia hlava (Cutterhead, DK, 2017, r. Rasmus Kloster Bro). Cenu za najlepší mužský herecký výkon si odniesol Aset Imangaliev za film Šalamúnova hora (Suleiman gora, RU/KG, 2017, r. Elizaveta Stishova)

Cenu poroty FIPRESCI získal film Krištáľová labuť (Khrustal, BY/DE/US/RU, 2018, r. Darya Zhuk) a cenu študentskej poroty film Rozkvitnuté údolie (Virágvölgy, HU, 2018, r. László Csuja). Špeciálne ocenenie získal José (GT, 2018, r. Li Cheng)

Na 11. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča (www.festanca.sk), ktorý sa konal od 28. júna do 1. júla 2018 v Žiline, získal Hlavnú cenu Anča Award film Nič sa nedeje (Nothing Happens, DK, 2017, r. Uri a Michelle Kranot) a Anča award Special Mention Hudobné traumy (Musical Traumas, RS/ME, 2018, r. MilosTomić).

Ďalšie ocenenia získali: Anča Student Award –Animátor (Animateur, AT, 2017, r. Alexander Gratzer)

Anča Student Award Zvláštne uznanie – Tu a tu (SK, 2017, r. Michaela Mihalyiová)

Anča Music Video Award – w/o (FI, 2018, r. Sanni Lahtinen)

Anča Music Video Award Zvláštne uznanie – Divisional Articulations (DE, 2017, r. Max Hattler)

Anča Kids´ Award – Pasca na vtáky (Birdlime, CA, 2017, r. Evan DeRushie)

Anča Slovak Award – Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová)

Anča Slovak Award Zvláštne uznanie – Journey (SK, 2018, r. réžia: Marek Jasaň)

Anča D Award – Lukáš Figel za film selFish (SK, 2017)

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

9. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) sa 5. apríla 2019 odovzdávali za filmovú tvorbu roku 2018. Najlepším hraným filmom sa Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík). Z dvanástich nominácií (v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, ženský herecký výkon vo vedľajšej – Anna Rakovská a hlavnej – Zuzana Mauréry – úlohe, mužský herecký výkon v hlavnej úlohe: Jiří Menzel, Peter Simonischek) získal ešte ocenenia za réžiu, scenár – Marek Leščák a Martin Šulík, kameru – Martin Štrba, hudbu – Vladimír Godár a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe – Jiří Menzel, Peter Simonischek.

O dve nominácie viac, čím vyrovnal rekordných 14 nominácií filmu Muzika (SK/DE, 2007, r. Juraj Nvota), mal Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan). Film bol nominovaný v kategóriách najlepší hraný film, réžia, scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, architekt – scénograf, kostýmy, masky, ženský – Kristýna Boková a mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Roman Luknár, ženský – Kateřina Winterová a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe: Jiří Macháček, ale ocenenia získali len Katarína Štrbová Bieliková za kostýmy a herečka Kristýna Boková.

Päť nominácií na Slnko v sieti (v kategóriách najlepší hraný film, kamera, architekt-scénograf, mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Jiří Lábus, zvuk: Ivo Špalj) mal Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer), ktorý získal cenu za zvuk a pre architekta-scénografa – Jan a Václav Švankmajerovci.

Štvrtým nominovaným v kategórii najlepší film bol Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček). Herečka Zuzana Bydžovská za úlohu v ňom získala Slnko v sieti za ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), ktorý bol nominovaný i za najlepšiu réžiu. Ďalšími nominovanými v tejto kategórii boli Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev) a Válek (SK, 2018, r. Patrik Lančarič), ktorý bol nominovaný i v kategóriách najlepšia hudba a strih. Ocenenie získal Maroš Šlapeta za strih.

Najlepším animovaným filmom sa stal Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová). Nominované v tejto kategórii boli ešte filmy Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič) a Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek).

Štyri nominácie (mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Marián Geišberg, architekt – scénograf, kostýmy, masky) mala rozprávka Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), ale ocenenie získal len Marián Geišberg in memoriam.

Film Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka) získal cenu za masky (Zuzana Paulini, Juraj Steiner) a nominovaný bol ešte Martin Huba za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Nominácie získali ešte filmy Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák) (ženský herecký výkon v hlavnej úlohe: Gabriela Marcinková a vo vedľajšej úlohe: Zuzana Porubjaková) a Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin) v kategórii najlepší kameramanský výkon.

Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzal scenárista, filmový, divadelný i televízny režisér a pedagóg Ondrej Šulaj.

Neštatutárnu Divácku cenu Slnko v sieti získal dokument Niečo naviac (SK, 2018, r. Palo Kadlečík, Martin Šenc).

29. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2017 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: Juraj Jakubisko,

Hraná filmová tvorba pre kiná: Martin Žiaran za kameru vo filme Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak).

V kategórii Televízna dramatická tvorba sa porota rozhodla cenu Igric neudeliť.

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga (Varga, SK/CZ, 2017, r. Soňa Maletzová),

Animovaná tvorba: Katarína Kerekesová za réžiu animovaného seriálu Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová),

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy vo Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, r. Bohdan Sláma).

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Róbert Roth za postavu otca vo filme Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský).

Tvorivé prémie získali: Juraj Lehotský za réžiu filmu Nina a György Kristóf za scenár k filmu Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) za hranú tvorbu pre kiná,

Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm) za televíznu dramatickú tvorbu,

Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša (SK, 2017) a Tereza Nvotová za réžiu filmu Mečiar (SK/CZ, 2017) v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba,

Joanna Kożuch a Boris Šima za scenár, réžiu a animáciu filmu 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017), a Ivana Šebestová za réžiu a totálnu animáciu filmu Žltá (SK, 2017) v kategórii animovaná tvorba,

Dominika Zeleníková-Morávková za postavu Leny vo filme Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) a Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele.

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali tvorivé prémie:

Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost (CZ, 2017) nakrútenej pre Českú televíziu.

Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom (SK, 2017)

tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získal Martin Palúch za prácu Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017) za hranú filmovú a televíznu tvorbu, Denisa Buranová za kameru v televíznom dokumentárnom filme Cukrovar v Šuranoch (SK, 2017, r. Bibiana Beňová) za dokumentárnu filmovú a televíznu tvorbu a v kategórii animovaná tvorba sa porota rozhodla cenu neudeliť.

26. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2017 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský dlhometrážny hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2017, získala Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), cenu za najlepší slovenský dlhometrážny dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2017 získala Diera v hlave (SK/CZ, 2016, r. Robert Kirchhoff) a cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získala Kristína Kúdelová.

Cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2017 získal film O tele a duši (Testrol és lélekrol, HU, 2017, r. Ildikó Enyedi).

Za distribúciu tohto filmu získala cenu spoločnosť Film Europe.

Na 19. medzinárodnom festivale horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto získali Čestné uznanie v kategórii VODA Živá rieka (SK, 2017, r. Erik Baláž), Čestné uznanie v kategórii SKALA Teória šťastia podľa Rybanského (SK, 2017, r. Rastislav Hatiar), Cenu pre začínajúceho filmára 30 dní hrdinom (SK, 2017, r. Matúš Lašan), V4 PRIX Žijem Dunajom a Cenu Literárneho fondu Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš).

Na 26. MF horských filmov Poprad získali Grand Prix a Cenu diváka film Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), Teória šťastia podľa Rybanského (SK, 2017, r. Rastislav Hatiar) Cenu poroty a Tieň jaguára (SK, 2018, r. Pavol Barabáš) Čestné uznanie.

Na 20. MFF Etnofilm Čadca – Medzinárodnom filmovom festivale o etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii získali Adrián Mihálik Cenu Martina Slivku – za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi za film Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik), Cenu „Slováci vo svete“ – za najlepší film o živote Slovákov v zahraničí film Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec), Cenu Slovenského filmového ústavu za portrét jednej z najvýznamnejších osobností slovenského umenia 2. polovice 20. storočia Martin Ťapák (SK, 2017, r. Marek Ťapák).

Pri slávnostnom vyhlásení výsledkov si pripomenuli významnú osobnosť slovenskej etnológie prof. Milana Leščáka, ktorý sa výrazne podieľal na vzniku a rozvoji MFF Etnofilm Čadca, za čo mu organizátori festivalu udelili mimoriadne ocenenie.

Na 14. Bienále animácie Bratislava získala dramaturgička, scenáristka a režisérka Helena Slavíková-Rabarová Čestnú medailu Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu a Ocko hrdina – epizóda zo seriálu Websterovci – prémiu Literárneho fondu.

Pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 sa uskutočnil slávnostný večer spojený s projekciou dokumentov Čas, ktorý žijeme (CS, 1968, r. Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek, Jaroslav Pogran), Čierne dni (CS, 1968, r. Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč) a Tryzna (CS, 1969, r. Vlado Kubenko, Peter Mihálik, Dušan Trančík), zachytávajúcich atmosféru vtedajších dní. Počas večera boli odovzdané ocenenia Dlažobná kocka ´68 žijúcim tvorcom uvádzaných diel – Rudolf Urc, Margita Černáková, Yvonne Hanúsková, Vladimír Holloš, Pavol Forisch, Dušan Trančík a Milan Černák, cena patrí aj Alexandrovi Strelingerovi, Jurajovi Lexmannovi, Rudolfovi Ferkovi a Ivanovi Húšťavovi, ktorí sa na udeľovaní nemohli zúčastniť.

Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2017 v kategórii Film – Video – Audio – Multimédiá – Internet získal dokumentárny film Zatopené (SK, 2017, r. Soňa G. Lutherová)

Divácku cenu Ružový balónik získal na 13. Filmovom festivale inakosti krátkometrážny film Spolu (SK, 2018, r. David Benedek).

Počas roka 2018 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko desiatok domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Tomáš Berka – Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii Idea – Počin za umelecké pôsobenie v scénografii, plagátovej tvorbe a za autorstvo knižných publikácii o Bratislave

Pavel Branko – Cena Petra Mihálika

Martina Buchelová – Špeciálne ocenenie pre mladých tvorcov do 35 rokov v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu krátkeho filmu Magic Moments – 23. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018

Mariana Čengel-Solčanská – nominácia v kategórii Umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS

Peter Dubecký – Výročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2017

Katarína Hasprová – víťazka v kategórii Umenie a kultúra – anketa Slovenka roka týždenníka Slovenka a RTVS

Juraj Jakubisko – Cena Sieň slávy – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Katarína Kerekesová – Krištáľové krídlo za rok 2018 – nominácia v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie

Vladimír Kobielsky – Cena v kategórii herec roka – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Mária Královičová – Cena ministra kultúry SR za rok 2017 za celoživotný mimoriadny umelecký vklad do novodobej histórie slovenského divadla a slovenského divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho herectva

Patrik Lančarič – Hlavná cena v kategórii audiovizuálnej tvorby, filmu, TV a rozhlasu za réžiu filmu Válek – 23. Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018

Fero Lipták – Výročná cena ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu za rok 2017

Kamila Magálová – Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka 2018 v kategórii Osobnosť za výnimočný umelecký prínos do divadelnej a filmovej kultúry

Zuzana Mauréry – Cena Hercova misia – 26. Art Film Fest Košice

Zuzana Mauréry – Cena v kategórii herečka roka – 19. divácka anketa Osobnosť televíznej obrazovky OTO

Miroslav Noga – cena Identifikačný kód Slovenska 2018

Richard Stanke – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky

Božidara Turzonovová – pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Pamätná dlaždica súvisí s ocenením za dlhoročnú umeleckú tvorbu, ktorú jej udelil MFF Bratislava 2017

Emília Vášáryová – cena Identifikačný kód Slovenska 2018

Magda Vášáryová – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenania pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2018 úspešné i na festivaloch v zahraničí. I keď nie tak výrazne ako v roku 2017, kedy s výnimkou Benátok vybrali slovenské filmy do svojho programu všetky najprestížnejšie festivaly a z mnohých z nich si filmy a ich tvorcovia doniesli i ocenenia.

K najžiadanejším a najoceňovanejším dlhometrážnym filmom v roku 2018 patrili roadmovie Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) a Všetko bude (Všechno bude, CZ/SK, 2018, r. Olmo Omerzu).

Po svetovej premiére na Berlinale získal Tlmočník niekoľko ocenení: Cenu Tobiasa Szpancera za najlepší film v súťaži Medzi izraelskou a židovskou identitou na 34. medzinárodnom filmovom festivale Haifa (Izrael), Cenu Združenia sanfranciských filmových kritikov za najlepší film na 38. Festivale židovských filmov San Francisco (USA), cenu za Najlepší herecký výkon na 7. Filmovom festivale Nador (Maroko), cenu za Najlepší scenár hraného filmu na 3. MFF Slemani (Irak) a ceny za Najlepší film, Najlepšiu réžiu, Najlepší scenár a pre Najlepšieho herca na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko).

Film Všetko bude na premiére na 53. MFF Karlovy Vary (Česko) získal Cenu za réžiu a Zvláštne uznanie Ekumenickej poroty. Nasledovali cena Vesna za najlepšiu minoritnú koprodukciu na 21. Festivale slovinských filmov v Portoroži (Slovinsko), Cena FIPRESCI pre dlhometrážny film na 31. ročníku festivalu Panorama of European Cinema v Aténach (Grécko), cena za Najlepší hraný film v medzinárodnej súťaži Rellumes na 56. MFF Gijón (Španielsko) a Zvláštna cena poroty na 11. Filmovom festivale strednej a východnej Európy CinEast (Luxembursko).

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) nominovala Tlmočníka na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film a českou národnou nomináciou bolo Všechno bude.

Na Európsku filmovú cenu SFTA prihlásila hraný film Tlmočník a dokument Ťažká duša (SK, 2017, r. Marek Šulík). Film Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová) sa dostal medzi 15 užších nominácií na Európsku filmovú cenu v kategórii Dokumentárny film.

Slovenské filmy boli v roku 2018 uvedené na festivaloch v Rotterdame: Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere) a Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer); na 53. MFF Karlovy Vary (Česko) – v hlavnej súťaži Všetko bude a Domestik (CZ/SK, 2018, r. Adam Sedlák), v súťaži Na východ od Západu film Chvilky (CZ/SK, 2018, r. Beata Parkanová), v sekcii České filmy 2017 – 2018 filmy Hmyz a Tlmočník, v sekcii Návraty k prameňom mal medzinárodnú premiéru digitálne reštaurovaný film režiséra Martina Hollého Signum laudis (CS, 1980), v sekcii Prvé podanie bol uvedený krátky hraný film Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017, r. Michal Ďuriš) a na festivale mal Zvláštne uvedenie i dokument Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga).

Na 47. ročníku Lubušského filmového leta v Lagowe (Poľsko) získala Bronzové hrozno v kategórii hraných filmov Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský) (ex aequo s filmom Divoké ruže (Dzikie róże, PL, 2017, r. Anna Jadowska) a v kategórii dokumentárnych filmov Cooltúra (SK, 2016, Miro Remo). Zvláštnu cenu Klubu kultury filmowej získala Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak).

Jeden z najdôležitejších filmových festivalov na ázijskom kontinente MFF Pusan (Južná Kórea) uviedol v medzinárodnej premiére slovenský film Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin).

Na 34. filmovom festivale Varšava (Poľsko) uviedli slovenské dokumenty Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš) a Cirkus Rwanda. V súťaži krátkych filmov bol uvedený animovaný film Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Saganová).

Na 22. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava (Česká republika) bolo v rámci súťažných i nesúťažných sekcií uvedených 7 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov. Slovenským zástupcom v tréningovom programe Emerging Producers bola Wanda Adamík Hrycová.

Zvláštne uznanie získali filmy Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka) v sekcii Opus Bonum a Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš) v sekcii Medzi morami.

Na 28. ročníku Filmového festivalu Cottbus (Nemecko) bolo uvedených 6 slovenských a koprodukčných dlhometrážnych titulov a 7 krátkych filmov.

Festival IDFA Amsterdam (Holandsko) uviedol v sekcii Helena Třeštíková's Top 10 film Petra Kerekesa 66 sezón (SK/CZ, 2003).

20. januára 2019 boli po 32. raz udelené v Beroune (Česko) ceny Trilobit – Ceny českého filmového a televízneho zväzu (FITES). Cenu Trilobit 2019 získal režisér Olmo Omerzu za film Všetko bude, Zvláštnu cenu poroty si odniesli Martin Huba za stvárnenie Tomáša Garrigua Masaryka a Jan Budař za stvárnenie Karla Čapka vo filme Hovory s TGM, Cenu detskej poroty – Berounský medvídek 2019 získal režisér Vít Karas za film Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, 2017) a Cenu divákov – Berounský klepáček si odniesol režisér a producent Ondřej Trojan za film Toman.

Film Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma) získal druhú cenu na 36. ročníku Bergamo Film Meeting (Taliansko) a Cenu filmovej kritiky FIPRESCI v kategórii celovečerných hraných filmov na festivale goEast vo Wiesbadene (Nemecko).

Film Čiara získal ceny za najlepší film, pre najlepšiu herečku (Zuzana Fialová) a najlepšieho herca (Tomáš Maštalír) na Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko), zameranom na detektívne a kriminálne snímky.

Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) získala tri ceny na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko) – za najlepšiu réžiu, najlepší herecký výkon (Dominika Morávková) a najlepší film, s čím je spojená talianska kinodistribúcia snímky. Na Medzinárodnom filmovom festivale Riviera (Taliansko) získala Špina Cenu za najlepší film a Divácku cenu.

Domestik získal Zvláštne uznanie na 51. MF fantastických filmov v Katalánsku Sitges (Španielsko).

Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček) získal cenu Ostrovský dudek (kategória 13 – 18 rokov) na 50. Detskom filmovom a televíznom festivale Otu Hofmana (Česko) a ceny za Najlepší ženský herecký výkon (Denisa Barešová) a Najlepšie špeciálne efekty na 14. Filmovom festivale Terni „Popoli e Religioni” (Taliansko).

Film Milosť (Ułaskawienie, PL/CZ/SK, 2018, r. Jan Jakub Kolski) získal na 43. Festivale poľských hraných filmov v Gdyni (Poľsko) ceny pre Najlepšiu herečku v hlavnej úlohe (Grażyna Błęcka-Kolska), za Najlepší scenár a Najlepšie kostýmy.

Z krátkych a stredometrážnych filmov v roku 2018 získali ocenenia napríklad krátky animovaný film Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.), ktorý mal svetovú premiéru na MFF Berlín (Nemecko), bol v programe 42. MF animovaného filmu Annecy (Francúzsko) a bol jednou z piatich snímok nominovaných na prestížne ocenenie Annie Award v kategórii najlepší krátky animovaný film. Ceny udeľuje Medzinárodná spoločnosť pre animovaný film (ASIFA). Film získal i Zvláštne uznanie na 51. MF fantastických filmov v Katalánsku Sitges (Španielsko).

Film 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima) cenu za najlepší krátky animovaný film v sekcii Win Panorama na MFF Tetovo (Macedónsko).

Film Parlika (SK, 2016, r. Sahraa Karimi) získal Cenu pre najlepší dokument v sekcii Women Filmmakers (Ženy filmárky) na 16. MFF Dháka (Bangladéš).

Film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško) získal na festivale Premiers Plans v Angers (Francúzsko) Cenu Arte pre európsky študentský film a stal sa víťazom národnej súťaže na 13. Festivale krátkych filmov Praha (Česko).

Film Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) získal cenu Erasmus+ na festivale FIPA – Festival International de Programmes Audiovisuels v Biarritzi (Francúzsko) a Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale krátkych filmov Arkadia Shortfest (Rumunsko) odkiaľ si odniesol Cenu – džbán Arkadia Shortfest Trophy film Skúška (SK, 2016, r. Gregor Valentovič).

Slovenský animátor Dávid Štumpf získal za snímku Woo-Hoo! (CZ, 2018) cenu za najlepší študentský film v kategórii Český obzor na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Anifilm v Třeboni (Česko).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Film Vábenie výšok (SK, 2017) získal ocenenie za najlepší horolezecký film na festivale Ladek Mountain Festival (Poľsko), Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom horolezeckom filmovom festivale v meste Teplice nad Metují (Česko), prvú cenu v kategórii horolezeckých a horských filmov na 16. medzinárodnom festivale outdoorových filmov skupiny ČEZ vo viac ako 60 českých a slovenských mestách a Čestné uznanie poroty na Nordic Adventure Film Festival (NAFF) v dánskych mestách Kodaň a Aarhus.

23. marca 2019 sa po 26. raz udeľovali výročné filmové ceny Český lev za rok 2018.

Slovenské koprodukčné filmy mali 56 nominácií – Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan) 13, Všetko bude 10, (CZ/SK, 2018, r. Olmo Omerzu) 9, Jan Palach 8, Hmyz 5, Tlmočník 4, Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt) 3, Domestik 2 a Hovory s TGM a Chvilky po jednej nominácii.

Najviac ocenení získali Všetko bude (6 Českých levov) – najlepší film, réžia (Olmo Omerzu), najlepší scenár (Jan Pýcha), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Eliška Křenková), najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Jan František Uher), najlepší strih (Jana Vlčková). A po jednom si odniesli Čertovské pero za najlepšie masky, Domestik za najlepší zvuk, Chvilky za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe a Hmyz za najlepšiu filmovú scénografiu.

2. februára 2019 boli odovzdané 9. ceny českej filmovej kritiky za rok 2018. Až na tri výnimky všetky ocenené filmy vznikli v koprodukcii so Slovenskom – Jan Palach – najlepší film, Všetko bude – najlepšia réžia (Olmo Omerzu), Chvilky – najlepšia herečka (Jenovéfa Boková), Hovory s TGM – najlepší herec (Martin Huba), Hmyz – najlepší audiovizuálny počin (výtvarná štylizácia – Jan Švankmajer, Václav Švankmajer), Cena Innogy pre objav roku – režisér Jakub Červenka za Hovory s TGM.

Na 31. festivale českých filmov Finále Plzeň (19. – 24. 4. 2018) získala Zlatého ledňáčka za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film snímka Čiara, Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová) získala Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film; Ťažká duša si odniesla Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší dokumentárny film 1890 – 1. epizóda: Démon z Tiesňavy (SK, 2017, r. Peter Begányi) získal Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii „seriálová tvorba" a Spravedlnost (CZ, 2017, r. Peter Bebjak) Cenu Zlatý ledňáček za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii „film a miniséria“ a Cenu študentskej poroty ZČU za najlepší televízny a internetový projekt v kategórii „film a miniséria".

Na 9. medzinárodnom katolíckom filmovom festivale Mirabile Dictu vo Vatikáne zvíťazil film RTVS Čierna madona (SK, 2017, r. Bernadeta Tokárová).

Počas roka 2018 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Rudolf Biermann – nominácia na Českého leva za najlepší film (spolu s Martinom Šulíkom a Brunom Wagnerom) za snímku Tlmočník

Henrich Boráros – nominácia na Českého leva (spolu s Robertom Smolíkom) za scénografiu filmu Domestik

Zuzana Fialová – cena pre najlepšiu herečku – Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko) za film Čiara

Martin Huba – nominácia na Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za film Hovory s TGM

Martin Huba – Zvláštna cena poroty – 32. ceny Trilobit – Ceny českého filmového a televízneho zväzu (FITES)

Martin Huba – najlepší herec za film Hovory s TGM – 9. ceny českej filmovej kritiky za rok 2018

Jakub Kudláč – nominácia na Českého leva za najlepšiu hudbu za film Zlatý podraz

Marek Leščák – nominácia na Českého leva za najlepší scenár (spolu s Martinom Šulíkom) za snímku Tlmočník

Marek Leščák – cena za najlepší scenár hraného filmu (spolu s Martinom Šulíkom) na 3. MFF Slemani (Irak) za snímku Tlmočník

Marek Leščák – cena za najlepšiu réžiu a najlepší scenár (spolu s Martinom Šulíkom) na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko) za snímku Tlmočník

Tomáš Maštalír – cena pre najlepšieho herca – Festival International du Film Policier de Liège (Belgicko) za film Čiara

Monika Midriaková – nominácia na Českého leva (spolu so Šimonom Holým a s Pawłom Szamburským) za hudbu vo filme Všetko bude

Dominika Morávková – cena za najlepší herecký výkon za film Špina na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko)

Michal Novinski – nominácia na Českého leva za najlepšiu hudbu za film Toman

Tereza Nvotová – cena za najlepšiu réžiu za film Špina na festivale Nòt Film Fest v Santarcangelo di Romagna (Taliansko)

Martin Štrba – nominácia na Českého leva za najlepšiu kameru za film Tlmočník

Katarína Štrbová Bieliková – nominácia na Českého leva za najlepšie kostýmy za film Toman

Martin Šulík – nominácia na Českého leva za najlepší film (spolu s Rudolfom Biermannom a Brunom Wagnerom) za najlepšiu réžiu a za scenár (spolu s Marekom Leščákom) za snímku Tlmočník

Martin Šulík – cena za najlepší scenár hraného filmu (spolu s Marekom Leščákom) na 3. MFF Slemani (Irak) za snímku Tlmočník

Martin Šulík – cena za najlepšiu réžiu a najlepší scenár (spolu s Marekom Leščákom) na 16. Festivale židovských filmov Varšava (Poľsko) za snímku Tlmočník

Jana Vlčková – Český lev za najlepší strih za film Všetko bude

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

V roku 2018 Slovenský filmový ústav (SFÚ) oslávil 55. výročie svojho vzniku.

SFÚ (www.sfu.sk) je jedinou štátnou organizáciou pôsobiacou v oblasti audiovízie v Slovenskej republike.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, teoreticko-koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko-poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo-obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii;

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada, komisia pre audiovizuálne dedičstvPrijatím nového zákona o audiovízii sa okruh činností SFÚ rozšíril. Medzi nové úlohy patrí predovšetkým vedenie zoznamu slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, vedenie zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečovanie činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti. Aplikácia nových zákonných ustanovení v praxi si vynútila zmeny a doplnenia organizačnej štruktúry SFÚ, ktoré nadobudli účinnosť k 1. 1. 2016.

1. roku 2018 SFÚ realizoval prioritné projekty Zákonný depozitár – ošetrenie originálnych rozmnožovacích a zabezpečovacích filmových materiálov, Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí pre roky 2018 – 2020, Vedecká a výskumná činnosť, Týždeň slovenského filmu (v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou a Rozhlasom a televíziou Slovenska),

55. výročie SFÚ a významné jubileá tvorcov a Informačný systém SK CINEMA. Ďalej sa realizoval projekt v rámci bilaterálnej spolupráce na základe poverenia Sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR – Európsky rok kultúrneho dedičstva – UNESCO, Prehliadka slovenských filmov na Kube a Festival čínskeho filmu na Slovensku.

Národný projekt Digitálna audiovízia sa realizoval od roku 2011 v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti – Prioritná os 2, Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Slovenský filmový ústav ho realizoval v spolupráci s partnerom, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska. K fyzickému ukončeniu projektu, t. j. ukončeniu realizácie aktivít projektu došlo k 30. novembru 2015, kedy boli všetky merateľné ukazovatele úspešne naplnené, a finančnému ukončeniu projektu došlo k 22. júnu 2016, čím bol projekt celkovo ukončený. Od 23. júna 2016 sa dostal do obdobia udržateľnosti, ktorá bude trvať 5 rokov od ukončenia projektu, počas ktorých sa SFÚ zaviazal ročne zdigitalizovať minimálne 50 filmových objektov. Udržateľnosť projektu Digitálna audiovízia za SFÚ zabezpečujú najmä pracovníci oddelenia Digitálna audiovízia (DA) v priestoroch digitalizačného pracoviska. Uvedené pracovisko bolo vybudované v prvej polovici roku 2014 a vytvára komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V období roka 2018 v ňom bolo zdigitalizovaných 63 filmových objektov (animovaných, dokumentárnych, hraných, spravodajských filmov).

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2018 bol celkový počet záznamov v systéme 576 131, čo predstavuje nárast o 20 137 záznamov za rok 2018. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk.

Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR

V roku 2018 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR zameraný na oblasť konzervovania a reštaurovania, ktorý sa začal realizovať v roku 2004 a bol kontinuálne podporovaný vládou SR od roku 2006. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Ateliérov Bonton Zlín. Práce prebiehali pod špeciálnym odborným dohľadom pracovníkov oddelenia filmového archívu SFÚ.

Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí (projekt schválený MK SR) – tento projekt od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. V roku 2018 sa napĺňal v aktualizovanej verzii pre obdobie rokov 2018 – 2020 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Jeho cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu. Súčasťou projektu je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages.

Nosnými podujatiami projektu boli aj v roku 2018 prezentácie na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Jeho hlavnou úlohou je sústreďovanie a poskytovanie komplexných aktuálnych informácii, štatistík a informačných služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, propagácia a prezentácia slovenského filmu doma a v zahraničí. Činnosť NKC svojim zameraním najmä na aktuálnu tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel je tak prirodzeným doplnkom aktivít FA, zameraných najmä na archiváciu, katalogizáciu a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva. NKC od roku 2009 zabezpečuje realizáciu prioritného projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

 V súvislosti s prezentáciou slovenskej kinematografie na medzinárodných filmových fórach AIC zhromažďovalo a spracovalo podklady pre výrobu propagačných materiálov o súčasnej situácii slovenskej audiovízie (napr. Slovenské filmy 17 – 18 / Slovak Films 17 – 18).

Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov.

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière. Je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. V súčasnosti kino premieta v štyroch kinosálach – ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi – s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií. V roku 2018 prišlo do kina 103 589 divákov. Z toho 51,36 _ na európske a 19,32 _ na slovenské filmy.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (14 790 knižných jednotiek, 213 CD nosičov, 2 014 scenárov a 2 412 archivovaných periodík) a mediatéka (27 118 filmov, z toho 4 412 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk, ktorý v roku 2018 prešiel viditeľnou zmenou formátu, vizuálu, farebnosti i obsahu. V roku 2018 už po šiesty raz vyšlo aj jedno špeciálne anglické číslo Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s ASFK filmologický časopis Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

V oblasti edičnej produkcie SFÚ vydal v roku 2018 päť publikácií. V druhom vydaní vyšla reprezentatívna obrazová publikácia v anglickom jazyku od britského filmového historika Petra Hamesa Best of Slovak Film 1921 – 1991, k čitateľom sa dostali aj zborníky Iluzívne a antiiluzívne vo filme s príspevkami z 18. česko-slovenskej filmologickej konferencie v Krpáčove, Slovenský film v roku 2017 s referátmi z odborných panelov prehliadky Týždeň slovenského filmu a Hľadanie nového priestoru. Peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika s príspevkami, ktoré odzneli na seminári o tejto osobnosti. SFÚ spolupracoval aj na monografickej publikácii Eduard Grečner a jeho filmy z pera českého filmového vedca Milana Cyroňa, ktorá je prvou ponovembrovou českou monografiou venovanou výlučne tvorbe slovenského filmára.

Od roku 2017 má SFÚ osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydáva Centrum vedecko-technických informácií na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Z filmových titulov vydal SFÚ 3DVD kolekciu Best of Viktor Kubal s filmami Zbojník Jurko (CS, 1976), Krvavá pani (CS, 1980) a Výber animovaných filmov Viktora Kubala /. Pri príležitosti životných jubileí vyšli na DVD nosičoch filmy Tichá radosť (CS, 1985) a Súkromné životy (CS, 1990) Dušana Hanáka a Nevera po slovensky I-II (CS,1980) Juraja Jakubiska. Vydania na DVD a blu-ray nosiči sa dočkali film Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (CS, 1964), vyšla reedícia už vypredaného 2DVD 6x Dežo Ursiny s umelcovými dokumentárnymi filmami a SFÚ participoval aj na DVD Obrazy (proti) extrémizmu obsahujúcom šestnásť krátkometrážnych, najmä non-fiction filmov o spoločensky závažných témach.

Minuloročným úspechom je vydanie slovenských filmov z archívnych fondov SFÚ v zahraničných vydavateľstvách, ide o tituly Panna zázračnica (CS, 1966) Štefana Uhra (Second Run, Veľká Británia), Boxer a smrť (CS, 1962) Petra Solana (Bildstörung, Nemecko) a tri kolekcie slovenských animovaných filmov (Clavis Films, Francúzsko).

K najnáročnejším úlohám roka 2018 patrila úspešná realizácia obchodnej verejnej súťaže podľa ustanovení §281 až §288 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na podávanie cenových návrhov na získanie výhradných licencií z ponuky 45 TOP filmov pre teritórium Slovenska. Súťaž je organizovaná v zmysle záverov pracovného stretnutia konaného v SFÚ 1. 3. 2017 za účasti generálnych riaditeľov a riaditeľov štyroch najväčších slovenských vysielateľov, ktoré inicioval generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR. Ponuku TOP filmov tvoria predovšetkým filmy umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov a žánrovo najčastejšie licencované tituly – rozprávky.

SFÚ každoročne participuje aj na výrobe nových slovenských filmov, a to vstupom do koprodukčných projektov. Ako koprodukčný partner zvyčajne poskytuje archívne filmové materiály. Spolupracoval napríklad na 7-hodinovom indickom dokumentárnom epose o československej novej vlne CzechMate – Hľadanie Jiřího Menzla (IN, 2018, r. Shivendra Singh Dungarpur), v ktorom vystupuje viacero slovenských tvorcov, medzi nimi Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Eduard Grečner, Martin Šulík, ale aj Dušan Dušek, Marián Labuda, Martin Huba či Magda Vášáryová.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2018 spolu celkovú metráž 3 896 016 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 21 526 837 metrov filmového materiálu.

 

Podujatia so slovenským filmom v zahraničí

Okrem organizovania a spoluorganizovania väčšiny domácich podujatí spomínaných v kapitole DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY, propagoval SFÚ slovenskú kinematografiu v roku 2018 aj na filmových podujatiach v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie zahraničné podujatia propagujúce slovenskú kinematografiu v roku 2018 patrili:

MFF Rotterdam (Holandsko) kde bol v súťažnej sekcii Bright Future v medzinárodnej premiére uvedený minoritný koprodukčný film Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere) a v nesúťažnej sekcii Deep Focus – Signatures vo svetovej premiére česko-slovenská koprodukcia Hmyz (CZ/SK, 2018, r. Jan Švankmajer). Na MFF Berlín (Nemecko) mal svetovú premiéru film Martina Šulíka Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) a krátky animovaný film Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.).

V amerických mestách New York a Washington sa v dňoch od 24. do 28. 1. 2018 uskutočnila rozsiahla prehliadka slovenských filmov Slovak Film Harvest 2018 zastúpená 14 dlhometrážnymi a 14 krátkometrážnymi snímkami. Vo fínskom Národnom audiovizuálnom inštitúte (Helsinki, Fínsko) sa konala prehliadka Slovak Cinema Tribute. Slovensko malo zastúpenie i na festivale goEast Wiesbaden (Nemecko). Veľký počet slovenských a koprodukčných filmov bol uvedený na 31. Finále Plzeň (Česká republika). Medzinárodný festival animovaných filmov Anifilm v Třeboni (Česká republika) predstavil tvorbu viacerých generácií slovenských animátorov. Slovenský krátky archívny film mal svoje zastúpenie na Medzinárodnom festivale krátkeho filmu Oberhausen (Nemecko). V programe sa v sekcii archívnych diel predstavila kolekcia slovenských filmov z obdobia 60. a 70. rokov minulého storočia, ktoré v sebe nesú prvky experimentovania s obrazom aj zvukom: Voda a práca (CS 1963, r. Martin Slivka), Prišiel k nám Old Shatterhand (CS, 1966, r. Dušan Hanák,), Fotografovanie obyvateľov domu (CS 1968, r. Dušan Trančík,), Oko (CS, 1968, r. Juraj Bindzár), Lilli Marlen (CS, 1970, r. Peter Mihálik) a Bubeník Červeného kríža (CS 1977, r. Juraj Jakubisko).

Slovenské filmy boli zastúpené i na prehliadke Kino na hranici v poľskom Cieszyne a českom Českom Těšíne, na festivale Zlín Film Festival – Medzinárodný festival filmov pre deti (Česká republika), 48. ročníku Lubušského filmového leta v Lagowe (Poľsko), v programe prestížneho 53. ročníka MFF Karlove Vary (Česká republika), 44. Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti (Česká republika) na 6. Festivale českých a slovenských filmov v Austrálii, na jednom z najdôležitejších filmových festivalov na ázijskom kontinente MFF Pusan (Južná Kórea), 34. filmovov festivale Varšava (Poľsko),

 

IN MEMORIAM 2018

Stano Dančiak (1942 – 2018)

herec

Juraj Fándli (1948 – 2018)

kameraman

Marián Geišberg (1953 – 2018)

herec

Juraj Herz (1934 – 2018)

režisér, scenárista a herec

Vido Horňák (1934 – 2018)

režisér

Emil Kočiš (1931 – 2018)

dramaturg a scenárista

Peter Krištúfek (1973 – 2018)

režisér, scenárista a spisovateľ

Marián Labuda  (1944 – 2018)

herec

Teodor Piovarči (1934 – 2018)

herec

Oskár Šághy (1935 – 2018)

kameraman

Katarína Vanžurová (1962 – 2018)

producentka

Miloš Forman (1932 – 2018)

režisér a scenárista

Lubomír Kostelka (1927 – 2018)

herec

Zdeněk Mahler (1928 – 2018)

scenárista, spisovateľ

Ilja Racek (1930 – 2018)

herec

Jana Štěpánková (1934 – 2018)

herečka

Gabriela Vránová (1939 – 2018)

herečka

Petr Weigl (1939 – 2018)

režisér a scenárista

 

TELEVÍZIA